Nestrannosť sudcu spochybnená cez príbuzenský vzťah súdneho asistenta – sieť vzťahov na ŠTS

Bratislava 19. septembra 2024 (HSP/Pravnelisty/Foto:Pixabay)

Nestrannosť sudcu spochybnená cez príbuzenský vzťah súdneho asistenta

(rozsudok ESĽP vo veci Tsulukidze a Rusulashvili proti Gruzínsku, č. 44681/21 and 17256/22, zo dňa 29.08.2024)[1]

Právna veta

I. Hoci súdni úradníci nie sú imúnni voči požiadavke nestrannosti, uplatniteľnosť tejto podmienky závisí od špecifík úlohy dotknutého súdneho úradníka v rámci vnútroštátneho právneho a súdneho systému. V závislosti od konkrétnych úloh zverených súdnemu asistentovi môže mať jeho účasť značný význam pre súdny proces, a preto jednotlivec vykonávajúci tieto úlohy musí byť nestranný, aby bolo konanie v súlade s článkom 6 EDĽP.

II. Účasť sudcu L. M. na rozhodovaní vo veciach sťažovateľov vzhľadom na skutočnosť, že jeho asistentka bola dcérou právneho zástupcu žalovanej spoločnosti, spolu so širokým mandátom, ktorý majú asistenti sudcov v gruzínskom súdnom systéme, vytvorili situáciu, ktorá mohla vyvolať oprávnené obavy o nestrannosť sudcu L. M. Sťažovatelia nevedeli, do akej miery asistentka G. D. bola skutočne zapojená do ich prípadov a najvyšší súd neobjasnil okolnosti jej zapojenia, čím nerozptýlil pochybnosti sťažovateľov o nestrannosti sudcu L. M. ESĽP preto konštatuje, že pochybnosti sťažovateľov o nestrannosti sudcu L. M. z tohto dôvodu boli objektívne odôvodnené a že im v tomto ohľade neboli poskytnuté dostatočné procesné záruky a teda došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 EDĽP.

Úvodný komentár

Nižšie uvedený rozsudok ESĽP je ďalším zo série rozhodnutí, v ktorom sa ESĽP zaoberal otázkou pochybnosti o nezaujatosti sudcu cez pomer jemu blízkej osoby k prejednávanej veci alebo k stranám konania. Zatiaľ čo v minulosti tieto pochybnosti boli prítomné pre príbuzenský vzťah, sudcu k takejto osobe v tomto rozhodnutí pochybnosti zakladal blízky pracovný vzťah medzi sudcom a jeho súdnym asistentom.

Za osobitne rizikové možno považovať najmä tie blízke vzťahy, ktoré vzhľadom na osobitné okolnosti alebo povahu vzťahu sa zainteresované strany snažia utajiť, alebo aspoň neupriamovať naň pozornosť, prípadne ho zľahčovať. Aj v tomto prípade ESĽP potvrdil správnosť záverov stanoviska Združenia sudcov Slovenska, [2]v ktorom konštatoval prednosť práva obvineného na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je právo na prejednanie veci nestranným súdom, pred právom na ochranu súkromia, bez ohľadu na možnú citlivosť a nepríjemnosti, ktoré zainteresovaným osobám zverejnením tohto vzťahu vzniknú. V stručnosti povedané, buď sa budeme hrať na súkromie alebo je našim cieľom spravodlivosť.

Už dlhšie však možno sledovať, že rozhodovacia činnosť senátov trestného kolégia Najvyššieho súdu SR nereflektuje prísne kritéria kladené na nestrannosť sudcu, ktoré vo svojej rozhodovacej činnosti stanovil ESĽP ( medzi mnohými napríklad uznesenie zo dňa 24.07.2023 sp. zn. 5 Tost 29/2022 [3] ale aj uznesenie NSSR zo dňa 19.06.2024 sp. zn. 2TdoVS/1/2024 [4]). V konečnom dôsledku je takýto prístup najvyššieho súdu len na ujmu samotnej trestnej veci ale najmä dôveryhodnosti justície ako celku.

K funkcii súdneho asistenta v systéme súdnictva v SR

Funkcii súdneho asistenta v Gruzínsku svojou pracovnou náplňou zodpovedná funkcii asistenta sudcu najvyššieho súdu, súdneho poradcu sudcu Ústavného súdu SR a v neposlednom rade funkcia vyššieho súdneho úradníka zriadená na okresných súdoch a krajských sudoch, či asistenta prokurátora („súdni asistenti“).

Pracovná náplň asistenta a vyššieho súdneho úradníka je v konkrétnostiach vymedzená v zákone č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch. Okrem administratívnych úkonov a niektorých procesných rozhodnutí, neodmysliteľnou súčasťou ich práce je aj vykonávanie analýz parciálnych právnych otázok, či komplexného skutkového a právneho rozboru veci a príprava hlavného pojednávania a iných pojednávaní vrátane vyhodnotenia dokazovania v prípravnom konaní. Nie výnimočne sú poverení prípravou konceptu meritórneho rozhodnutia. Čím bližšie je súdny asistent k samotnému sudcovi a procesu rozhodovania, tým vyššie nároky sú kladené na jeho nezávislosť a nestrannosť.

Úlohou, významom a celkovým prínosom súdnych asistentov pre riadne fungovanie výkonu súdnictva sa zaoberal aj Poradný výbor európskych sudcov vo svojom stanovisku č. 22 zo dňa 07.11.2019 [5], podľa ktorého: „Ak sudcom v rozhodovacom procese pomáhajú asistenti, kvalita a efektívnosť ich práce sa môže ďalej zvyšovať v záujme spoločnosti a účastníkov konania. Musí sa to však robiť spôsobom, ktorý neohrozuje práva účastníkov konania podľa článku 6 EDĽP. Strany prichádzajúce na súd budú očakávajú nestrannosť nielen od sudcu, ktorý ich prípad prejednáva, ale aj od súdneho asistenta, ktorý so sudcom na tomto prípade spolupracuje. Preto majú povinnosť odhaliť akýkoľvek konflikt záujmov. Súdni asistenti majú dvojakú úlohu: sú súčasťou súdneho aparátu, ale zároveň pomáhajú sudcom pri plnení ich úloh. Preto je rešpektovanie a podpora nezávislosti sudcov dôležitou povinnosťou asistentov sudcov. Táto osobitná úloha sa musí odrážať v ich postavení. Úprava ich povinností, zákonných práv a postavenia musí zabezpečiť, aby ich dvojaká úloha nebola zneužívaná ani zvonka, ani zvnútra súdnictva na porušovanie nezávislosti sudcov.“

Slovenská republika rovnako ako Gruzínsko je malá krajina. Obrazne povedané, každý je niečí spolužiak, kamarát alebo „známy známeho“. Tým aj rastie riziko, že nielen sudca ale aj súdny asistent alebo ostatní súdni úradníci a zamestnanci súdu sa ocitnú v konflikte záujmov pre svoj vzťah k strane konania. O to dôležitejšie je včas tento možný konflikt záujmov dať do pozornosti protistrany a prijať potrebné opatrenia.

Trestný poriadok v § 31 pamätá aj na možnosť vylúčenia súdneho asistenta z konania a rozhodovania vo veci pre jeho pomer k veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, či stranám konania. Toto riziko exponenciálne narastalo v prípade bývalého Úradu Špeciálnej prokuratúry („ÚŠP“) a Špecializovaného trestného súdu (ŠTS“). Obe inštitúcie až donedávna sídlili v jednej budove a prirodzene tak dochádzalo k vzájomnej fluktuácii medzi zamestnancami a budovaniu a upevňovaniu vzájomnej siete vzťahov, ktoré prekračovali rámec profesionality. Teórii o účinnom zabránení nežiadúceho rozvoja týchto vzťahov „prístupovými kartičkami“, či o zdvorilostnej konverzácii „o počasí“, ako sa snažil presvedčiť bývalý predseda súdu JUDr. Ján Hrubala, asi verí málokto. Každé dvere sa predsa dajú otvoriť aj zvnútra a nie výnimočne sa tak aj dialo. Na tieto účely bolo s obľubou využívané zadné schodisko.

Blízky vzťah prokurátora ÚŠP k vyššej súdnej úradníčke sudcu ŠTS

Z prostredia ŠTS vo verejnosti rezonoval prípad prokurátora ÚŠP a jeho údajne blízky vzťah s vyššou súdnou úradníčkou ŠTS [6]. Napriek tomu, že ho v tejto súvislosti nikto nesledoval a ani neprenasledoval v nákupnom centre [7], zverejnenie tohto vzťahu bolo označované za cielené osobné útoky na dotknutého prokurátora dozorujúceho spoločensky citlivé trestné veci politicky exponovaných osôb. Aj tento rozsudok ESĽP dokazuje, že nejde o žiaden osobný útok na dotknutého prokurátora ani neoprávnený zásah do jeho súkromia ale o legitímnu požiadavku na zverejnení blízkeho vzťahu medzi prokurátorom ako stranou v trestnom konaní a zamestnancom súdu, ktorý sa v rôznej miere podieľa na rozhodovacej činnosti sudcu v trestnej veci.

Vyššia súdna úradníčka sudcu ŠTS a sociálne siete

Nejde ani zďaleka o jediný takýto vzťah na ŠTS. V súčasnosti už bývalá vyššia súdna úradníčka, ktorá síce neohurovala svojimi pracovnými výkonmi, si na sociálnej sieti bezprostredne po svojom nástupe nezabudla aktualizovať profil a pochváliť sa novou pozíciou na ŠTS. Netrvalo dlho a jej príspevky začali komentovať obvinení, obhajcovia ale napríklad aj bývalý policajný prezident. Neskôr pribudli aj dary od niektorých obhajcov, ktoré jej posielali alebo odovzdali priamo na súde až sa medzi nápadníkmi ocitli aj niektorí bývalí prokurátori ÚŠP. Sociálne siete predstavujú výnimočný komunikačný prostriedok. V rámci spôsobu ich využitia však treba mať na pamäti, že sudca je sudcom nielen v súkromnom živote ale aj v tom virtuálnom a uvedomovať si riziká s tým spojené. Vzhľadom na závery rozsudku ESĽP to rovnako platí aj pre súdnych asistentov.

Praktické usmernenia o používaní sociálnych médií sudcami v roku 2019 vypracoval CEELI inštitút so sídlom v Prahe a v mnohých smeroch poskytujú užitočný návod akým spôsobom môžu byť sociálne siete užitočné pre prácu sudcu, v čom spočívajú ich riziká a ako ich eliminovať [8].

Sieť vzťahov na ŠTS

Do akej miery tieto súkromné vzťahy, ich intenzita a rozsah nakoniec vplývajú na možné pochybnosti o nestrannosti sudcov ŠTS a v konečnom dôsledku súdu ako celku, je minimálne na diskusiu. Tým však ani zďaleka nie je vyčerpaná téma vzťahu sudca, prokurátor a súdny asistent.

Jedným z hlavných verejne komunikovaných dôvodov vzniku špecializovaných trestných zložiek bol záujem na pretrhnutí miestnych väzieb v rámci účinnosti boja proti korupcii. Zákonodarca však opomenul prijať účinné pravidlá a opatrenia na zabránenie prenosu týchto väzieb do novovytvorených inštitúcií a vytvoreniu väzieb nových, vo svojej podstate ešte viac toxickejších a ohrozujúcich integritu nielen trestného konania ale aj výkon spravodlivosti v krajine ako taký, pri súčasnom zverení právomocí v oblasti stíhania korupcie a organizovaného zločinu úzkej skupine vybraných prokurátorov a sudcov, ktorých personálne zloženie zostalo bez výraznejších zmien viac ako dvadsať rokov.

V minulosti na ŠTS v pozícii vyššieho súdneho úradníka pôsobili aj bývalí prokurátori ÚŠP, a to JUDr. Rastislav Hruška, ktorý sa v minulosti opakovane uchádzal aj o funkciu sudcu ŠTS, či JUDr. Ondrej Repa, PhD. Ako vyššie súdne úradníčky pôsobili na ŠTS, už od jeho zriadenia v podobe Špeciálneho súdu, aj, dnes už sudkyne ŠTS, JUDr. Renáta Greif Radovčičová a Mgr. Beáta Medveďová, ktoré mali vždy ľudsky a profesijne blízko k bývalému predsedovi JUDr. Jánovi Hrubalovi. Obe sa do výberového konania prihlásili práve na základe popudu a presviedčania JUDr. Jána Hrubalu, ktorý bol aj v oboch prípadoch členom výberovej komisie. O transparentnosti sa veľmi hovoriť nedá.

Nie je tomu tak dávno, čo v prípade rozhodovania Súdnej rady SR o návrhu na trvalé preloženie iného sudcu na najvyšší súd bol zo strany člena Súdnej rady SR namietaný údajne blízky vzťah medzi sudcom a členmi výberovej komisie, keďže tá pozostávala aj z členov senátu, do ktorého bol sudca počas svojho dvojročného dočasného pridelenia na najvyšší súd zaradený, či jeho účasť na narodeninovej oslave[9]. Blízky pracovný vzťah a dlhoročný podriadený pomer medzi JUDr. Jánom Hrubalom a Mgr. Beátou Medveďovou bol aj predmetom námietky zaujatosti v trestnej veci, v ktorej bola určená za členku senátu. [10]

Kruh vzájomných vzťahov na ŠTS uzatvára bývalý prokurátor ÚŠP a neskôr európsky delegovaný prokurátor JUDr. Milan Cisarik, ktorý bol v decembri 2021 menovaný za sudcu ŠTS, a ktorého bolo možné aj po vymenovaní do funkcie sudcu bežne stretnúť na obede alebo v meste s bývalými kolegami z ÚŠP.

Preradenie asistenta sudcu NSSR do iného kolégia pre blízky vzťah k sudcovi ŠTS

Veľmi špecifickú situáciu v súvislosti so zaradením asistenta sudcu do príslušného kolégia riešili len nedávno na najvyššom súde (zápisnica zo zasadnutia Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2024) [11]. Súdny asistent mal byť pôvodne zaradený do trestnoprávneho kolégia avšak po zistení, že ide o syna sudcu ŠTS bol rozvrhom práce zaradený do obchodnoprávneho kolégia. Správnosť a najmä dôvodnosť tohto postupu spochybňovali sudcovia senátu, do ktorého mal byť asistent pôvodne zaradený s tým, že: „žiaden predpis nezakazuje, aby bol asistentom na trestnoprávnom kolégiu na NS SR“. Aj v kontexte predmetného rozsudku ESĽP možno zvolený postup najvyššieho súdu spočívajúci v zaradení asistenta s rodinnými väzbami na sudcu ŠTS do iného kolégia najvyššieho súdu označiť za veľmi prezieravý a legitímny najmä ak deklarovaným dôvodom bolo zabránenie akýmkoľvek podozreniam a obvineniam z možného „vynášaní informácií“ najmä zo strany obvinených.

Rozsudok ESĽP vo veci Tsulukidze a Rusulashvili proti Gruzínsku

Skutkové okolnosti (skrátene)

Sťažovatelia Zurab Tsulukidze a Levan Rusulashvili sú gruzínski štátni príslušníci, ktorí sa narodili v roku 1959, resp. 1973 a žijú v Tbilisi. Obaja boli manažérmi v akciovej spoločnosti Telasi, hlavnej distribučnej spoločnosti elektrickej energie v Tbilisi, keď bola spoločnosť začiatkom roka 2016 reštrukturalizovaná a ich oddelenia zrušené. V dôsledku toho bola 04.03.2016 ukončená zmluva s pánom Rusulašvilim, ktorý dostal dvojmesačný plat ako odstupné. Dňa 8. augusta 2016 bola pánovi Tsulukidzeovi ponúknutá iná pozícia v rámci spoločnosti, ale on túto ponuku odmietol a koncom mesiaca bol zo spoločnosti prepustený. Ten 07.09.2016 podal proti spoločnosti Telasi občianskoprávnu žalobu, v ktorej žiadal, aby bol opätovne prijatý na svoje predchádzajúce pracovné miesto a aby mu bol vyplatený ušlý plat. Dňa 01.11.2018 mestský súd v Tbilisi jeho žalobu zamietol, pričom uznal jeho prepustenie za zákonné vzhľadom na reštrukturalizáciu a skutočnosť, že mu bola ponúknutá alternatívna pozícia. Pán Tsulukidze sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal, ale odvolací súd v Tbilisi ho nasledujúci mesiac v plnom rozsahu potvrdil. Následne podal dovolanie na Najvyšší súd Gruzínska, ktoré sa týkalo právneho posúdenia veci. Vec bola pridelená trojčlennému senátu, ktorému predsedal sudca L. M., ktorý bol zároveň spravodajcom. Pán Tsulukidze podal námietku zaujatosti voči sudcovi L. M., pričom tvrdil, že sudca nie je nestranný, pretože jeho súdna asistentka je dcérou právnika zastupujúceho spoločnosť Telasi v konaní, ktorý je zároveň interným právnikom spoločnosti a bol zodpovedný za prípravu rozhodnutia o jeho prepustení zo spoločnosti. Dňa 04.06.2020 senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu v zložení dvoch sudcov bez sudcu L. M. preskúmal a zamietol ako nedôvodnú námietku pána Tsulukidzeho o vylúčenie sudcu L. M.

V marci 2021 podal pán Tsulukidze ďalšiu žiadosť, v ktorej žiadal o vylúčenie nielen sudcu L. M., ale všetkých troch sudcov senátu. Uviedol, že ďalší dvaja sudcovia v senáte boli známymi právnika spoločnosti Telasi, a poukázal aj na predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho súdu v nesúvisiacej veci, v ktorom považoval za problematickú skutočnosť, že asistentka sudcu bola vydatá za právneho zástupcu jedného z účastníkov konania.

S odkazom na toto predchádzajúce rozhodnutie opätovne podal námietku zaujatosti voči sudcovi L. M.

O dva dni neskôr senát za účasti všetkých troch sudcov túto námietku zamietol ako neodôvodnenú. Dospel k záveru, že sa nepreukázala zaujatosť a to, že sudcovia poznajú osobu spriaznenú s niektorým z účastníkov konania, nepredstavuje automaticky dôvod na ich vylúčenie. Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa asistentky sudcu, komora konštatovala, že skutkové okolnosti, ktoré uviedol pán Tsulukidze, neboli dostatočné na to, aby sa preukázalo, že ovplyvňovala sudcu L. M. Civilný senát najvyššieho súdu, ktorému predsedal sudca L. M. a ktorý bol spravodajcom, odmietol dovolanie sťažovateľa v právnych otázkach ako neprípustné.

Medzitým podal pán Rusulashvili 05.06.2018 občianskoprávnu žalobu proti Telasi, v ktorej žiadal, aby bol opätovne uvedený do svojej predchádzajúcej funkcie a aby mu bol vyplatený ušlý plat. Mestský súd v Tbilisi 26.10.2018 jeho žalobe čiastočne vyhovel a priznal mu náhradu škody vo výške približne 9.500 eur. Jeho žiadosť o opätovné uvedenie do funkcie bola zamietnutá. V odvolacom konaní v júli 2020 odvolací súd v Tbilisi v plnom rozsahu potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu.

Pán Rusulašvili podal dovolanie v právnych otázkach na Najvyšší súd Gruzínska. Vec bola pridelená trojčlennému senátu, ktorého členom bol aj sudca L. M. Podal námietku zaujatosti voči trom sudcom, ktorí jeho vec posudzovali. Tvrdil tiež, že nestrannosť senátu bola narušená, pretože asistentka sudcu L. M. bola dcérou právnika zastupujúceho Telasi v konaní, a zdôraznil, že tento právnik bol zároveň vedúcim právneho oddelenia Telasi a podliehal priamo jeho generálnemu riaditeľovi. Pokiaľ ide o zvyšných dvoch sudcov v senáte, druhý sťažovateľ tvrdil, že boli „blízkymi známymi“ právneho zástupcu spoločnosti Telasi.

Dňa 05.03.2021 Najvyšší súd v zložení tých istých troch sudcov zamietol žiadosť pána Rusulashviliho a jeho tvrdenie, že asistentka sudcu sa podieľala na súdnom konaní, ako nepodložené. Senát mal za to, že sa nepreukázalo, že asistentka ovplyvňovala sudcu. Dňa 24.11.2021 civilný senát najvyššieho súdu v zložení sudcu L. M. odmietol dovolanie v právnych otázkach ako neprípustné.

Právna úprava postavenia súdneho asistenta v Gruzínsku

Asistent sudcu prijíma občanov, prijíma ich sťažnosti a podania, pripravuje spisy na súdne pojednávania, vykonáva rešerše príslušných právnych predpisov a judikatúry, vypracúva príslušné súdne rozhodnutia a na požiadanie sudcu plní ďalšie úlohy súvisiace s prejednaním veci.

Najvyšší súd v rozhodnutí z 30. júla 2018 (č. k. a-5075-b-10-2017) uviedol, že úlohou sudcu spravodajcu je v súlade s § 396 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku osobne pripraviť vec na preskúmanie súdom. Najvyšší súd ďalej spresnil, že článok 200 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý umožňoval sudcovi poveriť prípravou spisu na prejednanie svojho asistenta sudcu, sa týkal len asistentov sudcov spravodajcov.

Vyjadrenie vlády

Podľa stanoviska vlády nedošlo k porušeniu článku 6 ods. 1 EDĽP v dôsledku účasti sudcu L. M. na prejednávaní občianskoprávnych vecí sťažovateľov. S odkazom na príslušné právne ustanovenia tvrdili, že vnútroštátny právny systém obsahuje dostatočné záruky na zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti sudcov. V súvislosti s konkrétnymi tvrdeniami sťažovateľov poznamenali, že jedinou otázkou, ktorú musel ESĽP preskúmať, bolo, či existencia rodinných väzieb medzi asistentkou sudcu L. M. a právnikom žalovanej spoločnosti mohla spochybniť nestrannosť celého senátu, ktorý sa týmito žalobami zaoberal, a či boli obavy sťažovateľov v tomto ohľade objektívne odôvodnené. Poznamenali, že právna úprava nepredpokladá automatické vylúčenie sudcu z konania len z dôvodu akýchkoľvek rodinných väzieb, ktoré by mohol mať jeho súdny asistent s niektorou zo strán konania. Okrem toho by zavedenie takejto požiadavky vzhľadom na skutočnosť, že Gruzínsko je malá krajina s obmedzeným počtom sudcov a advokátov, bolo príliš ďalekosiahle. Vláda uviedla, že sťažovatelia nepreukázali, že dotknutá asistentka sudcu sa významne podieľala na právnom posúdení konaní alebo inak pomáhala sudcovi L. M. v rozsahu, ktorý by ovplyvnil výsledok sporov. Neexistoval ani žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že sudca L. M. bol zaujatý, a podľa ich názoru samotné domnienky nepostačovali na objektívne odôvodnenie obáv sťažovateľov.

Pokiaľ ide o úlohu asistenta sudcu v rámci súdneho systému Gruzínska, vláda ju charakterizovala ako úlohu administratívnej povahy. Poznamenali, že hlavné funkcie asistenta sudcu, ako sú stanovené zákonom, sa obmedzujú na poskytovanie materiálno-technickej podpory sudcom s cieľom zabezpečiť plynulý a rýchly výkon spravodlivosti. Administratívny asistent sa mohol zaoberať právnymi otázkami len v rozsahu požadovanom sudcom a pod jeho prísnym dohľadom. Vláda predložila list Vysokej rady spravodlivosti, podľa ktorého v praxi existujú dve kategórie asistentov sudcov. Prvá kategória sa týkala asistentov sudcov, ktorí tvorili súčasť kancelárie senátov Najvyššieho súdu a ktorých funkcie zahŕňali okrem iného

– evidencia došlých podaní, sťažností a písomných vyjadrení;

– vedenie korešpondencie s účastníkmi konania;

– evidencia a uchovávanie spisového materiálu;

– v rámci svojej pôsobnosti kontrolovali prípustnosť sťažností, návrhov a písomných vyjadrení a podávali o týchto otázkach správy sudcovi;

– kontrola a koordinácia termínov pojednávaní a informovanie príslušného sudcu;

– vypracovanie konceptov rozsudkov/rozhodnutí a ich predloženie súdu;

– vypracúvanie návrhov procesných písomností;

– komunikácia s účastníkmi konania, zasielanie sťažností a iných materiálov vo veci a

– zabezpečenie rýchlych odpovedí na podania a žiadosti účastníkov konania.

Pokiaľ ide o druhú kategóriu asistentov sudcu, konkrétne hlavného konzultanta – asistenta sudcu, medzi ich hlavné povinnosti patrili:

– štúdium spisov a na požiadanie sudcu príprava skutkových tvrdení;

– kontrola prípustnosti došlých návrhov, sťažností a písomných vyjadrení a podávanie správ o tejto otázke sudcovi;

– vypracovanie konceptov rozhodnutí/rozsudkov v lehotách stanovených zákonom;

– vypracovanie konceptov procesných písomností a ich predloženie sudcovi;

– vyhľadávanie relevantných právnych predpisov a judikatúry a

– vykonávanie ďalších úloh stanovených zákonom.

Bez toho, aby vláda spresnila, do ktorej kategórie patrila asistentka sudcu v tomto prípade, uviedla, že vykonávala len administratívne úlohy a nemala žiadny vplyv na výsledok žiadnej z týchto vecí. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek dôkazu, že predmetná asistentka sudcu vykonávala významné právne úlohy, boli tvrdenia sťažovateľov podľa názoru vlády úplne nepodložené.

Posúdenie ESĽP vo veci samej

Pri rozhodovaní o tom, či v predmetnom vnútroštátnom konaní bol senát najvyššieho súdu, ktorého členom bol sudca L. M., nestranný, ako to vyžaduje článok 6 ods. 1 EDĽP, ESĽP so zreteľom na predložený materiál zastáva názor, že nič nenasvedčuje tomu, že by sudca L. M. v predmetnom konaní konal s osobnou zaujatosťou. V dôsledku toho je potrebné predpokladať osobnú nestrannosť sudcu (subjektívny test). Preto sa bude zaoberať otázkou údajného nedostatku nestrannosti sudcu L. M. – z dôvodu úzkych rodinných väzieb jeho asistenta sudcu s právnym zástupcom žalovanej strany v dvoch predmetných vnútroštátnych konaniach – z hľadiska objektívneho testu.

Ako ESĽP už skôr uviedol, hoci súdni úradníci nie sú imúnni voči požiadavke nestrannosti, uplatniteľnosť tejto podmienky závisí od špecifík úlohy dotknutého súdneho úradníka v rámci vnútroštátneho právneho a súdneho systému. ESĽP poznamenáva, že v gruzínskom systéme sú asistenti sudcov štátnymi zamestnancami, ktorých vymenúvajú predsedovia príslušných súdov. Sú vyberaní z právnikov s najmenej jednoročnou až dvojročnou relevantnou odbornou praxou, ktorí absolvovali špeciálny prípravný program organizovaný Vysokou školou súdnictva. K povinnostiam asistenta sudcu patrí poskytovanie administratívnej pomoci sudcom a na ich žiadosť vykonávanie právnických činností, ako je vypracovanie skutkových tvrdení, vykonávanie právnych analýz alebo príprava určitých procesných písomností. Ako vysvetlila vláda, hoci úloha asistenta sudcu má predovšetkým administratívny charakter, v praxi existuje osobitná skupina hlavných konzultantov – asistentov sudcu, ktorých povinnosti zahŕňajú predovšetkým právnické činnosti, vrátane vypracúvania rozhodnutí o neprípustnosti, rozsudkov a iných procesných písomností týkajúcich sa vecí predložených súdu.

Pokiaľ ide o príslušnú vnútroštátnu právnu úpravu, ESĽP poznamenáva, že v článku 200 Občianskeho súdneho poriadku sa výslovne uvádza, že sudca môže požiadať svojho súdneho asistenta, aby pripravil vec na prejednanie súdom. Okrem toho podľa listu Vysokej rady spravodlivosti, ktorý predložila vláda, povinnosti asistentov sudcu zahŕňajú kombináciu administratívnej a právnickej činnosti a môžu siahať až po vypracovanie návrhov rozhodnutí a rozsudkov. To platí pre obe kategórie asistentov sudcov. ESĽP berie na vedomie široko formulovaný opis činností asistentov sudcov, ako je stanovený vo vnútroštátnej právnej úprave, ESĽP sa domnieva, že ich práca nemá len administratívny charakter. Konštatuje, že v závislosti od konkrétnych úloh zverených súdnemu asistentovi môže mať jeho účasť značný význam pre súdny proces, a preto jednotlivec vykonávajúci tieto úlohy musí byť nestranný, aby bolo konanie v súlade s článkom 6 EDĽP.

Prechádzajúc k okolnostiam tohto prípadu ESĽP poznamenáva, že vláda nespochybnila, že asistentka sudcu L. M. bola dcérou právnika zastupujúceho žalovanú spoločnosť. V súlade s tým je potrebné zistiť skutočnú úlohu a povahu jej účasti v konaní pred najvyšším súdom, a najmä to, či vykonávala úlohy, ktoré by sa mohli považovať za úlohy patriace do právomoci sudcov.

ESĽP poznamenáva, že sťažovatelia len poukázali na všeobecnú úlohu G. D. ako asistentky sudcu L. M. Žiadna zo strán nepredložila ESĽP žiadne dôkazy týkajúce sa jej konkrétnej úlohy a funkcií v kontexte predmetného konania. ESĽP považuje za náročné, vzhľadom na absenciu relevantných informácií, rozhodnúť o rozsahu a povahe účasti G. D. v napadnutom konaní. ESĽP zároveň poznamenáva, že G. D. bola asistentkou sudcu L. M. počas jeho pôsobenia v trojčlenných senátoch v oboch veciach. Pokiaľ ide o prvého sťažovateľa, sudca L. M. bol zároveň spravodajcom v jeho veci a predsedom senátu. Za týchto okolností nebolo pre sťažovateľov nerozumné predpokladať, že G. D., ktorej otec vystupoval ako právny zástupca žalovanej strany v oboch konaniach, bude sudcovi L. M. poskytovať administratívnu a/alebo právnu podporu pri príprave ich vecí na prejednanie. Podľa názoru ESĽP tým vznikla situácia zahŕňajúca možný konflikt záujmov, ktorá si vyžadovala primeranú reakciu zo strany Najvyššieho súdu, ako napríklad riešenie tejto záležitosti aplikáciou interných pravidiel o profesijných a etických normách. ESĽP v tejto súvislosti pripomína, že pojem spravodlivý proces obsiahnutý v článku 6 EDĽP okrem iného predpokladá nestrannosť súdneho procesu ako celku. V takýchto situáciách je v stávke dôvera verejnosti v súdny systém, v ktorom má zdanie veľký význam. Preto absencia interných procesných pravidiel, ktoré by stanovovali profesionálne a etické štandardy pre asistentov sudcov, a neidentifikovanie a neregulovanie potenciálnych konfliktov záujmov (napríklad aj z dôvodu úzkych rodinných väzieb medzi asistentom sudcu a účastníkom konania alebo jeho právnym zástupcom) môže potenciálne narušiť nestrannosť súdneho konania ako takého. V tomto prípade ESĽP poznamenáva, že keďže asistenti sudcu nemajú procesné postavenie v konaní, v gruzínskom práve neexistuje postup upravujúci ich vylúčenie, na rozdiel od iných súdnych úradníkov, ktorí takéto postavenie majú (napríklad súdni tajomníci). Jediným prostriedkom nápravy, ktorý mali sťažovatelia k dispozícii, bolo podanie námietky zaujatosti voči sudcovi L. M. na základe článku 31 ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (existencia akejkoľvek inej okolnosti, ktorá by mohla spochybniť nestrannosť sudcu). Tento prostriedok využili, pričom vyjadrili svoje obavy z nedostatku nestrannosti sudcu L. M. z dôvodu rodinných väzieb jeho asistentky G. D. s právnym zástupcom druhej strany. Senáty, ktoré sa zaoberali námietkami zaujatosti podanými voči sudcovi L. M., však bez toho, aby preskúmali povahu a rozsah účasti asistentky G. D. na konaní a z toho vyplývajúci možný konflikt záujmov, jednoducho dospeli k záveru, že skutočnosť jej „ovplyvňovania“ súdneho konania a najmä sudcu L. M. nebola preukázaná. ESĽP poznamenáva, že vo veciach sťažovateľov išlo o údajnú zaujatosť senátov z hľadiska testu objektívnej nestrannosti. Nešlo teda o otázku „vplyvu“, ako ju formuloval Najvyšší súd, ale o otázku zdanlivosti a o to, či existovali zistiteľné skutočnosti, ktoré by mohli vyvolať pochybnosti o nestrannosti sudcu z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa . Konkrétne sa od Najvyššieho súdu očakávalo, že sa bude zaoberať otázkou, či pochybnosti sťažovateľov o nestrannosti sudcu L. M. vyplývajúce z možného konfliktu záujmov jeho asistentky, možno považovať za objektívne odôvodnené. Mohol tak urobiť analýzou úlohy a funkcií dotknutého asistenta sudcu a uplatnením interných postupov stanovujúcich príslušné profesionálne a etické normy. ESĽP pripomína význam zdania pre zabezpečenie objektívnej nestrannosti, a tým aj dôvery v súdnictvo, a domnieva sa, že pomerne povrchné preskúmanie tvrdení sťažovateľov, ktoré opomenulo posúdiť situáciu týkajúcu sa možného konfliktu záujmov dotknutej asistentky sudcu, nezmiernilo obavy sťažovateľov týkajúce sa nestrannosti sudcu L. M. V tejto súvislosti a pokiaľ ide o samotné konanie o vylúčenie sudcu, ESĽP poznamenáva, že druhá žiadosť o vylúčenie podanej prvým prvej sťažovateľom a druhá žiadosť o vylúčenie druhého sťažovateľa sa týkali nielen sudcu L. M., ale aj ďalších dvoch sudcov v senáte z dôvodu, že boli „blízkymi známymi“ právneho zástupcu žalovanej spoločnosti. Za týchto okolností skutočnosť, že traja dotknutí sudcovia rozhodovali o o svojom vlastnom vylúčenie, hoci v súlade s výslovným ustanovením Občianskeho súdneho poriadku, vyvoláva otázku možného konfliktu záujmov. ESĽP berie na vedomie argument vlády, že požiadavka automatického vylúčenia sudcu len z dôvodu rodinných väzieb jeho asistenta s ktorýmkoľvek účastníkom konania by bola vzhľadom na veľkosť krajiny príliš rozsiahla. V konaní, ktoré má pôvod v individuálnej sťažnosti, sa však ESĽP musí v čo najväčšej možnej miere obmedziť na preskúmanie konkrétneho prípadu, ktorý mu bol predložený. Okrem toho ESĽP pripomína, že zmluvné štáty dohovoru sú povinné organizovať svoje právne systémy tak, aby zabezpečili súlad s požiadavkami článku 6 ods. 1 EDĽP, pričom nestrannosť je nepochybne jednou z najdôležitejších požiadaviek. ESĽP v tejto súvislosti poznamenáva, že vláda netvrdila, že by existovali praktické ťažkosti pri hľadaní náhrady za sudcu L. M. spomedzi ostatných sudcov.

Na záver ESĽP opakuje, že v rámci objektívneho testu nestrannosti sa od sťažovateľov vyžadovalo, aby preukázali, že existovali pochybnosti o nestrannosti sudcu podporené preukázateľnými skutočnosťami, a nie aby preukázali, že sudca bol skutočne zaujatý alebo predpojatý. Podľa názoru ESĽP účasť sudcu L. M. na rozhodovaní vo veciach sťažovateľov vzhľadom na skutočnosť, že jeho asistentka bola dcérou právneho zástupcu žalovanej spoločnosti, spolu so širokým mandátom, ktorý majú asistenti sudcov v gruzínskom súdnom systéme, vytvorili situáciu, ktorá mohla vyvolať oprávnené obavy o nestrannosť sudcu L. M. Sťažovatelia nevedeli, do akej miery asistentka G. D. bola skutočne zapojená do ich prípadov a najvyšší súd neobjasnil okolnosti jej zapojenia, čím nerozptýlil pochybnosti sťažovateľov o nestrannosti sudcu L. M. ESĽP preto konštatuje, že pochybnosti sťažovateľov o nestrannosti sudcu L. M. z tohto dôvodu boli objektívne odôvodnené a že im v tomto ohľade neboli poskytnuté dostatočné procesné záruky. V dôsledku toho došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 EDĽP vo vzťahu k obom sťažovateľom.

Mgr. Erika Krutková

Článok pôvodne vyšiel na portáli Pravnelisty.