Bratislava 24. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR – Jaroslav Novák)
Premiéra Roberta Fica odpisujú vo svojich príspevkoch azda všetci známejší komentátori liberálnych médií, od Tkačenka cez Kordu až po Schutza. Vraj už to „nie je on“. Lenže z toho, čo aktuálne vypustilo SME, sa vám urobí nevoľno…
Liberáli na Slovensku škrípu zubami, až lieta sklovina – nedokážu sa preniesť cez úspech pronárodných síl a sociálnych demokratov v parlamentných voľbách. Nemajú „nasadeného“ svojho prezidenta, nemajú svoju vládu, nemajú nič – ak nerátame symbolické víťazstvo útechy v eurovoľbách.
A tak skúšajú, kam až môžu zájsť. Jeden Juraj to radikálne prehnal, a na chvíľu bol aký-taký pokoj. Lenže potom jeden Michal začal burcovať ľud na barikády, pardon, na námestia. On sám len takticky, alibisticky ťahal za nitky a organizoval demonštrácie z úzadia (aby ho v prípade nového Juraja nemohli obviniť zo štvanice más), ktoré tiež neviedli nikam.
A tak ďalej pokračujú vo svojej protivládnej verbálnej kampani: Mainstreamové médiá, mimovládky, opozícia. Isteže, v menej vyššieho dobra, v mene liberálnej demokracie made in USA…
Nielen, že im prekáža suverénne Slovensko. Oni najnovšie nedokážu zniesť, že nie sme na zozname štátov nepriateľsky orientovaných voči tradičným hodnotám, vyznávaných ruskou civilizáciou (používam toto presnejšie, „duginovské“ spojenie namiesto geograficky limitujúceho oficiálneho názvu Ruskej federácie).
A tak brešú a kopú. Najnovšie (a najviac škandálne) v článku istej dídžejky, Matie Lenickej (umelecký pseudonym B-Complex, rodné meno Matúš Lenický). Sa nehanbí použiť v súvislosti s postreleným premiérom slovo „epitaf“…
Citujem: „Nebaví ma písať o marazme, v ktorom žijeme, ale ako sa hovorí, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. To je, mimochodom, motto súčasnej vlády a budúci epitaf Roberta Fica.“
Epitaf, akože nápis na hrobe?! To sa dotyčná osoba dočista opustila? Akokoľvek nemôžem vystáť môjho politického či názorového oponenta, v súvislosti s tým, že len o vlások unikol násilnej smrti, si dvakrát rozmyslím, či je vhodné použiť promorbídnu rétoriku.
Je to nevkusné, neetické, priam odporné.
Ale autorka dokonca požaduje politické hromy-blesky, keď svoj komentár ukončuje slovami, že „tatranská demokratická inverzia potrebuje búrku ako ešte nikdy predtým.“ Lebo vraj „demokrati“ sú už unavení a frustrovaní. Padá na nich „lavína“ a oni nevedia, či „utiecť, zamrznúť alebo bojovať.“
Dúfam, že posledné sloveso používa len v prenesenom zmysle slova…
A toto máme naprieč médiami: V .týždni sa dočítame, že „každý týždeň sa na nás valia desiatky správ o tom, čo táto vláda chystá, čo robí, koľko rozhadzuje, ako veľmi porušuje pravidlá, koho púšťa na slobodu, aké robí politické čistky, akú nám robí otrasnú reputáciu v zahraničí. A tento týždeň to nebolo inak, ba čo viac, bolo to ešte horšie – boli to priam politické záplavy.“
Darmo, kolegovia z mainstreamu za sebou nechcú zaostávať. Aktuality spravili anketu s mladými ľuďmi na tému ako aktuálne prežívajú na Slovensku. Prostredná fotografia k článku zobrazuje dievča v modrej mikine s kruhom žltých hviezd Európskej Únie – tak si viete predstaviť, ako „objektívne“ vyberali respondentov…
Ale k veci: Od mládeže sa dozvedáme, aké je všetko demotivujúce a frustrujúce, keď tu vládne aktuálna koalícia. Vraj z toho majú mnohí mladí ľudia až úzkostné stavy. Ja som ich tiež mával počas vysokoškolských štúdií, ale verte-neverte, bolo to celkom z odlišných príčin, než kvôli vtedajšej, Mečiarovej vláde…
Viete, pokiaľ ide o odchody študujúcej mládeže do zahraničia, nie je to žiadne „lebofico“ ani „lebomečiar“. Odjakživa bolo v záujme rodín poslať svoje ratolesti „von“, aby videli svet, vyskúšali si, aké to tam je, prípadne sa pokúsili uchytiť, alebo sa vrátili domov. Buďme však realisti – ak chytíte dobrý flek niekde v Nórsku, Roberta Fica sa aj tak nezbavíte. Pokiaľ ste totiž sledovali napríklad Denník N aj s jeho youtube kanálom doteraz, budete ten obsah oddane vyhľadávať aj naďalej. A ten Fico vám potom ozaj nedá pokoj ani u severanov…
Stačí si len úprimne uvedomiť, na vine nie je jeho vtieravosť – ale vaša posadnutosť.
Apropó, Denník N tiež nikdy nesklame. Priniesli krátky videozáznam z predslovu režisérky a herečky k predstaveniu Liška Bystrouška (balet SND). Tam dámy útočia na ministerku kultúry, a ospevujú odvolaného riaditeľa Drličku, familiárne zvaného „Matej“. Zabudnú, pravda, ako všetci ostatní v kultúre spomenúť, že Kňažko odvolával za svojej éry jedna radosť, ale vtedy nikto ani hlások nevydal, ani prstom nepohol…
Ale všimol som si aj akési „Britské listy“ s českým redaktorom. Ten na Youtube spovedal Arpáda Soltésza, údajného „elitného novinára“, ktorý opustil Slovensko, a teda u nás život nemôže stáť za veľa…
„Najlepší“ je názov relácie, ktorý dáva dôsledný obraz o uvažovaní týchto ľudí: Je Slovensko navždycky straceno?
Takto nám teda, milí priatelia, ubehol september. A to sú len malé, ukážkové omrvinky toho, ako liberálny mainstream nekončí svoju útočnú, ideologicky zaťaženú kampaň. Zdá sa, že pokiaľ ide o tlak médií na rozloženie vlády, jeseň bude skutočne horúca…
Záverom ešte treba zdôrazniť podstatnú vec k dídžejke Matii Lenickej, aby sa predišlo akýmkoľvek nedorozumeniam: Je úplne v poriadku, že svoj názor vyjadruje vo verejnom priestore osoba príslušná k takej či onakej menšinovej skupine obyvateľstva – vlastne je to v slobodnej, demokratickej spoločnosti priam žiadané a vítané.
Otázkou je, čo presne túto osobu z odborného hľadiska kvalifikuje na to, aby dostávala pravidelný priestor v médiách potenciálne veľkého dosahu a vplyvu na čitateľskú verejnosť. Pretože ako povolanie má pri článku uvedené, že je dídžejka a hudobná producentka. To by bolo opäť v poriadku, keby médiá samotné nevyhlasovali, že chcú čitateľom prinášať taký druh obsahu, aby boli čitatelia náležite informovaní a vedeli prijímať tomu zodpovedajúce rozhodnutia.
Takže sa pýtam: Je kvalifikácia dídžej-hudobný producent dostatočne opodstatnená k tomu, aby sa na základe subjektívne zafarbených vyhlásení takej osoby mohli čitatelia – podľa kritérií denníka SME údajne objektívne informovaní – zodpovedne rozhodovať, dajme tomu, vo voľbách?
Odpoveď je azda jasná každému kriticky uvažujúcemu jedincovi.
Viete, niektorí tu vyskakujú v zmysle, že dnes už sa k politike nemusí vyjadrovať len študovaný politológ alebo novinár. Že dnes už to môže hocikto. V poriadku – tak potom ani zápal slepého čreva nemusí operovať chirurg, pokojne ho môže nahradiť nejaký instagramový influencer, ktorého napríklad baví fotiť nemocničné chodby.
Nech sa páči.
Prečítajte si tiež
- Základné chyby Roberta Fica v politike a vládnutí. A zdá sa, že jeho okolie zatiaľ nepochopilo
- Fico v hodnotení prepadol
- Hrabko: Fico nikdy nemal ústavnú väčšinu, aj tak menil ústavu