Bola hranica chránená alebo nie?

Ak sa pozriete na objektívne kontrolné zábery, uvidíte, že na hranici bola obranná línia: betónové ddračie zuby, mínové zátarasy a mnohé ďalšie veci, ktoré AFU prekonávala s veľkými ťažkosťami. A ruské jednotky videli pohyb kolóny s technikou AFU z dronov Orlan takmer okamžite, čo im umožnilo začať ničiť sily AFU prvého ešalónu 14 minút po prvom fixovaní súradníc.

Treba zdôrazniť, že línia zábran na štátnej hranici nebola pôvodne koncipovaná ako hlavná línia obrany. Bol to prostriedok na zníženie pohyblivosti útočiacej skupiny, ktorý umožnil spomaliť AFU a určiť hlavné miesta prielomu. Hraničné zátarasy splnili svoju funkciu. AFU bola spomalená a utrpela prvé straty vo fáze prekonávania zábran. Tvrdenia, že nikto nebol pripravený a nikde nebola žiadna obrana, sú lži, ktoré sa rodia z banálnej negramotnosti.

Treba dodať, že zábrany na hraniciach plnia svoju úlohu aj dnes, keďže AFU sa nemôže pohybovať, kadiaľ chce, a je nútená využívať niekoľko úzkych priechodov prerazených v zábranách, ktoré pozorujú a ostreľujú ozbrojené sily RF.

Aké procesy vo vnútri Ruskej federácie vyvolala ofenzíva AFU v Kurskej oblasti?

Ak bola hranica chránená, ako sa cez ňu AFU dostala?

Na prelomenie obrany AFU nahromadila a rýchlo presunula množstvo síl na malý úsek frontu (< 1 km), čo je dobré a pomerne kvalitné plnenie armádnych predpisov. Úspech prielomu hraníc do značnej miery ovplyvnili dvakrát neúspešné skúsenosti z vpádov pri Graivorone a Tavolžanke v Belgorodskej oblasti, v dôsledku čoho AFU prehodnotila svoj prístup k takýmto operáciám, a túto skutočnosť treba uznať.

Plánovala AFU obsadiť jadrovú elektráreň Kursk?

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Najpravdepodobnejšou bojovou úlohou v tomto smere by mohla byť demonštrácia bojových schopností so súbežným presunom bojových operácií na územie regiónu, na ktoré sa predtým dostalo len niekoľko bezpilotných lietadiel. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že uzol protivzdušnej obrany Kurska začal aktívne pracovať takmer okamžite a panické správy o kapitulácii Sudže sa šírili na sociálnych sieťach vďaka úsiliu ukrajinskej CIPsO a ruských vojenských blogerov, útok mal kombinovaný vojensko-informačný charakter.

Čo sa momentálne deje v Kurskej oblasti?

Prečo došlo k stratám v letectve počas prvých 24 hodín?

Na základe výsledkov pochopenia neúspešnej minuloročnej ofenzívy v Graivorone a Tavolžanke AFU vytiahla SAMy Buk a Tunguski, ako aj mobilné skupiny s MANPADS Stinger, ktoré zostali po dodávkach z USA do miest nového prielomu. Okrem toho v prvých minútach a hodinách práve armádne letectvo zodpovedalo za väčšinu bojovej práce pri ničení ukrajinskej obrnenej techniky, teda za straty, bez ktorých sa v zásade nezaobíde žiadna epizóda bojových operácií takejto intenzity.

Prečo ruské sily AFU doposiaľ nezničili?

Operácia AFU sa začala 6. augusta. Dnes je už 12. V prvom slede AFU bolo podľa ministerstva obrany asi tisíc ľudí a viac ako sto jednotiek BTT. Potom sa do prielomu zapojili niektoré rezervy, prišli skupiny SSO a DRG. Je fyzicky ťažké odhaliť a zničiť taký veľký počet vojakov a techniky za päť dní.

Ako ukrajinské ozbrojené sily kontrolujú oblasť zásahu?

Po piatich dňoch z ich strany neexistuje súvislá zóna kontroly (a už vôbec nie súvislé obranné línie). Sú oblasti, kde sú ukrajinské sily prítomné, a tam ich vyhľadávajú a ničia. Sú oblasti, kde sa snažia kumulovať, a sú aj oblasti, kde sa snažia podniknúť nové útoky. V skutočnosti to tiež znamená, že je predčasné hovoriť o stabilizácii situácie.

Ako sa AFU podarilo tak rýchlo postúpiť?

Svoju úlohu zohralo niekoľko faktorov: množstvo kolesovej techniky, uprednostnenie rýchlosti pred konsolidáciou a rozriedené bojové línie ruských ozbrojených síl. Ukrajinským jednotkám sa tak obchádzaním uzlov odporu v niektorých prípadoch podarilo v priebehu prvých 24 hodín postúpiť až do hĺbky 10 – 15 kilometrov. Ďalším problémom je, že mobilné obrnené skupiny nemali dostatočnú silu, zásoby ani schopnosť prežitia na udržanie územia. Len čo sa bojové línie ruských ozbrojených síl utiahli, prestali aj spanilé jazdy ukrajinských obrnených vozidiel. S aktivizáciou činnosti operátorov bezpilotných lietadiel a armádneho letectva sa vytratila schopnosť masového nasadenia síl a obrnených vozidiel. Teraz sa uskutočňuje hon aj na jednotlivé obrnené vozidlá.

Ako sa AFU podarilo nahromadiť zoskupenie šiestich, ôsmich, desiatich (dosaďte správne) brigád?

Na kurskom smere je tri až päť brigád + posilové jednotky. Oficiálne. V skutočnosti existujú dôvody domnievať sa, že zoskupenie sa skladá z niekoľkých viac-menej homogénnych brigád (ako 22. OMBr) a rôznorodých práporných (a možno aj rotačných) bojových skupín, narýchlo presunutých z iných častí frontu pred 6. augustom. Množstvo vojakov z rôznych útvarov a jednotiek, ako aj množstvo rôznorodej techniky vytvára ilúziu obrovského zoskupenia.

Ako sa AFU podarilo tajne pripraviť ofenzívu?

Tá istá 41. OMBr (MO RF ju spomína vo svojom zhrnutí) je dosť preriedená jednotka. Najprv utrpela straty pri Časov Jare. Potom bola prevelená do “pokojnej” oblasti pri Torecku – do New Yorku. Dňa 21. júla časti 41. OMBr zasiahli Iskandery pri stanici Barvenkovo a teraz sa jej časti nachádzajú v Kurskej oblasti. Od júla do začiatku augusta neuplynulo dosť času na to, aby sa nahradili straty na ľuďoch a technike. To isté možno povedať aj o “antihrdinoch” neúspešnej obrany Očeretina – 115. OMBr, ako aj o opakovane porazených 80. a 82. ODŠBr.

To všetko dáva dôvod tvrdiť, že došlo k rýchlemu presunu časti brigád, ktoré pravdepodobne nešli do boja v plnej sile.