Scholzova cesta do Číny, prvá cesta lídra skupiny G7 od začiatku pandémie COVID-19 a od začiatku tretieho funkčného obdobia prezidenta Si Ťin-pchinga vo funkcii generálneho tajomníka komunistickej strany, sa dostala pod drobnohľad niektorých členov jeho vládnucej koalície.

V nemeckej politike je Scholzova návšteva kontroverznejšia ako takmer akákoľvek iná cesta kancelára do Číny predtým. Scholz si už vyslúžil ostrú kritiku za to, že zablahoželal Si Ťin-pchingovi k jeho znovuzvoleniu, ktoré bolo oznámené počas 20. zjazdu Komunistickej strany Číny. Obvinili ho, že sa vyhovára na čínsku propagandu. Scholzova návšteva sa teda ocitla v rovnako nepriaznivom svetle.

Okrem toho niektorí nemeckí politici cítia, že Scholz (SPD) si dostatočne neuvedomuje riziko spojené s hľadaním užších vzťahov s Čínou; žiadajú, aby sa súčasná nemecká politika voči Číne radikálne prehodnotila, pretože varujú, že Nemecko – v prípade zopakovania chyby s Ruskom – by sa mohlo stať príliš závislým od hospodárskeho a čoraz asertívnejšieho obra.

Deň pred svojou návštevou Scholz uverejnil článok, v ktorom sa snažil tieto obavy zmierniť. Konštatoval, že “výsledok práve skončeného zjazdu komunistickej strany je jednoznačný”, keďže “prísahy marxizmu-leninizmu teraz zaberajú oveľa väčší priestor ako v záveroch predchádzajúcich zjazdov”. Obhajoval svoju politiku neoddeľovania sa od Číny a vyjadril opatrnosť pred prílišnou závislosťou. Čína však “so svojimi 1,4 miliardy obyvateľov a svojou ekonomickou silou bude v budúcnosti, samozrejme, zohrávať kľúčovú úlohu na svetovej scéne,” poznamenal.

Táto otázka vyvoláva v nemeckej politike veľa diskusií. Ako uviedol Der Welt, minister financií Christian Lindner (FDP) vyzýva na novú strategickú víziu. V rozhovore pre Welt am Sonntag povedal, že pri rokovaniach s Čínskou ľudovou republikou “to, čo je dovolené Nemcom, keď sú v Číne, musí byť dovolené aj Číňanom, keď sú v Nemecku”.

Budúce obchodné a hospodárske vzťahy preto musia byť založené na zásade reciprocity. Okrem toho si Nemecko musí zachovať pocit, že Čína nie je len krajinou, s ktorou treba obchodovať, ale aj systémovým rivalom. “Preto musíme chrániť našu kritickú infraštruktúru a naše duševné vlastníctvo,” povedal Lindner.

Napriek tomu nemal na mysli, že by Nemecko malo znížiť objem obchodu s Čínou, keďže ide o “gigantický domáci trh, na ktorom sa predávajú naše prvotriedne výrobky”, a obchodné vzťahy treba zachovať. Nezabudol však poznamenať, že z dlhodobého hľadiska by nemecké spoločnosti mali zvážiť aj iné svetové regióny, ako napríklad Severnú a Južnú Ameriku a Afriku.

Podobne sa vyjadruje aj líderka Zelených Ricarda Langová. Podľa jej názoru Nemecko vyzvalo, aby získalo strategickú suverenitu nad Pekingom a strategicky sa podieľalo na formovaní svojej priemyselnej politiky. Pri objasňovaní svojho postoja uviedla, že Nemecko musí “definovať určité oblasti, v ktorých Čínu udržíme mimo”, a zároveň zabezpečiť, aby Nemecko nedopustilo, aby jeho výroba zanikla.

Hoci tento bod bližšie nešpecifikovala, “určité oblasti”, v ktorých je potrebné obmedziť prítomnosť Číny, boli pravdepodobne odkazom na nedávnu aféru s hamburským prístavom. Čínska štátna spoločnosť Cosco sa usilovala získať kontrolný podiel v kontajnerovom termináli Tollerort (jednom z troch), ktorý prevádzkuje spoločnosť HHLA v hamburskom prístave, ktorý je najväčším v Nemecku.

Po tom, ako USA (ktoré predsa len presadzujú politiku oddelenia od Číny) zasiahli proti ochote Scholzovej strany povoliť to, nemecká vláda nakoniec povolila Coscu namiesto 35 % akcií len maximálne 24,9 %. Proti dohode, dokonca aj so zníženým percentom, ostro protestovali dvaja Scholzovi koaliční partneri (z troch): Zelení a liberálna FDP.

Krátko pred Scholzovou cestou do Číny obhajovala túto pôvodnú dohodu generálna riaditeľka prevádzkovateľa hamburského prístavu HHLA Angela Titzrathová. “Aby sme prežili na konkurenčnom globálnom trhu, musíme k sebe natrvalo pripútať lodné spoločnosti, ako je Cosco,” povedala. “Vytváranie blokov a izolácia nám nepomáhajú,” pokračovala a dodala, že “súčasné búšenie do Číny nikomu nepomáha a potláča mnohých podnikateľov, s ktorými sme desaťročia spoľahlivo obchodovali.”

Spolu s Ricardou Langovou – ktorá kritizovala Scholza za to, že popri zástupcoch podnikateľov neboli prítomní “zástupcovia občianskej spoločnosti a odborníci na ľudské práva (vzhľadom na porušovanie ľudských práv čínskej moslimskej menšiny v Sin-ťiangu)” – vyzvala začiatkom tohto týždňa Scholza jej kolegyňa zo Zelených, nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, aby bol voči Číne tvrdý a zdôraznil význam ľudských práv, medzinárodného práva a spravodlivej hospodárskej súťaže.

Počas návštevy Uzbekistanu Baerbocková zdôraznila, že hoci “v koaličnej dohode jasne uviedli, že Čína je naším partnerom v globálnych otázkach a že v globalizovanom svete sa nemôžeme oddeliť, Čína je tiež konkurentom a čoraz viac systémovým súperom”. Ako taká, pokračovala, “naša politika voči Číne bude vychádzať z tohto strategického chápania a tiež zladí našu spoluprácu s ostatnými regiónmi sveta”.

Súdiac podľa výsledku jeho návštevy, ktorú obhajoval slovami: “Je dobré a správne, že som dnes v Pekingu,” sa Scholzovi podarilo vyťažiť niekoľko “víťazstiev”, takže mohol upokojiť niektorých svojich koaličných partnerov. Na jednej strane sa obe krajiny dohodli na ďalšej spolupráci v oblasti zmeny klímy a prevencie chorôb.

Scholz bol však obzvlášť hrdý na to, že Si – vzhľadom na skutočnosť, že Čína je hlavným strategickým partnerom Ruska – mu vyjadril želanie mieru na Ukrajine a zároveň sa postavil proti použitiu jadrových zbraní aj hrozbe ich použitia.

“Zhodli sme sa na tom, že vyhrážanie sa jadrovými útokmi je nezodpovedné a nebezpečné,” povedal Scholz novinárom a zároveň tlmočil, že Siovi zdôraznil, “že je dôležité, aby Čína uplatňovala svoj vplyv na Rusko”. Keďže Čína má právo veta v OSN, je povinná pomôcť ukončiť vojnu, dodal.

V súvislosti s Taiwanom, ostrovom, ktorý Čína považuje za odštiepeneckú provinciu a kvôli ktorému sa v poslednom čase v Taiwanskom prielive odohrala veľká vojenská aktivita, Scholz povedal, že “akákoľvek zmena status quo sa môže uskutočniť len na základe vzájomnej dohody a mierovou cestou”, čím zopakoval politiku EÚ týkajúcu sa jednej Číny. Naliehal tiež na Peking, aby chránil práva moslimských Ujgurov.

Scholz ďalej vyjadril nesúhlas s tým, že Peking uvalil sankcie na Litvu po tom, ako sa táto pobaltská krajina rozhodla nadviazať užšie vzťahy s Taiwanom: “Je tiež dôležité, aby bolo jasné: hospodárske opatrenia proti jednotlivým členským štátom EÚ sú namierené proti celému vnútornému trhu EÚ a sankcie proti poslancom EÚ sú pre nás tiež neprijateľné,” povedal.

Jedna (zatiaľ menšia) obchodná dohoda bola uzavretá na mieste. Vysťahovalci – nie miestni Číňania, hoci sa o tom hovorilo ako o budúcej možnosti – sa teraz môžu v Číne čoskoro očkovať nemeckou vakcínou proti koronavírusu BioNTech.

Okrem toho nebolo oznámené nič konkrétne, pokiaľ ide o nové obchodné dohody alebo investície – hoci prítomnosť spoločností BASF, Volkswagen a Siemens naznačuje, že by mohli čoskoro nasledovať.

Scholz však vyzval na spravodlivosť v obchodných vzťahoch. Nemecké spoločnosti by nemali byť na čínskom trhu znevýhodnené.

Premiér Li novinárom povedal, že Čína je naďalej pripravená “pomáhať Nemecku v prístupe na náš trh”, keďže vyzval na “zdravé a stabilné” vzťahy s Nemeckom. “Podporujeme multipolárny svet, voľný obchod a chceme sa stretnúť s naším partnerom na rovnakom základe,” uzavrel.