“Macron v Paríži urazil Scholza,” napísal denník a poukázal na to, že hoci francúzske a nemecké tlačové kancelárie tvrdia, že stretnutie prebehlo dobre, nedostatočná spoločná komunikácia s novinármi naznačuje opak. “Vzťahy medzi Emmanuelom Macronom a Olafom Scholzom, lídrami dvoch hospodárskych mocností EÚ, sú teraz také ľadové, že sa ani neodvážia ukázať sa spolu pred novinármi,” píše Politico.

Týždeň predtým sa Macronovi nepáčilo Scholzovo rozhodnutie bez konzultácie s ním vyčleniť 200 miliárd eur na podporu nemeckej energetiky, čo podľa Francúzska znevýhodňuje ostatné európske krajiny v čase energetickej krízy.

“Paríž je nahnevaný na Nemecko, že spustilo program domácej energetickej pomoci v hodnote 200 miliárd eur bez predchádzajúcej konzultácie s najbližším partnerom v Európskej únii a že uprednostňuje americké zbrane,” napísal The Telegraph.

V Európe v týchto dňoch vládne energetický hlad a každý člen Európskej únie si chce odhryznúť väčšie sústo zo spoločného hospodárskeho koláča, pretože v ťažkých časoch je vlastné tričko bližšie ako kabát. No Nemecko ako hegemón EÚ dúfa, že sa z krízovej situácie dostane na úkor ostatných a využije právo najsilnejšieho.

Francúzsko-nemecké vzťahy sú teraz také zlé, že “Paríž a Berlín na poslednú chvíľu zrušili stretnutie, na ktorom nechýbali už 20 rokov: francúzsko-nemeckú ministerskú radu naplánovanú na stredu 26. októbra vo Fontainebleau,” uviedol Franceinfo. Francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire výslovne priznal, že sa zrušila z dôvodu potreby “strategicky prehodnotiť francúzsko-nemecké vzťahy”, ktoré prechádzajú zložitým obdobím.

Ako píše Le Figaro: “Nemecký slon, ktorý vyčleňuje 5,6 % svojho HDP na podporu hospodárstva, roztriasol celý európsky obchod s porcelánom. “Kanibalizmus,” kričí Viktor Orbán. “Sebectvo,” pritakáva mu poľský premiér. Veľká časť Európskej únie, až po európskych komisárov, Francúza Thierryho Bretona a Taliana Paola Gentiloniho, prijala Scholzovu iniciatívu nepriateľsky.

Najviac sa hnevali Francúzi. “Nehľadiac na to, že oficiálne bola francúzska reakcia zdržanlivejšia, v zákulisí nemecký demarš vyvolal šok a zdesenie. V Paríži sa hovorilo o tom, že Berlín rozpútal preteky v rozpočtovom zbrojení. Zdroje vo vláde tvrdia, že Francúzsko nemá žiadne prostriedky na takúto infúziu do hospodárstva. Ak Nemecko prenasleduje strach, že zostane bez plynu, francúzsku vládu prenasleduje nočná mora v podobe rastúcich úrokových sadzieb a neúmerne vysokých nákladov na obsluhu už aj tak obrovského štátneho dlhu,” hovorí komentátor denníka Le Figaro Bertille Bayard.

“V Európe vypukla nová konkurenčná vojna. Francúzsko dúfa, že sa mu podarí znížiť svoj odstup od Nemecka… a Nemci… chcú nás zničiť,” píše sa v závere článku v Le Figaro, vlajkovej lodi francúzskej tlače.

V sektore obrany sú francúzsko-nemecké rozpory ešte hlbšie. Nemecko sa teraz chce stať vojenskou veľmocou číslo jeden v Európe. Na prezbrojenie Bundeswehru bolo z rozpočtu vyčlenených až 100 miliárd eur. Nemci nedávno prišli s iniciatívou vytvoriť európsky štít – kolektívny systém protiraketovej obrany, ktorý by bol vybavený americkými (Patriot), nemeckými a izraelskými (Arrow 3) protilietadlovými raketovými systémami.

Nemecko pozvalo 14 východoeurópskych a severoeurópskych krajín. Na zozname vyvolených nebolo nielen Taliansko a Poľsko (nepotrebovali reparácie za okupáciu počas druhej svetovej vojny), ale ani Francúzsko.

Macrona jednoducho rozzúrilo, že Nemecko spúšťa projekt “protiruského vzdušného štítu” spolu s Izraelom a Spojenými štátmi, ale bez Francúzska, čo v očiach Paríža predstavuje ďalšiu urážku v sérii priemyselných urážok, ktoré musí Elyzejský palác znášať od svojho bývalého hlavného európskeho partnera. Obzvlášť pohoršujúca je skutočnosť, že francúzsky koncern Thales spolupracoval s Talianskom celých sedem rokov na vývoji systému protiraketovej obrany stredného doletu Mamba, ktorý bol práve nasadený v Rumunsku. A koncom augusta sa Olaf Scholz odrazu vykašlal na Mambu a oznámil projekt konkurenčného protiraketového štítu.

Macrona predtým Američania namočili do bahna a prinútili Austráliu, aby sa vzdala rozsiahlej objednávky na výrobu ponoriek vo Francúzsku. A teraz Nemecko kupuje 35 amerických stíhačiek F-35 namiesto francúzskych stíhačiek Rafale, odmietlo vyvinúť spoločný francúzsko-nemecký tank a tiež odmietlo modernizovať svoje vrtuľníky Tigre a delostrelecké systémy.

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová uviedla, že Berlín sníva o tom, že v budúcnosti bude mať najväčšiu armádu v Európe, aby získal väčšiu váhu v Európskej únii na obranu svojich záujmov. Ako poznamenáva Le Figaro, takýto postoj Berlína môže viesť k tomu, že “Nemecko sa z pozície spojenca stane ekonomickým protivníkom”.

Zatiaľ čo seriózny Le Figaro obviňuje Nemcov z ekonomického egoizmu, SudRadio priamo vyčíta Nemecku jeho ekonomickú vojnu proti Francúzsku. Francúzsky spisovateľ a sociálny aktivista Fabien Bouglé obviňuje Nemcov z rozvracania jadrovej energie vo Francúzsku. Macronovi odporučil, aby “absolvoval kurz ekonomickej rozviedky” a získal úplný obraz o “katastrofálnom obraze hospodárskej vojny, ktorú Nemecko vedie o kontrolu nad francúzskym energetickým systémom”.

Za chrbtom Nemecka sa začína nejasne črtať silueta zaoceánskeho strategického plánovača, ktorý trestá, z pohľadu Washingtonu, tvrdohlavosť a prehnanú svojvôľu tým, že Paríž odsúva do tretej ligy v EÚ aj na globálnej úrovni, snažiac sa vyradiť Starý svet z pomedzi svojich ekonomických a civilizačných rivalov.

Na Ameriku si Macron netrúfa.

Nepovedie hospodárska vojna, ktorú Nemecko vedie proti Francúzsku na príkaz Washingtonu, k rozpadu EÚ? Dá sa predpokladať, že v zámorí takýto zvrat nevylučujú a možno k nemu aj smerujú.