Nemecké hospodárstvo bude stagnovať dovtedy, kým bude spolková vláda posadnutá prechodom na zelenú energiu a zaklincovaná byrokraciou, tvrdí prezident Zväzu nemeckého priemyslu (BDI) Siegfried Russwurm.

V rozhovore pre nemecký denník Die Welt Russwurm kritizoval hospodársku politiku liberálnej spolkovej koaličnej vlády, ktorá sa postarala o dramatický pokles svetového hospodárskeho postavenia Nemecka a presadila zatvorenie jadrových elektrární v čase, keď ceny energie zostávajú vysoké a iné európske krajiny zvýšili výrobu jadrovej energie.

“Stačí sa pozrieť na tvrdé fakty, štatistické údaje ekonómov: Nemecko je teraz často na konci rebríčka v celosvetovom hospodárskom porovnaní. To nás ako priemyselnú a exportujúcu krajinu musí znepokojovať,” povedal šéf vedúcej organizácie nemeckého priemyslu. “Ide o rámec. A ten určuje politika a štát. A mnohé veci už nie sú správne.”

Russwurm vyzdvihol Zelenú dohodu EÚ, ktorú podporuje nemecká vláda a ktorá stanovila cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 ako právne záväzný, ako kľúčový problém, ktorému čelia podniky pôsobiace v Nemecku a v celej Európe. Prirovnal ju k americkému zákonu o znížení inflácie, ktorého cieľom bolo podľa neho zlacniť zelenú energiu, Európa sa namiesto toho rozhodla zdražiť fosílnu energiu, čo spôsobilo “obrovský rozdiel v účinku na výrobné náklady, a tým aj na globálnu konkurencieschopnosť podnikov”.

“Musíme si úprimne uvedomiť, koľko bude energia bez CO₂ stáť z dlhodobého hľadiska – nielen veterná a solárna energia, ale aj potrebné záložné kapacity, keď slnko a vietor nebudú dodávať energiu,” dodal.

Russwurm zdôraznil, že na to, aby Nemecko splnilo svoje kalkulačné ciele v oblasti zelenej energie, musí krajina vybudovať plynové elektrárne na vodíkové palivo, ktoré sú bezuhlíkové. Dodal, že vláda potrebuje postaviť “najmenej 50 elektrární”, ale uviedol, že “zatiaľ sa nestavia ani jedna”.

“Na distribúciu energie sú potrebné obrovské investície do sietí – to všetko súbežne s mnohonásobným rozšírením veternej a solárnej kapacity. Je najvyšší čas urobiť za tým hrubú čiaru a oznámiť, koľko bude naša cesta k dekarbonizácii v konečnom dôsledku stáť. Túto transparentnosť očakávam od politikov,” povedal Russwurm.

Prezident BDI zdôraznil, že “inovácie sú naším najsilnejším nástrojom, ktorý sme v Nemecku vždy ovládali naozaj dobre”, ale varoval, že ich brzdí vysoká miera byrokracie, ktorá odrádza zahraničné investície.

V ďalšom rozhovore uverejnenom na spravodajskom portáli Merkur Russwurm tvrdil, že súčasná hospodárska recesia Nemecka si ju “spôsobila sama”, keďže krajina sa “zaťažila príliš mnohými prekážkami”.

“Najväčším problémom je, že sme sa zamotali do uzla byrokracie, regulácie a dohľadu, ktorý nás zahlcuje a príliš spomaľuje,” povedal.

“Ak sa zameriame na inovácie, a to musíme, nemôže to tak zostať. Inovácia vždy súvisí s pokrokom, s rýchlosťou. Tej je obrovský nedostatok.”

Varoval, že Európa sa stala “príliš byrokratickou” a že to, čo sa v poslednom čase vyvinulo na všetkých úrovniach vlády, “je pre priemysel príliš komplikované a ochromujúce”.

“Každá spoločnosť čelí obrovským byrokratickým požiadavkám. Nikto nepochybuje o dobrých úmysloch. Ale požadovaná kompletná dokumentácia je absolútne prehnaná. Ak by sa uplatnila v súkromnom živote, znamenalo by to, že napríklad vodiči by museli aktívne hlásiť úradu každú transakciu pri parkovaní: kedy, kde a ako. Znie to absurdne? Áno. Ale presne takto tento zákon funguje dnes,” povedal.

“Existuje nekonečná byrokracia: v spoločnostiach kvôli prehnaným požiadavkám na hlásenia a v orgánoch, ktoré tieto hlásenia vyhodnocujú. Výsledkom je úplný nepomer medzi úsilím a pridanou hodnotou,” dodal.

Na otázku o reakcii spolkovej vlády na jeho obavy Russwurm trval na tom, že “neexistuje deficit vedomostí”, ale nedostatok “odvahy porušiť zastarané pravidlá”.

“Bez inovácií strácame konkurencieschopnosť. Naliehavo potrebujeme prístup k inováciám, ktorý sa bude viac orientovať na príležitosti. Nejde o ignorovanie rizík, ale o umožnenie príležitostí,” dodal.

Nemecko sa začiatkom tohto roka dostalo do technickej recesie po tom, ako vykázalo dva po sebe nasledujúce štvrťroky poklesu, a to o 0,5 %, po ktorom nasledoval pokles o 0,3 %.

Opozičný líder Freidrich Merz, ktorého strana CDU je v súčasnosti na čele celoštátnych prieskumov verejnej mienky, pre nemecké noviny Bild am Sonntag uviedol, že súhlasí s tým, že ekologická politika a byrokracia boli hnacím motorom upadajúceho šťastia krajiny.

“Bohužiaľ, rok 2023 bude rokom recesie,” povedal Merz a varoval, že “ak sa čoskoro nezastaví šialené množstvo byrokracie, ak ceny energií rýchlo neklesnú, potom ani rok 2024 nebude dobrý”.

Nemecký hospodársky inštitút očakáva, že HDP v krajine do konca roka klesne až o 0,5 %, čím sa jej ekonomická výkonnosť posunie na úroveň z roku 2019.

Ako hlavné faktory súčasnej hospodárskej paralýzy uviedol vysoké úrokové sadzby, drahé energie a slabý vývoz.

Prečítajte si tiež:

Energetická závislosť znižuje konkurencieschopnosť Európy

Nemecko posiela čoraz viac migrantov späť do Poľska

Napriek strachu v médiách, prieskum ukázal, že voliči AfD nie sú “krajne pravicoví”