Nemecko potrebuje 1,5 milióna prisťahovalcov ročne, aby sa vyrovnalo s nedostatkom pracovných síl, tvrdí nemecká ekonómka Monika Schnitzerová, ktorá stojí na čele vplyvnej Rady expertov nemeckej vlády.

Zároveň tvrdí, že kvalifikovaní pracovníci nemusia nevyhnutne ovládať nemčinu. Namiesto toho je dôležitejšie, aby zamestnanci nemeckých vládnych imigračných úradov ovládali angličtinu.

“Nemecko potrebuje 1,5 milióna prisťahovalcov ročne, ak chceme mať každý rok 400 000 nových občanov, po odpočítaní značnej emigrácie, a tak udržať pracovnú silu,” povedala ekonómka pre Süddeutsche Zeitung. Dodala však, že je skeptická, že sa to dá dosiahnuť. Nový zákon o kvalifikovanej pracovnej sile ide podľa nej správnym smerom, ale podľa nej to nestačí a Nemecko musí umožniť ešte väčšiu imigráciu.

“Naliehavo potrebujeme kultúru prijatia,” povedala Schnitzerová.

Hoci Nemecko čelí imigračnej kríze, ktorá krajinu stojí najmenej 36 miliárd eur ročne, pokiaľ ide o bývanie, vzdelávanie a sociálne dávky, mnohí mainstreamoví ekonómovia ako Schnitzerová vyzývajú na zvýšenie imigrácie. Nielenže väčšina Nemcov tento postoj odmieta, ale protiimigračná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) v krajine dosiahla v prieskumoch rekordnú 21-percentnú podporu, pričom 30 % Nemcov uviedlo, že by zvažovali hlasovanie za túto stranu.

Nemecko prijalo nový zákon o kvalifikovaných pracovníkoch, ktorý podľa nej ide správnym smerom. Očakáva sa, že nový zákon prinesie milióny nových cudzincov na základe bodového systému.

“Napríklad úrady pre cudzincov, ktoré neodrádzajú prisťahovalcov, ale ponúkajú služby,” povedala. “Nemali by sme vyžadovať, aby zahraniční kvalifikovaní pracovníci ovládali nemčinu pre každú prácu. Ale skôr zabezpečiť, aby zamestnanci cudzineckého úradu ovládali angličtinu.”

Ďalším faktorom, ktorý môže byť v diskusii prehliadaný, je úloha technologických zmien, pričom spoločnosť Goldman Sachs odhaduje, že v najbližších rokoch dôjde v Severnej Amerike a Európe k strate 300 miliónov pracovných miest v dôsledku umelej inteligencie. Ekonómovia sa domnievajú, že reštaurácie rýchleho občerstvenia, továrne a mnohé robotnícke profesie sa v najbližších rokoch dočkajú rýchlej transformácie, pričom umelá inteligencia a robotika sa už zavádzajú v rôznych oblastiach.

Ak sa takýto scenár naplní, mnohí z migrantov prichádzajúcich do západných krajín sa môžu čoskoro ocitnúť v situácii, keď budú súťažiť o nedostatkové pracovné miesta s občanmi.

Vzdelávanie a pracovná sila v Nemecku

Nemecký ekonóm sa pri vysvetľovaní súčasných problémov Nemecka zameriava aj na stav vzdelávania. Na riešenie nedostatku kvalifikovaných pracovníkov musí Nemecko viac investovať aj do detí, požadovala Schnitzerová a kritizovala, že je “obžalobou, že každý štvrtý žiak štvrtej triedy nevie poriadne čítať”.

Chaos v nemeckom školskom systéme do veľkej miery súvisí s prudko rastúcim počtom cudzincov, keďže v súčasnosti má 38 % žiakov zahraničný pôvod.

V novom rozhovore pre jedny z najvýznamnejších nemeckých novín riaditeľka Norma Grubeová, ktorá vedie dve školy v Chemnitzi, opisuje čoraz chaotickejšie podmienky, v ktorých má mnoho detí problémy s nemčinou, útoky sú bežné a stretnutia rodičov s učiteľmi si bežne vyžadujú tlmočníkov. V skutočnosti je len málo toho, čo by podľa Grubeovej v rozhovore pre Die Welt potvrdzovalo tvrdenia zástancov migrácie, že zvyšovanie rozmanitosti prinesie Nemecku lepšiu budúcnosť.

“Na školskom dvore sa stretáva dvadsaťtri rôznych národov, z ktorých niektoré si vôbec nerozumejú a ktoré niekedy pochádzajú z nepriateľských regiónov, ako sú Rusko a Ukrajina. Potrebujeme veľa rozhovorov medzi rodičmi a učiteľmi, ktoré sa väčšinou konajú s tlmočníkmi. A to nás privádza k jednému z dôvodov, prečo je učiteľské povolanie čoraz menej atraktívne: Psychický stres je obrovský a výrazne sa zvýšil,” povedala Grubeová.

Ako riaditeľka tiež uviedla, že jej nová škola má vážne problémy v dôsledku masového prisťahovalectva: “Moja nová škola to nemá ľahké. V Krušných horách je dobrá sociálna štruktúra a mnohí učitelia učili rodičov svojich žiakov. Je tu dobrá sociálna kontrola a veľa stabilných rodičovských domovov. V Chemnitzi je študentská obec podstatne heterogénnejšia. Približne polovica detí nie je nemeckého pôvodu, čo so školou niečo robí.”

V niektorých prípadoch nezostal v triedach ani jeden etnický Nemec.

“V mojej škole boli triedy, v ktorých nesedelo ani jedno dieťa nemeckého pôvodu,” povedala berlínska ministerka školstva Katharina Günther-Wünschová (CDU). Napriek tomu je teraz jej riešením priviesť zahraničných lektorov a nesústrediť sa nevyhnutne na nemčinu ako vyučovací jazyk.

Schnitzerová predložila aj niekoľko ďalších odporúčaní vrátane toho, aby sa firmy snažili udržať starších zamestnancov spokojných, aby neodchádzali do predčasného dôchodku.

Spolková republika ako celok nerobí taký pokrok, “ako by sme mohli a mali”, vysvetlila. Okrem iného neinvestovala do infraštruktúry, výrazne zaostáva v digitalizácii a s ochranou klímy začala príliš neskoro.