Vláda Olafa Scholza reagovala pomaly, keď Rusko obmedzilo dodávky plynu. Teraz mestá obmedzujú osvetlenie a teplú vodu v snahe odvrátiť katastrofu.

Nemecký prezidentský palác v Berlíne už nie je v noci osvetlený, mesto Hannover vypína teplú vodu v sprchách svojich bazénov a telocviční a samosprávy po celej krajine pripravujú vykurovacie centrá, aby boli ľudia v bezpečí pred chladom. A to je len začiatok krízy, ktorá zasiahne celú Európu.

Je vrchol leta, ale Nemecko má málo času na to, aby túto zimu odvrátilo nedostatok energie, ktorý by bol pre túto rozvinutú krajinu bezprecedentný. Veľká časť Európy pociťuje tlak Ruska na dodávky zemného plynu, no žiadna iná krajina nie je tak exponovaná ako najväčšia ekonomika regiónu, kde sa takmer polovica domácností spolieha na túto surovinu pri vykurovaní.

Administratíva kancelára Olafa Scholza pomaly riešila zraniteľnosť Nemecka a len nedávno stanovila ciele na zníženie dopytu, keďže snahy o zabezpečenie alternatívnych dodávok zaostávajú. Vzhľadom na to, že Moskva pokračuje v sprísňovaní dodávok a Francúzsko má problémy s exportom elektriny k svojim susedom, očakáva sa množstvo problémov.

„Výzvy, ktorým čelíme, sú obrovské a ovplyvňujú významné oblasti hospodárstva a spoločnosti,“ povedal Robert Habeck, nemecký vicekancelár a minister hospodárstva, po odhalení plánu preniesť zvýšenie nákladov z energetických spoločností na spotrebiteľov. „Ale sme silná krajina a silná demokracia. To sú dobré predpoklady na prekonanie tejto krízy.“

Podľa ľudí oboznámených s myslením vedenia Ruska, Kremeľ pravdepodobne udrží toky plynu do Európy na minimálnych úrovniach, pokiaľ bude pokračovať patová situácia ohľadom Ukrajiny. To znamená, že nedostatok v suroviny regióne bude pravdepodobne pretrvávať, ceny plynu pôjdu hore, pričom už tento rok dosiahli rekord.

V Nemecku hrozí prídelový systém a recesia a úrady vyjadrili obavy zo sociálnych nepokojov, ak sa nedostatok energie vymkne spod kontroly. Krajina nemôže počítať ani s Francúzskom, kde poruchu jadrových reaktorov znásobujú problémy s plynom. Ceny elektriny v dvoch najväčších európskych ekonomikách minulý týždeň vzrástli na rekordy.

Aká zlá je európska energetická kríza?

Dnešné nemecké ceny elektriny sú ekvivalentom niečo viac ako 600 dolárov za barel.

Rusko – historicky najväčší dodávateľ plynu do Európskej únie, ktorý pokrýva približne 40 % dopytu – postupne znižovalo dodávky v evidentnej odvete proti sankciám. Úlohou EÚ je udržať jednotu bloku a jeho odhodlanie odolávať agresii prezidenta Vladimira Putina.

„Ruská politika chcela vždy rozdeľovať, pretože vtedy je silná“ povedal Martins Kazaks, guvernér centrálnej banky Lotyšska, bývalej sovietskej republiky, ktorá je teraz súčasťou eurozóny. „Ak sa necháme rozdeliť, zoslabneme,“ povedal v rozhovore.

Najnovší krok Ruska prišiel minulý týždeň, keď spoločnosť Gazprom vytiahla problém s turbínou. Na kľúčovom plynovode Nord Stream došlo ku zníženiu tokov na približne 20 % kapacity. Ceny plynu v dôsledku toho minulý týždeň vyskočili nad 30 % a ceny elektriny lámali jeden rekord za druhým.

Habeck, ktorý dohliada na energetickú politiku, označil argumentáciu Gazpromu za „frašku“, ale uznal, že situácia je vážna, a znovu vyzval spoločnosti a spotrebiteľov, aby zintenzívnili úsilie o úspory. Na preklenutie tejto priepasti jeho ministerstvo umožnilo oživenie zakázaných uhoľných elektrární. Odporučil aby si Nemci nainštalovali účinné sprchové hlavice a prali oblečenie pri nižších teplotách.

Ak zlyhajú opatrenia na vyváženie ponuky a dopytu, vláda má právomoc vyhlásiť „núdzový stav“ pre plyn, čo by znamenalo, že štát prevezme kontrolu nad distribúciou a rozhodne, kto dostane palivo a kto nie.

Zatiaľ čo domácnosti a kritická infraštruktúra, ako sú nemocnice, sú chránené pred prerušením, neexistuje žiadna záruka, že teploty v miestnostiach budú také pohodlné. Najväčší nemecký prenajímateľ už oznámil plány na zníženie nočného vykurovania a verejné budovy vrátane Ríšskeho snemu v Berlíne už sťahujú termostaty.

Zvýšenie nákladov, ktoré sa začne naplno prejavovať túto jeseň, zvyšuje tlak na chudobných. Podľa kolínskeho inštitútu pre ekonomický výskum už približne jeden zo štyroch Nemcov skĺzol do energetickej chudoby, čo znamená, že náklady na vykurovanie a osvetlenie ovplyvňujú schopnosť pokryť ostatné výdavky. Vláda teraz pracuje na programoch pomoci pre nízkopríjmové domácnosti.

Chladné počasie v Európe a Ázii by prinútilo energetické spoločnosti bojovať o už aj tak obmedzené zásoby skvapalneného zemného plynu. Podľa Penny Leake, výskumného analytika z poradenskej spoločnosti Wood Mackenzie Ltd., by nárast cien z takéhoto scenára mohol prinútiť spoločnosti zastaviť zariadenia túto zimu a tým znížiť približne 17 % priemyselného dopytu po palive. Ak Nord Stream ostane pri 20%, blížime sa k nebezpečnej zóne,“ povedala.

Keďže skladovacie priestory sú naplnené na 68 % a miera dopĺňania pravdepodobne klesne po minulotýždňovom prerušení plynovodu, Nemecko riskuje, že nesplní vládny cieľ 95 % do 1. novembra. Regulátor siete v krajine tvrdí, že dosiahnutie tejto úrovne je sotva možné bez dodatočných opatrení.

Firemný sektor už reaguje. Prieskum obchodnej lobby DIHK medzi 3 500 spoločnosťami ukázal, že 16 % priemyselných firiem zvažuje zníženie výroby alebo vzdanie sa niektorých prevádzok z dôvodu energetickej krízy.

BASF SE je jedným z nich. Chemický gigant plánuje znížiť produkciu amoniaku, ktorý je kľúčovou zložkou hnojív, náročný na plyn, po tom, čo vysoké náklady spôsobili problémy.

Nie je to len Nemecko. Vysoké ceny energií prinútili výrobcu hnojív CF Industries Holdings Inc. oznámiť, že natrvalo zatvorí jeden zo svojich závodov v Spojenom kráľovstve. Cargill Inc., popredný svetový obchodník s plodinami, tiež zatvoril britský závod na spracovanie olejnatých semien, zatiaľ čo vo Francúzsku sa supermarkety vrátane Carrefour a Monoprix dohodli na znížení spotreby energie.

Medzinárodný menový fond odhaduje, že Nemecku hrozí strata 4,8 % ekonomického výkonu, ak Rusko zastaví dodávky plynu, a Bundesbank odhadla potenciálne škody na 220 miliárd eur. Hoci to bude určite bolestivý zásah, v Nemecku sa obávajú, že čoskoro bude nasledovať štrukturálna strata konkurencieschopnosti.

Energeticky náročné priemyselné odvetvia sa budú pravdepodobne sťahovať do regiónov so spoľahlivými obnoviteľnými zdrojmi energie, ako je nemecké veterné pobrežie alebo oblasti bohaté na slnečnú energiu v Stredozemnom mori. Niektorí predstavitelia chemického priemyslu tvrdia, že výroba by sa mohla presunúť do Turecka, kde je prístup k azerbajdžanským ropovodom.

„Nášmu ekonomickému systému hrozí kolaps,“ povedal Michael Kretschmer, predseda vlády spolkovej krajiny Sasko z opozičných konzervatívcov. „Ak si nedáme pozor, Nemecko by sa mohlo deindustrializovať,“ povedal pre noviny Die Zeit a zopakoval svoju výzvu na „zmrazenie“ vojny na Ukrajine a efektívne akceptovanie Putinovho vojenského postupu.

Väčšina Nemcov podporuje Ukrajinu – asi polovica tvrdí, že vláda by mala pokračovať v podpore Kyjeva napriek rastúcim nákladom na energiu, – podľa prieskumu Policy Matters pre Die Zeit –, ale kritici ako Kretschmer by mohli získať na popularite, keď teploty klesnú. To by vyvolalo ešte väčší tlak na Scholza.

Napriek mesiacom krízy jeho administratíva práve začala verejne oznamovať cieľ znížiť dopyt až o 20 %. A na znak rastúcej naliehavosti nedávno zvýšila svoj minimálny cieľ pre skladovanie plynu – teraz je o 15 percentuálnych bodov vyšší ako úroveň v celej EÚ.

Krátko po tom, ako sa v decembri ujala moci Scholzova vláda, desiatky novozvolených politikov v jeho koalícii sociálnych demokratov, zelených a propodnikateľských slobodných demokratov považovali reči o nemeckých plynových rizikách za konšpiračnú teóriu, ale potom videli fakty: rezervy v tom čase boli asi na 10 dní, ak by nastalo ochladenie. Bol to začiatok previerky reality.

Nemecké vedenie pod vedením Gerharda Schroedera a Angely Merkelovej celé desaťročia tvrdilo, že príjemné vzťahy v oblasti energetiky s Ruskom sú skôr prínosom než pasívom. V minuloročnej kampani Scholz označil americkú kritiku nemeckej politiky za „nepravdivú“, pretože nebrala do úvahy celý energetický mix. Väčšina politického spektra krajiny si myslela, že ak Rusko neprerušilo dodávky počas studenej vojny, nebude to tak ani počas konfliktu s Ukrajinou.

Ako sa vyrovnať s ruským obmedzením plynu?

Rekordné toky LNG zatiaľ pomáhajú vyplniť medzeru.

Ale keďže sa Európa posúva smerom k obnoviteľnej energii a preč od fosílnych palív, ktoré poskytuje Rusko, úradníci podcenili Putinovu ochotu využiť páku, kým ju ešte má. Nevšimli si červenú vlajku.

Pred vojnou mala jednotka Gazpromu pod kontrolou asi 20 % nemeckej kapacity skladovania plynu, mala významný podiel v rakúskom závode a vlastnila práva na ukladanie veľkého množstva paliva v Holandsku. Štátom riadený plynárenský gigant však pred minulou zimou neobnovil zásoby, čo je znak toho, že prípravy sa odohrávali pod nosom Európy.

„Ak sa pozrieme s odstupom času, vidíme, že mesiace pred vypuknutím vojny Rusko zámerne držalo dodávky plynu na čo najnižšej úrovni,“ povedala Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie a bývalá nemecká ministerka obrany. “Rusko nás vydiera.”

Scholz si uvedomil, že Nemecko malo skutočný problém v šialených dňoch pred ruskou inváziou 24. februára. Počas výletu do Moskvy 15. februára sedel kancelár pri Putinovom slávnom dlhom bielom stole a postavili ho asi 6 metrov od ruského vodcu na rokovania zamerané na zmiernenie patovej situácie.

Ale známky napätia boli jasné. Napriek Putinovmu tvrdeniu, že plynovod Nord Stream 2 – ktorý bol dokončený a čaká na schválenie spustenia prevádzky – bol „výhradne komerčným projektom“, Scholz naznačil, že je pripravený svoju podporu v prípade útoku zvrátiť.

Len o niekoľko dní neskôr Scholz ukončil projekt po tom, čo Putin zmaril nádeje na mierové riešenie tým, že uznal Ruskom podporovaný Luhansk a Doneck na východe Ukrajiny za nezávislé štáty. Zastavenie Nord Streamu 2 prinútilo Putinových spojencov vydať mrazivé varovania a krátko nato sa tanky začali valiť smerom ku Kyjevu.

Ale ešte aj po vypuknutí nepriateľských akcií sa Nemecko snažilo reagovať, obmedzované dlhotrvajúcou politikou spolupráce s Ruskom a neochotou priemyslu vzdať sa lacného plynu. Tá éra sa skončila.

„Gazprom prerušeniami a znížením dodávok zničil dôveru v Rusko ako spoľahlivého dodávateľa energie pre Európu,“ povedal Mario Mehren, výkonný riaditeľ nemeckej ropnej spoločnosti Wintershall Dea AG, a vyzval spotrebiteľov, aby nosili svetre namiesto toho, aby sa motali a hľadali teplo. “To je veľmi deprimujúca správa.”

Nemecko teraz potrebuje podporu, pretože nedodržalo usmernenia EÚ na diverzifikáciu zdrojov energie, čím hrozí opätovné otvorenie starých zlomových línií v bloku. Spomienky na finančnú krízu, keď Berlín prednášal južným členským krajinám o ich dlhu, sú stále veľmi živé, uviedli predstavitelia, ktorí žiadali, aby neboli menovaný, pretože diskusie sú súkromné.

Rovnako ako Nemecko, aj Taliansko bolo závislé od Ruska vo viac ako polovici dodávok plynu. No rýchlejšie sa rozhýbalo, aby si zabezpečilo alternatívne zdroje z krajín ako Alžírsko a Katar, a jeho terminály na dovoz zásielok LNG mu poskytli flexibilitu. Minister pre ekologickú transformáciu Roberto Cingolani povedal, že Taliansko dokáže prežiť zimu len s minoritným znížením spotreby, a to aj keď Rusko úplne zastaví toky.

Nemecko je, naopak, v oveľa napätejšej situácii z dôvodu veľkého priemyselného dopytu a nižšieho skladovania. Krajina len teraz rozvíja infraštruktúru LNG, ale prvý plávajúci terminál nebude pripravený na pomoc tento rok, ako vláda dúfala, – podľa nemeckého energetického gigantu Uniper SE, ktorý do zariadenia investuje. Napriek tomu existujú nádejné náznaky.

Mercedes-Benz Group AG uviedla, že rozľahlý závod v Sindelfingene, kde spoločnosť vyrába luxusný sedan triedy S, môže teraz fungovať bez zemného plynu, paliva, ktoré sa bežne používa v lakovniach. Automobilka môže mať dokonca dostatok prebytkov, aby pomohla pokryť nedostatok inde.

Pretrváva aj európska solidarita. Krajiny EÚ dosiahli politickú dohodu o znížení spotreby plynu o 15 % do tejto zimy, ak Rusko zatvorí kohútik. Hoci existujú určité výnimky, plán stanovuje, že zníženie je v núdzovej situácii povinné.

V Ludwigshafene, priemyselnom uzle na rieke Rýn, úradníci skúmajú, ktorá kritická infraštruktúra môže zostať otvorená ak dôjde k najhoršiemu. Uvažujú aj o premene mestskej arény, v ktorej sa bežne konajú akcie od koncertov až po výstavy psov, na „teplú oázu“ s priestorom pre stovky ľudí, aby unikli chladu na celé hodiny.

„Sme si vedomí toho, že veľa ľudí má momentálne obavy, a berieme tieto obavy veľmi vážne,“ povedala Jutta Steinruck, starostka Ludwigshafenu. „Každý už môže robiť niečo sám od seba a šetriť energiu všade, kde je to možné. Každá kilowatthodina, ktorú teraz ušetríme, nám pomôže na jeseň a v zime.“

.