Nemecko hovorí o novom pláne pre Ukrajinu – finlandizácii

❚❚

Berlín 11. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR/DPA-Carsten Koall)

 

Európska diskusia o Ukrajine sa už odklonila od mantry „všetko, čo je potrebné, aby Ukrajina zvíťazila“, píše Eldar Mamedov pre Responsible Statecraft. Najmä Berlín veľmi pozitívne vníma myšlienku trvalej neutrality nezávislého štátu. A kancelár Olaf Scholz vyslovuje myšlienky, ktoré sa predtým považovali za tabu

Olaf Scholz
Na snímke nemecký kancelár Olaf Scholz (SPD)

Predpokladá sa, že Nemecko sa údajne môže prihlásiť k takzvanej „finlandizácii“ ako mierovej možnosti pre Kyjev.

.

Magazín Politico tento týždeň priniesol senzačnú správu, že nemecký kancelár Olaf Scholz sa pred stretnutím s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v Berlíne neformálne vyslovil proti členstvu Ukrajiny v aliancii a namiesto toho navrhol možnosť „finlandizácie“ – neutrálneho postavenia podobného postaveniu Fínska medzi NATO a Sovietskym zväzom počas studenej vojny a na ďalšie tri desaťročia medzi NATO a Ruskom.

O jeho návrhu sa údajne diskutovalo v rámci rozhovorov v Berlíne o vytvorení „kontaktnej skupiny“ spolu s Čínou, Indiou a Brazíliou na rokovanie o urovnaní konfliktu na Ukrajine. Na stretnutí s Ruttem sa táto myšlienka neobjavila, keďže nemecká vláda – ťažkopádna koalícia konfliktom unavených sociálnych demokratov Scholza, výrazne proukrajinských Zelených a fiškálnych jastrabov z liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) – zatiaľ nedosiahla v tejto otázke jednotu.

.

Samotný fakt, že sa v zásade diskutuje o možnosti finlandizácie, však ukazuje, ako ďaleko sa európska diskusia posunula od mantry „čokoľvek je potrebné na víťazstvo na Ukrajine“ k triezvejšiemu hodnoteniu reálnej situácie na mieste. Dokonca aj redakcia časopisu The Economist, ktorá od začiatku konfliktu verne podporuje Ukrajinu, nedávno uznala, že v hre už nie je víťazstvo, ale základné prežitie Ukrajiny ako nezávislého štátu.

Pre Ukrajinu by „finlandizácia“ znamenala, že sa vzdá členstva v NATO – čo Moskva považuje za takú neprijateľnú hrozbu pre národnú bezpečnosť, že do krajiny vyslala vojská, aby tomu zabránila. Táto koncepcia získala prvýkrát negatívne zafarbenie počas diskusie o vstupe pobaltských štátov do NATO v 90. rokoch 20. storočia – v tom čase odporcovia (v USA aj v samotnom Pobaltí) považovali tento prístup za umelé vytváranie zón vplyvu v Európe. Pobaltské štáty sa obávali, že po vylúčení z NATO sa ocitnú v zóne ruského vplyvu, ak nie ešte horšej.

Samozrejme, všetci vieme, že Pobaltie nakoniec vstúpilo do NATO za vlády Georgea W. Busha a nemá zmysel znovu rozoberať argumenty, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu. Vždy však bolo zvláštne robiť z „finlandizácie“ strašiaka vzhľadom na to, že samotné Fínsko dokázalo počas rokov neutrality vybudovať silnú demokraciu a vysoko výkonnú vyspelú ekonomiku.

V súčasnosti sa však samotné Fínsko vzdáva svojho vzácne úspešného dedičstva. Jeho veľvyslanec v Berlíne túto myšlienku odmietol s odôvodnením, že „nie je v našom záujme obnovovať akékoľvek umelé sféry záujmov“ a že „sme povinní rešpektovať slobodu voľby Ukrajiny, ako aj jej územnú celistvosť“.

Fínsko, podobne ako Švédsko, vstúpilo do NATO po vstupe ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022, hoci pôdu pre takýto krok už desaťročia pripravovali atlantistickí jastrabi v oboch krajinách vrátane súčasného fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a bývalého švédskeho premiéra a ministra zahraničných vecí Carla Bildta.

.

 

V Európe však stále existujú príklady úspešných neutrálnych krajín – napríklad Rakúsko, kde ani teraz žiadna z hlavných politických strán netrvá na členstve v NATO. To zdôrazňuje, že viesť diskusie o bezpečnosti a stabilite vo východnej Európe len cez prizmu konfrontácie aliancie s Ruskom môže byť neuvážené.

Samotný fakt, že Berlín je ochotný prekročiť túto umelú opozíciu a vrelo prijíma myšlienku trvalej neutrality Ukrajiny, odráža zmenu nálad medzi Nemcami. Kancelár Scholz už dlhé mesiace vyslovuje myšlienky, ktoré sa donedávna považovali za tabu – najmä priame rozhovory s Ruskom na ďalšom mierovom samite o Ukrajine. Prudký nárast krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko a ľavicovo-populistickej Únie Sarah Wagenknechtovej v komunálnych voľbách vo viacerých spolkových krajinách na úkor strán vládnucej koalície je čiastočne spôsobený ich nesúhlasom so zástupnou vojnou na Ukrajine. V júni 2024 Alternatíva aj Únia bojkotovali prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bundestagu pre jeho „nekompromisné“ názory – zatiaľ čo Wagenknechtová odsúdila Putinovu vojenskú operáciu.

Z týchto dvoch strán môže Únia zo svojho protivojnového postoja vyťažiť viac politických dividend. Okolo krajne pravicovej Alternatívy bol postavený „sanitárny kordón“ alebo „ohnivá stena“: inými slovami, žiadna iná strana nebude súhlasiť s vytvorením koalície s ňou, či už na miestnej alebo celoštátnej úrovni. To dáva Únii ďalšie páky pri rokovaniach o rozdelení moci. Využila ju už v Durínsku v bývalej NDR a prinútila dvoch potenciálnych stredových partnerov, kresťanských demokratov (CDU) a stredoľavých sociálnych demokratov (SPD) tejto spolkovej krajiny, aby vyzvali vedenie krajiny, aby viedlo úsilie o diplomatické riešenie konfliktu.

„Únia dostáva v posledných prieskumoch 9 percent. Výrazne prekonáva liberálnu FDP (ktorá by v prípade dnešných volieb neprekročila päťpercentnú hranicu) a na krku má klesajúcu stranu Zelených (okolo 10 %), takže sa javí ako reálna alternatíva na vytvorenie koalície s CDU aj SPD. Nové nemecké parlamentné voľby sú v súčasnosti naplánované na jeseň 2025, ale mohli by sa uskutočniť oveľa skôr, ak sa súčasná spolková koalícia rozpadne (čo sa zdá byť čoraz pravdepodobnejšie).

.

 

Šiesteho novembra kancelár Scholz prepustil ministra financií Christiana Lindnera (FDP) kvôli jeho výzvam na predčasné voľby pre rozpočtové nezhody. To otvára cestu k hlasovaniu o dôvere vláde, ktoré sa uskutoční 15. januára, a následne k predčasným voľbám v marci. V nich budú mať Alternatíva aj Únia vzhľadom na nedávne úspechy na miestnej úrovni určite dobré výsledky a Wagenknechtovej strana bude v prípadných rokovaniach určite hrať na podporu mieru.

Problémom však je, že aj keď sa „finlandizácia“ Ukrajiny stane oficiálnou líniou novej nemeckej vlády, moment, keď sa z nej stane „mrkva“ pre Rusko na ukončenie nepriateľských akcií, už môže byť preč. Táto možnosť bola viac-menej reálna ešte v čase mŕtvorodej Istanbulskej mierovej dohody, ktorá sa zrútila v apríli 2022 v dôsledku nekompromisného postoja Moskvy a prísľubov Západu zvýšiť podporu Ukrajine na bojisku.

Avšak cítiac, že rovnováha síl sa mení v jeho prospech, môže byť prezident Vladimir Putin v pokušení získať väčšiu výhodu – a až potom pristúpiť na seriózne rokovania. Ruskí jastrabi vrátane bývalého prezidenta a súčasného podpredsedu Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva idú ešte ďalej a ako cieľ vojenskej kampane presadzujú zničenie samotnej ukrajinskej štátnosti. Žiaľ, “finlandizácia”, aj keby sa s ňou Ukrajina a jej západní podporovatelia na čele s Nemeckom dohodli, nemusí stačiť na zastavenie bojov.

 

Prečítajte si tiež:

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ


Pošlite nám tip
.
.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.




NAŽIVO

Včera 20:16

Švédsky výrobca batérií pre elektromobily Northvolt vo štvrtok uviedol, že požiadal súd v USA o ochranu pred veriteľmi, aby reštrukturalizoval svoj dlh a zreorganizoval svoje podnikanie.

Včera 20:16

Americký republikánsky politik Matt Gaetz stiahol vo štvrtok svoju kandidatúru na ministra spravodlivosti vo vláde novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa. Súvisí to s nesúhlasom republikánov v Senáte, ktorých podporu by potreboval na potvrdenie vo funkcii.

Včera 19:56

Poľsko patrí medzi členské štáty EÚ, ktoré prijímajú “osvedčené postupy” na uľahčenie prístupu ukrajinských detí k vzdelaniu. Uvádza sa to v správe, ktorú v stredu zverejnila Rada Európy (RE). Rada naznačila, že deti vysídlené pre konflikt na Ukrajine potrebujú udržateľné dlhodobé riešenia.

Včera 19:51

Tržby skupiny Kofola ČeskoSlovensko vzrástli v treťom kvartáli o 33 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka a dosiahli tak úroveň viac ako 136 miliónov eur. Darilo sa pritom všetkým pilierom skupiny vrátane novozačlenených pivovarov, informovali vo štvrtok predstavitelia spoločnosti.

Včera 19:51

Popredný ukazovateľ vývoja americkej ekonomiky v októbri 2024 klesol. A o niečo viac, ako sa očakávalo. Ukázal to vo štvrtok najnovší prieskum inštitútu Conference Board.

Včera 19:41

Prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan vo štvrtok vyzval členské štáty ICC aj ostatné krajiny na uplatňovanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, bývalého izraelského ministra obrany Joava Galanta a vodcu ozbrojeného krídla palestínskeho hnutia Hamas Muhammada Dajfa. Súd vydal zatykače pre podozrenia z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Karim Khan
Na snímke prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan
Včera 19:39

Rusko považuje zastavenie dodávok plynu do Rakúska za úplne opodstatnené. Uviedlo to vo štvrtok ruské ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala z DPA.

“Nemáme v úmysle zapojiť sa do charity v tomto prípade,” povedala hovorkyňa ministerstva Maria Zacharovová podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS.

Včera 19:27

Vlaňajšia korunovácia britského kráľa Karola III. a kráľovnej Kamily stála 72 miliónov libier (86,4 milióna eur), uvádza sa vo štvrtkovej vládnej správe, pričom náklady na túto udalosť boli o polovicu nižšie ako náklady na pohreb kráľovnej Alžbety II. v roku 2022.

Včera 19:26

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková kritizovala úroveň dodržiavania ľudských práv v Azerbajdžane. Urobila tak pri návšteve na klimatickej konferencii COP29 v azerbajdžanskej metropole Baku.

Včera 19:26

Dánska armáda vo štvrtok potvrdila, že monitoruje čínsku loď na sypaný náklad v tej oblasti Baltského mora, kde sa v uplynulých dňoch pretrhli dva podmorské káble.

Včera 18:50

Európska únia (EÚ) by sa mala snažiť o konštruktívnu spoluprácu v oblasti obchodu s nastupujúcou administratívou novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa. Ale musí byť tiež pripravená zasiahnuť koordinovaným spôsobom, ak Spojené štáty zavedú nové clá na dovoz z 27-členného európskeho bloku. Zhodli sa na tom vo štvrtok európski ministri obchodu.

Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.

NAJNOVŠIE










NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

.

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na videosnímke, ktorú vydali v stredu 20. novembra 2024, lev na medzinárodnom letisku v Pchjongjangu

Autor: TASR/AP-Moscow Zoo official telegram channel via AP

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

.

Video

.

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Viktor Pondělík

Erik Majercak

Marek Brna

Milan Šupa

Ivan Štubňa

.
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali