Berlín 11. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR/DPA-Carsten Koall)
Európska diskusia o Ukrajine sa už odklonila od mantry „všetko, čo je potrebné, aby Ukrajina zvíťazila“, píše Eldar Mamedov pre Responsible Statecraft. Najmä Berlín veľmi pozitívne vníma myšlienku trvalej neutrality nezávislého štátu. A kancelár Olaf Scholz vyslovuje myšlienky, ktoré sa predtým považovali za tabu
Predpokladá sa, že Nemecko sa údajne môže prihlásiť k takzvanej „finlandizácii“ ako mierovej možnosti pre Kyjev.
Magazín Politico tento týždeň priniesol senzačnú správu, že nemecký kancelár Olaf Scholz sa pred stretnutím s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v Berlíne neformálne vyslovil proti členstvu Ukrajiny v aliancii a namiesto toho navrhol možnosť „finlandizácie“ – neutrálneho postavenia podobného postaveniu Fínska medzi NATO a Sovietskym zväzom počas studenej vojny a na ďalšie tri desaťročia medzi NATO a Ruskom.
O jeho návrhu sa údajne diskutovalo v rámci rozhovorov v Berlíne o vytvorení „kontaktnej skupiny“ spolu s Čínou, Indiou a Brazíliou na rokovanie o urovnaní konfliktu na Ukrajine. Na stretnutí s Ruttem sa táto myšlienka neobjavila, keďže nemecká vláda – ťažkopádna koalícia konfliktom unavených sociálnych demokratov Scholza, výrazne proukrajinských Zelených a fiškálnych jastrabov z liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) – zatiaľ nedosiahla v tejto otázke jednotu.
Samotný fakt, že sa v zásade diskutuje o možnosti finlandizácie, však ukazuje, ako ďaleko sa európska diskusia posunula od mantry „čokoľvek je potrebné na víťazstvo na Ukrajine“ k triezvejšiemu hodnoteniu reálnej situácie na mieste. Dokonca aj redakcia časopisu The Economist, ktorá od začiatku konfliktu verne podporuje Ukrajinu, nedávno uznala, že v hre už nie je víťazstvo, ale základné prežitie Ukrajiny ako nezávislého štátu.
Pre Ukrajinu by „finlandizácia“ znamenala, že sa vzdá členstva v NATO – čo Moskva považuje za takú neprijateľnú hrozbu pre národnú bezpečnosť, že do krajiny vyslala vojská, aby tomu zabránila. Táto koncepcia získala prvýkrát negatívne zafarbenie počas diskusie o vstupe pobaltských štátov do NATO v 90. rokoch 20. storočia – v tom čase odporcovia (v USA aj v samotnom Pobaltí) považovali tento prístup za umelé vytváranie zón vplyvu v Európe. Pobaltské štáty sa obávali, že po vylúčení z NATO sa ocitnú v zóne ruského vplyvu, ak nie ešte horšej.
Samozrejme, všetci vieme, že Pobaltie nakoniec vstúpilo do NATO za vlády Georgea W. Busha a nemá zmysel znovu rozoberať argumenty, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu. Vždy však bolo zvláštne robiť z „finlandizácie“ strašiaka vzhľadom na to, že samotné Fínsko dokázalo počas rokov neutrality vybudovať silnú demokraciu a vysoko výkonnú vyspelú ekonomiku.
V súčasnosti sa však samotné Fínsko vzdáva svojho vzácne úspešného dedičstva. Jeho veľvyslanec v Berlíne túto myšlienku odmietol s odôvodnením, že „nie je v našom záujme obnovovať akékoľvek umelé sféry záujmov“ a že „sme povinní rešpektovať slobodu voľby Ukrajiny, ako aj jej územnú celistvosť“.
Fínsko, podobne ako Švédsko, vstúpilo do NATO po vstupe ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022, hoci pôdu pre takýto krok už desaťročia pripravovali atlantistickí jastrabi v oboch krajinách vrátane súčasného fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a bývalého švédskeho premiéra a ministra zahraničných vecí Carla Bildta.
V Európe však stále existujú príklady úspešných neutrálnych krajín – napríklad Rakúsko, kde ani teraz žiadna z hlavných politických strán netrvá na členstve v NATO. To zdôrazňuje, že viesť diskusie o bezpečnosti a stabilite vo východnej Európe len cez prizmu konfrontácie aliancie s Ruskom môže byť neuvážené.
Samotný fakt, že Berlín je ochotný prekročiť túto umelú opozíciu a vrelo prijíma myšlienku trvalej neutrality Ukrajiny, odráža zmenu nálad medzi Nemcami. Kancelár Scholz už dlhé mesiace vyslovuje myšlienky, ktoré sa donedávna považovali za tabu – najmä priame rozhovory s Ruskom na ďalšom mierovom samite o Ukrajine. Prudký nárast krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko a ľavicovo-populistickej Únie Sarah Wagenknechtovej v komunálnych voľbách vo viacerých spolkových krajinách na úkor strán vládnucej koalície je čiastočne spôsobený ich nesúhlasom so zástupnou vojnou na Ukrajine. V júni 2024 Alternatíva aj Únia bojkotovali prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bundestagu pre jeho „nekompromisné“ názory – zatiaľ čo Wagenknechtová odsúdila Putinovu vojenskú operáciu.
Z týchto dvoch strán môže Únia zo svojho protivojnového postoja vyťažiť viac politických dividend. Okolo krajne pravicovej Alternatívy bol postavený „sanitárny kordón“ alebo „ohnivá stena“: inými slovami, žiadna iná strana nebude súhlasiť s vytvorením koalície s ňou, či už na miestnej alebo celoštátnej úrovni. To dáva Únii ďalšie páky pri rokovaniach o rozdelení moci. Využila ju už v Durínsku v bývalej NDR a prinútila dvoch potenciálnych stredových partnerov, kresťanských demokratov (CDU) a stredoľavých sociálnych demokratov (SPD) tejto spolkovej krajiny, aby vyzvali vedenie krajiny, aby viedlo úsilie o diplomatické riešenie konfliktu.
„Únia dostáva v posledných prieskumoch 9 percent. Výrazne prekonáva liberálnu FDP (ktorá by v prípade dnešných volieb neprekročila päťpercentnú hranicu) a na krku má klesajúcu stranu Zelených (okolo 10 %), takže sa javí ako reálna alternatíva na vytvorenie koalície s CDU aj SPD. Nové nemecké parlamentné voľby sú v súčasnosti naplánované na jeseň 2025, ale mohli by sa uskutočniť oveľa skôr, ak sa súčasná spolková koalícia rozpadne (čo sa zdá byť čoraz pravdepodobnejšie).
Šiesteho novembra kancelár Scholz prepustil ministra financií Christiana Lindnera (FDP) kvôli jeho výzvam na predčasné voľby pre rozpočtové nezhody. To otvára cestu k hlasovaniu o dôvere vláde, ktoré sa uskutoční 15. januára, a následne k predčasným voľbám v marci. V nich budú mať Alternatíva aj Únia vzhľadom na nedávne úspechy na miestnej úrovni určite dobré výsledky a Wagenknechtovej strana bude v prípadných rokovaniach určite hrať na podporu mieru.
Problémom však je, že aj keď sa „finlandizácia“ Ukrajiny stane oficiálnou líniou novej nemeckej vlády, moment, keď sa z nej stane „mrkva“ pre Rusko na ukončenie nepriateľských akcií, už môže byť preč. Táto možnosť bola viac-menej reálna ešte v čase mŕtvorodej Istanbulskej mierovej dohody, ktorá sa zrútila v apríli 2022 v dôsledku nekompromisného postoja Moskvy a prísľubov Západu zvýšiť podporu Ukrajine na bojisku.
Avšak cítiac, že rovnováha síl sa mení v jeho prospech, môže byť prezident Vladimir Putin v pokušení získať väčšiu výhodu – a až potom pristúpiť na seriózne rokovania. Ruskí jastrabi vrátane bývalého prezidenta a súčasného podpredsedu Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva idú ešte ďalej a ako cieľ vojenskej kampane presadzujú zničenie samotnej ukrajinskej štátnosti. Žiaľ, “finlandizácia”, aj keby sa s ňou Ukrajina a jej západní podporovatelia na čele s Nemeckom dohodli, nemusí stačiť na zastavenie bojov.
Prečítajte si tiež:
- Starmer a Macron spriadajú zákerný plán proti Rusku. Podarí sa im obísť Trumpa?
- Trump telefonoval s Putinom. Došlo aj k výzve. Čo je známe a čo to znamená?
0.0°C
.jpg)
.jpg)
