Nemeckí rodičia tínedžerky zavraždenej migrantom sa tešia z novinárskej ceny za “príkladnú občiansku angažovanosť”

Berlín 8. júla 2019 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

Obetavosť a empatia nemeckých euroúradníkov nepozná hraníc. Dôkazom je príbeh nemeckého manželského páru Ladenburgerovcov, ktorým ilegálny afgánsky migrant Hussein Khavari (17) v októbri 2016 brutálne znásilnil, zavraždil a do rieky hodil bezvládne telo ich 19-ročnej dcéry, študentky medicíny, Marie Ladenburger

Rodičia brutálne zavraždenej študentky pracujú ako elitní a vysokopostavení právnici v Bruseli v službách Európskej únie (EÚ). Otec Clemens Ladenburger je úradníkom Európskej komisie, matka – Friedericke Ladenburger je zamestnaná v Komisii katolíckej biskupskej konferencie pri EÚ. Obaja sa úprimne tešia z výročnej ceny nemeckých novinárov za „príkladnú občiansku angažovanosť“ honorovanú peňažnou prémiou 20 000,- €, ktorú im udelila asociácia nemeckých mainstreamových novinárov.

Pravda, objavili sa aj kritické hlasy, podľa ktorých sa Ladenburgerovci iba ulakomili na falošné ocenenie od tzv. „Lügenpresse“ („lživá tlač“) a „inštrumentalizovali“ tragickú smrť svojej dcéry na prezentáciu vlastnej veľkodušnosti a a veľkorysosti, keď odmietli volanie po pomste v duchu princípu „oko za oko, zub za zub“. Odmietli dokonca aj vlastnú osobnú účasť na súdnom konaní s vrahom ich dcéry a o jeho priebehu sa nechali iba sprostredkovane informovať skrz splnomocneného právneho zástupcu. Namiesto toho založili nadáciu, prostredníctvom ktorej poskytujú štipendiá sociálne odkázaným študentom, vrátane utečencom, ktorí túžia po vzdelaní.

Clemens Ladenburger k tomu uviedol, že ich postoj je diktovaný vierou v Boha, ktorý je odporcom zla. Friedericke Ladenburger priznáva, že ani Boh nemôže odvrátiť každé zlo, avšak obaja sú presvedčení, že Boh zdieľa ich smútok a je na ich strane. Rovnako tak nemajú ťažké srdce ani na „právny štát“, ktorý potrebuje svoj čas, aby sa dokázal vyrovnať s tak náročnou výzvou ako je migrácia a integrácia utečencov.

Za tento svoj postoj si vyslúžili uznanie združenia nemeckých novinárov a zástancov tzv. „willkommenskultur“ („vítanie utečencov“). Otvorenou zostáva otázka, prečo 254 šéfredaktorov združených v celonemeckej asociácii vydavateľov novín (BDZV – Bundesverband Deutscher Zeitungsverleger) pri udelení ceny upustilo od podmienky nesporného celospoločenského profesionálneho prínosu laureátov. Založenie nadácie je totiž záslužným počinom, avšak z hľadiska celospoločenskej pridanej hodnoty má iba zanedbateľný význam. Udelenie ceny v tomto prípade evokuje skôr politický signál o akceptovateľnosti masovej imigrácie aj napriek niektorým negatívnym sprievodným javom. „Inštrumentalizácia“ príkladnej občianskej angažovanosti a vysoko etického postoja Ladenburgerovcov pripomína skôr úpornú snahu bagatelizovať znásilnenia a vraždy páchané ilegálnymi migrantmi. Ladenburgerovci totiž svojim gestom naznačili spôsob, akým by podľa nemeckých novinárov mala verejnosť reagovať na násilie, intoleranciu a nenávisť.

Gabriel Gačko