V Nemecku panujú zmiešané postoje k Scholzovej návšteve, čo pozorovatelia pripisujú rozporom medzi podnikateľskou komunitou a politikmi, ako aj rozdielom vo vnútri vládnej koalície.

Jeden z posledných hlasov podporujúcich Scholzovu návštevu prišiel od Martina Wanslebena, výkonného riaditeľa Združenia nemeckých obchodných a priemyselných komôr. Wansleben uviedol, že je správne uskutočniť túto návštevu, keďže Nemecko, Európa a svet sú v mnohých ohľadoch závislé od Číny, ako aj pri riešení nových problémov vrátane klimatických zmien a potravinovej bezpečnosti.

“Bez Číny tieto problémy nikdy nemôžeme skutočne vyriešiť,” uviedol v nedeľu nemecký verejnoprávny rozhlas.

Hovorca nemeckej vlády na piatkovom brífingu uviedol, že pohľad Berlína na Peking sa zmenil, ale je proti “odpojeniu” od čínskej ekonomiky a chce, aby Peking prejavil reciprocitu v obchodných vzťahoch.

Cui Hongjian, riaditeľ oddelenia európskych štúdií na Čínskom inštitúte medzinárodných štúdií, povedal pre Global Times, že obchodná komunita zostáva silným pilierom, ktorý presadzuje čínsko-nemeckú spoluprácu, pretože z takejto spolupráce plynú veľké a stabilné výhody.

Čína je už šesť rokov najväčším obchodným partnerom Nemecka, ktorého hodnota v roku 2021 presiahla 245 miliárd eur (243 miliárd USD). Podľa mediálnych správ sú v nemeckej delegácii šéfovia automobilky Volkswagen a chemického gigantu BASF.

Táto návšteva je všeobecne uznávaná ako príležitosť na osobnú komunikáciu, ktorá je pre obe krajiny kľúčová pri výmene názorov, zvládaní rozdielov a upevňovaní spoločných postojov, uviedol Cui.

Ide o prvú návštevu Scholza v Číne od jeho nástupu do funkcie v roku 2021 a prvú návštevu lídra zo skupiny G7 (skupina siedmich) a EÚ od pandémie COVID-19.

Dynamiku spolupráce však čoraz viac narúšajú politici, ktorí sa zasadzujú za menšiu “ekonomickú závislosť” od Číny a na hospodársku spoluprácu sa pozerajú z politického a bezpečnostného hľadiska, uviedol Cui.

Vzťahy Číny a Nemecka sa zmenili z “odkladania rozdielov a hľadania spoločného základu” v minulosti na nový model spoločných hospodárskych záujmov spolu s rastúcimi politickými rozpormi, povedal v pondelok pre Global Times Zhao Junjie, výskumný pracovník Inštitútu európskych štúdií Čínskej akadémie sociálnych vied.

Zmiešané posolstvá odrážajú tŕnistú situáciu, ktorej Scholz čelí – musí zabezpečiť nemecké záujmy a zastupovať svoju sociálnodemokratickú stranu a zároveň poskytovať nemecké “hodnoty”, ako to požadujú ostatné strany vládnej koalície, povedal Zhao.

Liberálni demokrati majú sklon vnímať rozvoj Číny ako hrozbu pre miestne malé podniky, zatiaľ čo Zelení sú neskúsení a chýba im dlhodobá strategická vízia v zaobchádzaní s diplomaciou, a preto hlasnejšie hovoria o “hodnotách”, pokračoval Zhao.

Jedným z príkladov tohto boja je dohoda o hamburskom prístave. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí vypracovalo na zasadnutí kabinetu nótu, ktorá dokumentuje jeho odmietavý postoj k investícii spoločnosti Cosco, ku ktorej sa pripojilo ministerstvo hospodárstva a štyri ministerstvá vedené liberálnymi demokratmi, informovala v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na dva vládne zdroje.

Zákonodarca strany Zelených sa pri argumentácii proti prístavnej dohode odvolával na bolestivé odbremenenie Nemecka od ruského plynu.

Scholz musí starostlivo prechádzať všetkými týmito rôznymi záujmami, aby zabezpečil stabilitu koaličnej vlády. Podľa pozorovateľov čelí aj rastúcemu tlaku ostatných členských štátov EÚ, aby zaujal tvrdší postoj k väzbám s Čínou na pozadí stupňujúcej sa geopolitickej konfrontácie.

Cui povedal, že je dôležité, aby obe strany zopakovali svoje konsenzusy, a Čína dúfa, že Scholzova vláda objasní svoj názor na väzby s Čínou a príslušné politiky. “Ako sa Nemecko zmenilo oproti ére Merkelovej a ako udržať bilaterálnu spoluprácu?” opýtal sa expert.

Obe strany by mali presadzovať pragmatickú hospodársku a obchodnú spoluprácu – poskytovať priaznivé podmienky pre spoločnosti z druhej strany na investovanie a pôsobenie a premeniť všetky dosiahnuté konsenzusy o spolupráci v nových oblastiach vrátane zelenej a digitálnej ekonomiky na skutočné projekty a opatrenia, uviedol Cui.

Čína a Nemecko majú stále veľkú zhodu v otázkach bilaterálnych vzťahov a globálneho riadenia, ale rozdiely by sa mohli objaviť v témach týkajúcich sa ukrajinskej krízy a nemeckých “indo-pacifických” usmernení. Analytici sa domnievajú, že obe strany by si mali navzájom načúvať a snažiť sa čo najviac rozšíriť spoločný základ a zvládnuť rozdiely.