Po tejto negatívnej skúsenosti bol v Rusku iniciovaný vlastný program vývoja vysokokapacitných agregátov. Nemecký Siemens však nechce prísť o lukratívny biznis v Rusku, ktoré je dôležitým odberateľom plynových turbín pre rýchlo rastúci energetický sektor. Vedenie koncernu preto zvažuje lokalizáciu výroby turbín v Rusku, vrátane sprístupnenia svojich technológií ruským partnerom. Aj keď si nemecký koncern zachová duševné vlastníctvo v uvedenom segmente svojho výrobného programu, pre ruskú stranu by to znamenalo výrazný posun a skrátenie vlastného vývoja analogických vysokokapacitných energetických blokov a zariadení.
Hlavným cieľom lokalizácie výrobného programu a technológií Siemensu v Rusku by malo byť vylúčenie negatívneho vplyvu amerického vydierania prostredníctvom protiruských sankcií. Ruské média pozitívne kvitujú zámery Siemensu s tým, že ide o nečakaný, ale o to príjemnejší prejav dôvery nemeckého biznisu k podnikaniu v Rusku, čo môže významne stimulovať domáci elektrotechnický a energetický sektor.
Siemens je na ruskom trhu prítomný už od roku 1851, kedy tu začal budovať sieť telegrafického spojenia medzi Moskvou, Sankt-Peterburgom, Helsinkami, Rigou, Varšavou, Kyjevom, Odesou a Sevastopolom. V roku 1886 zabezpečil Siemens elektrické osvetlenie cárskeho Zimného paláca v Sankt Peterburgu. V rokoch 1896-1899 vybudoval Siemens električkové línie v Nižnom Novgorode, Jekaterinoslave, Orle, Moskve a Žitomire. Siemens zabezpečoval taktiež technické vybavenie pre letné Olympijské hry v Moskve v roku 1980 a vybudoval taktiež najdlhšie mikrovlnné (radioreléové) spojenie na svete medzi Moskvou a Chabarovskom (8300 km). Siemens je tiež dodávateľom známych vysokorýchlostných vlakov „Sapsan“ (Velaro RUS), ktoré od roku 2009 skrátili železničné spojenie medzi Moskvou a Sankt-Peterburgom (650 km) na cca 4 hodiny.
Gabriel Gačko