Môj profil 
Predplatné
Nemecký ústavný súd stanovil, že nákupy dlhopisov Európskou centrálnou bankou neschválila nemecká vláda ani parlament. Z tohto dôvodu konanie ECB protirečí nemeckej ústave, a nemecká centrálna banka preto musí nákupy dlhopisov v rámci programu ECB do troch mesiacov prerušiť. Dovtedy musí ECB preukázať, že sú nákupy potrebné a primerané.
“Politik mieni… a súd mení. Nielen pražský mestský súd pred pár dňami hodil vidly do opatrení ministerstva zdravotníctva. Dnes sa ozval súd v Nemecku a je to oveľa podstatnejšie, než by sa mohlo zdať,” reagovala ekonómka Markéta Šichtařová, ktorá upozornila, že kvôli tomu môže dôjsť k novej dlhovej kríze.
“ECB tým monetizuje juhoeurópsky dlh, čo je jasne protiústavné,“ vysvetlila problém nákupov dlhopisov. “A ak s niečím takým má niekto skúsenosť, potom práve Nemci – tí si kvôli tomu istému prešli predvojnovou hyperinfláciou. Pre zadlžené južné krídlo eurozóny by však spochybňovanie umelého výkupu dlhopisov znamenalo veľký prúser. Presnejšie povedané – znamenalo by to flirtovanie s novou dlhovou krízou eurozóny,” dodala.
Výhra pre Orbána, prehra pre Sorosa
Novinár Erik Best navyše pripomenul, že ešte v marci finančník George Soros navrhoval Európskej únii, aby začala vydávať “večné dlhopisy“ bez dátumu splatnosti, ktorými by ECB financovala program na prekonanie dôsledkov koronavírusovej krízy.
“Ak členské krajiny začnú chrániť svoje národné hranice proti ďalším členom EÚ, zničí to princíp solidarity, na ktorej stojí Únia,“ varoval vtedy Soros pred neúspechom EÚ v boji s koronavírusovou krízou.
“Krátko po tom, čo George Soros obhajoval večné európske dlhopisy (bez splácania istiny), nemecký ústavný súd rozhodol, že nákup vládnych obligácií Európskou centrálnou bankou nemusí byť vôbec ústavný. Nemci málo počúvajú Georgea,” poznamenal Best.
Podľa politika Petra Robejška posledné rozhodnutie nemeckého ústavného súdu hrá do kariet tým silám v Európe, ktoré vystupujú za národné štáty.
“Nemecký ústavný súd pomohol Orbánovi. Rozsudok o tom, že nákupy štátnych dlhopisov krízových krajín eurozóny sú v rozpore s nemeckou ústavou, rozštiepil doterajší obranný val európskych inštitúcií, ktorý obkľučuje členské krajiny. Keď sa niektorá z nich odvážila neposlúchnuť komisiu, tak ju k tomu odsúdil Európsky súdny dvor. Túto mocenskú páku vyradilo práve Nemecko,” napísal na svojom Facebooku.
“Rád by som vedel, akým právom teraz chce komisia obmedzovať suverenitu maďarského alebo poľského parlamentu? Čo si teraz počne komisár pre justíciu, Didier Reynders, ktorý pred pár dňami vyhlásil, že nový poľský zákon o sudcoch porušuje európske právo, ktoré je nadradené právu členských krajín! Ale presne to včera Nemecko odmietlo a vo Varšave aj v Budapešti si to iste všimli,” poznamenal.
Rozhodnutie nemeckého ústavného súdu
Vzhľadom k tomu, že Nemecko je najväčšou ekonomikou eurozóny, má jeho centrálna banka značný podiel na nákupoch dlhopisov v rámci programu ECB.
Ústavný súd dospel k záveru, že nemecká vláda ani parlament nemajú nad krokmi ECB dostatočný dohľad a nevedia, či nákupy dlhopisov boli primerané. Zároveň ale súd nezistil, že by ECB porušila zákaz na priamu rozpočtovú podporu krajín eurozóny.
“ECB berie na vedomie dnešný rozsudok nemeckého Spolkového ústavného súdu týkajúci sa programu nákupu vo verejnom sektore,“ cituje ČTK banku v vyhlásení zverejnenom po mimoriadnom zasadnutí jej Rady guvernérov, ktorá ďalej vyhlásila, že Európsky súdny dvor už skôr rozhodol, že je program legálny.
Európska komisia po zverejnení rozsudku upozornila, že právo EÚ je nadradené nemeckej ústave a predchádzajúce rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru je záväzné aj pre nemecký ústavný súd.
.jpg)
.jpg)
