Nemal by zostať ani kúsok zeme s názvom Ukrajina, myslia si Rusi

Kyjev 11. apríla 2023 (HSP/svpressa/Foto:TASR/AP-Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin)

Ak, samozrejme, ruské “orgány prijímajúce rozhodnutia” nechcú Ukrajine vyplatiť odškodné a reparácie skôr, ako pôjdu do Haagu, píše plukovník vo výslužbe Sergej Duchanov pre ruské noviny Svobodnaja Pressa

Je Vladimír Putin pripravený stať sa vodcom Ruska, za ktorého Poľsko získa prístup k Čiernemu moru? Alebo si ešte spomenie na svoj sľub a “Ruská federácia bude reagovať asymetricky, rýchlo a tvrdo” a “organizátorov akýchkoľvek provokácií, ktoré ohrozujú bezpečnosť Ruskej federácie, to budú ľutovať tak, ako ešte nikdy neľutovali”.

Médiá rôzneho druhu informovali, že kancelária prezidenta Volodymyra Zelenského rokuje s Poľskom o pláne konfederácie, ktorý by sa mohol skončiť vytvorením novej “Rzeczpospolitej”.

V skutočnosti ešte v apríli minulého roka šéf ruskej SVR Sergej Naryškin povedal, že “získanie kontroly nad západnými územiami dnešnej Ukrajiny je vytúženým snom poľských nacionalistov. Už sa stáva súčasťou národnej ideológie”. Podľa Naryškina Varšava čaká na rozpad ukrajinskej štátnosti, aby mohla realizovať svoje plány na ovládnutie západných území republiky.

Azda netreba vysvetľovať, že keď spravodajská služba ktorejkoľvek krajiny vystupuje s verejnými vyhláseniami, hovorí minimálne o dvoch okolnostiach.

Prvá a zrejmá: verejné vyhlásenia spravodajských služieb sú vždy len špičkou ľadovca; v hĺbke sa skrývajú oveľa dôležitejšie (platí zásada: “ľud by mal vedieť, ale nikto nepovedal, že ľud by mal vedieť všetko”), oveľa konkrétnejšie a oveľa podrobnejšie údaje, často obsahujúce prognózy rozvitia témy a odporúčaní pre predstaviteľov “prijímajúcich rozhodnutia”.

Druhá okolnosť nie je taká zrejmá: verejné vyhlásenia spravodajských služieb takmer vždy (ale nie nevyhnutne) znamenajú, že tajná služba “nenašla celkom pochopenie” u “tých hore” a považovala za potrebné hovoriť Urbi et orbi – “mestu (Rímu) a svetu”. Pre spoluobčanov je to signál: “Bratia, my sme si svoju prácu urobili, ale oni nás nechápu a nepodporujú. Je to ako v roku 1941: sovietske spravodajské služby vyriešili svoju úlohu a vopred informovali o pripravovanom útoku hitlerovského Nemecka, ale vy a história posúdite, ako konala “inštancia”.

Odkaz našim nepriateľom je iný: “Vieme o vašich plánoch, už nie sú tajomstvom. Čokoľvek sa stane ďalej, je vašou zodpovednosťou”.

Rok po varovaní SVR a pri absencii reálnych krokov zo strany ruskej “moci” už Ukrajina a Poľsko hovoria o vytvorení konfederácie. Zelenskyj jednoducho, jasne a zrozumiteľne deklaroval spojenie s Poľskom.

O “konfederácii dvoch štátov” sa dá rozprávať koľko chcete, ale v pripravovanej “konfederácii”, t. j. vo zväzku suverénnych štátov, ktoré uzavreli konfederatívnu zmluvu a spojili sa tak na riešenie spoločných úloh a uskutočňovanie spoločných akcií, nemôžu byť “dva – a o to viac “suverénne” – štáty”. Bude existovať jedna “Rzeczpospolita – od mora k moru” Od Baltského mora po Čierne more.

Neveríte tomu? Pozrime sa na súčasné konfederácie. Najznámejším príkladom je Švajčiarsko. Má niekto pochybnosti o tom, že územie tejto krajiny je prísne riadené z jedného centra?

Niekto si myslí, že EÚ je konfederácia. Chcete to na území bývalej Ukrajiny?

Mohol by som polemizovať o tom, či sú USA konfederáciou alebo federáciou, ale to si nechám na inokedy.

Zatiaľ by som chcel poukázať na to, že forma vlády v praxi nezávisí na deklaratívnych názvoch, ale na skutočnom rozložení síl medzi regiónmi a centrom. Má niekto pochybnosti o tom, kto v dyáde “Ukrajina – Poľsko” je otrok a kto je vodca, kto je “hore” a kto “dole”?

Ruská najvyššia moc sa opäť rozhodla odvrátiť zrak, keď Ukrajina odovzdala Poľsku svoje zlaté a devízové rezervy. Potrebuje niekto vysvetľovať, že je to “koniec”? Že je to jednosmerný lístok na vlak? To v Kremli nepochopili?

Bez toho, aby sme zachádzali do podrobností, stačí položiť niekoľko otázok.

Chápe teraz Kremeľ, že “konfederácia Poľska a Ukrajiny”, ak sa uskutoční, znamená, že Ukrajina – de facto aj de iure – sa stane členom EÚ aj NATO? Dá Kremeľ príkaz na obsadenie Nikolajeva a Odesy, ak ide o územie NATO?

Uvedomujú si, že na svoje hlasno ohlasované ciele “denacifikácie a demilitarizácie Ukrajiny” budú musieť zabudnúť?

Veď sotva si nejaký idiot myslí, že Poliaci tieto úlohy vyriešia za nás?

Chápu naši “mlčanliví”, že na Ukrajine budú stáť americké rakety – prinajmenšom stredného doletu? Že tieto rakety budú vybavené jadrovými hlavicami?

Na akých hraniciach budú umiestnené, keď sme ešte neoslobodili ani územia DĽR a LĽR, nehovoriac o Záporožskej a Chersonskej oblasti?

Chápu, že Poľsko bude vlastniť prístavy a námorné základne na pobreží Čierneho mora – minimálne v Odese a Nikolajeve?

Chápu, čo to znamená pre Krym a Sevastopol?

A – ak sa to stane – načo boli všetky obete?

Prekliatie je, že ak je to jasné mne, plukovníkovi vo výslužbe, o to jasnejšie je to “rozhodujúcim orgánom”.

Alebo skôr je na tom posraté to, že vediac a chápajúc to, “orgány” mlčia. A zdá sa, že nerobia nič.

Nečinnosť propagujú aj rôzni politológovia a analytici, hlásajúci nezmysly v štýle: “A v americkom Kongrese je pomer síl medzi demokratmi a republikánmi, ktorí sú proti carte blanche pre Ukrajinu, takýto…”, “a “Leopard” takej a takejto modifikácie sa vyrovná nášmu T-55, a nevyrovná sa T-90, a F-16 nedajú, a ak áno, tak nestihnú pripraviť pilotov…”.

Sklapnite!

Treba predpokladať najhoršie a byť pripravený reagovať na to najhoršie!

Ak sa ma nejaký “chytrák” alebo propagandistický pochlebovač spýta: “Čo navrhujete?”, odpoviem: svoje názory som vyjadril v apríli 2022 v článku s názvom “Čo by sme mali robiť s Ukrajinou”, ktorý je aktuálny aj dnes.

Pre tých, ktorí sú leniví čítať, zhrniem svoj postoj:

1. Musíme rýchlym tempom oslobodzovať provinciu za provinciou.
2. Tieto regióny musia jeden po druhom prejsť referendom o nezávislosti od bývalej Ukrajiny a začlenení do Ruskej federácie.
3. Výsledkom by malo byť, že Ukrajina prestane formálne existovať podľa rozhodnutia miestneho obyvateľstva (nie Kremľa).
4. Nemal by zostať ani kúsok zeme, na ktorom by sa zachoval názov “Ukrajina” – ak, samozrejme, ruské “orgány prijímajúce rozhodnutia” nechcú Ukrajine vyplatiť odškodné a reparácie skôr, ako pôjdu pred súd do Haagu.

Všetko ostatné je technika.

Dôležité: Putin sa chce zapísať do dejín ako ten, kto odišiel z Lúrd a Camry, stratil väčšinu ruských diplomatických aktív v USA a pod ktorého vedením sa Poľsko stalo čiernomorskou (teda stredomorskou) veľmocou ohrozujúcou Krym a celé Rusko?

Alebo: Putin chce, aby si ho celé generácie pamätali ako človeka, ktorý zachoval územnú celistvosť Ruska, zachránil Sýriu, vrátil Krym, Malorusko, Novorossiu a Podnestersko “do rodného prístavu”?

Ľudia čakajú na odpoveď.

Nie slová, ale činy.