Bratislava 3. júna 2023 (HSP/Foto:Pixabay)
V čase, keď na Slovensku chýbal dostatok liekov a mnohí pacienti sa museli vracať späť k lekárovi, aby im predpísal iný liek kvôli jeho nedostatku na trhu, na Slovensku prekvital nelegálny reexport liekov. Až 17 lekárni na Slovensku sa podieľalo na tomto protizákonnom vývoze liekov do zahraničia. ŠUKL pomocou kontrol odhalil, že lekárne na základe falšovaných lekárskych predpisov, alebo opakovane použitých receptov, objednávali lieky z tzv. emergentného systému, ktoré následne putovali do zahraničia
Slovensko sa už dlhodobo borí s problémom nedostatku niektorých typov liekov. Najvypuklejší problém s nedostatkom je najmä u antibiotík pre deti a preparátov na zmiernenie horúčky. Evidovaný nedostatok bol zaznamenaný aj pri niektorých liečivách na hypertenziu, alergiu či lieky proti bolesti a zápalu.
„Rok som chodil po liek s účinnou látkou klonazepam, ktorú synček potrebuje, do Poľska. Je síce pekné, že nám ho na Slovensku preplatili, ale čas a náklady na cestovanie nám nezaplatí nikto. Tento liek je na Slovensku dlhodobo nedostupný a neexistuje ani žiadna náhrada. V zahraničí je však k dispozícii,” vyjadril pre denník Pravda nespokojnosť Ondrej Dobiáš.
Napriek nedostatkovému stavu liekov, na Slovensku prekvital nelegálny reexport liekov do zahraničia, Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) ešte prednedávnom tvrdil, že za nedostatkom liekov stoja hlavne logistické a výrobné dôvody. Najnovšie však vyrukoval s tvrdením, že identifikoval rozsiahly nelegálny reexport liečiv zo Slovenska a počas vykonaných kontrol dospel k viacerým zisteniam. Odhalenia ŠUKL-u poukazujú na nelegálny reexport liekov zo Slovenska v hodnote viac ako 4 mil. eur. Vývoz prebiehal v čase obmedzenej dostupnosti liekov v 17 lekárňach v Bratislavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. ŠUKL uvádza, že išlo prevažne o cytostatiká, imunosupresíva a imunoglobulíny.
„Vykonali sme cielené inšpekcie na celom území Slovenska, pričom sa v uvedených lekárňach potvrdil protizákonný vývoz liekov do zahraničia,” potvrdil riaditeľ ŠÚKL Peter Potúček. Lekárne, ktoré boli zapojené do nelegálneho reexportu objednávali lieky na základe falšovaných lekárskych predpisov, alebo opakovane použitých receptov, z tzv. emergentného systému, ktorý je určený výhradne na situácie, kedy liek nie je dostupný na trhu a objednaný liek má byť vydaný pacientovi. Lieky však lekárne sprostredkovali na ďalší predaj do inej lekárne. Lieky boli následne reexportované do zahraničia.
Keďže ide o obzvlášť závažné porušenie zákona, navyše v čase obmedzenej dostupnosti liekov, navrhuje štátny ústav udelenie pokuty v hornej polovici zákonnej sadzby, ktorú môže udeliť Ministerstvo zdravotníctva SR.
Na zistené skutočnosti zareagoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý na sociálnej sieti odkázal, že vzhľadom na závažnosť zistení Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, bude konať príslušná krajská prokuratúra pod dohľadom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
So situáciou ohľadom nedostatku liekov sa na Slovensku doteraz stretlo mnoho pacientov, nielen pri liekoch na recept, ale aj pri niektorých voľnopredajných liekoch.
Pri liekoch na predpis sa veľakrát stalo, že pacient sa k lieku v lekárni nedostal kvôli jeho nedostupnosti a ani vhodnej náhrade. Následne bol pacient nútený opätovne sa vrátiť k lekárovi a ten musel prehodnotiť liečbu a predpísať dostupný prípravok. ŠUKL to vtedy odôvodňoval výrobnými dôvodmi, energetickou krízou a zvýšenými nákladmi na výrobu. Taktiež nedostatočnými kapacitami, zmenami vo výrobných procesoch či nedostatkom personálu, ale aj logistickými dôvodmi – meškaním vstupných surovín vrátane účinných látok alebo logistickými a distribučnými obmedzeniami.
0.0°C
.jpg)
