„Národní kontrolóri odhalili, že systém podpory marginalizovaných rómskych komunít je riadený bez dlhodobej vízie, koordinácie a stanovených merateľných cieľov. Peniaze sú vynakladané bez toho, aby sa vyhodnocoval ich skutočný prínos. Takýto prístup je formálny, neprináša pozitívne zmeny a môže viesť až k plytvaniu s verejnými financiami,“ zhodnotil závery kontroly predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Úrad preto podľa neho navrhol zásadné opatrenia na zlepšenie systému. Týkajú sa najmä vypracovania aktualizovanej stratégie, posilnenia koordinácie a kontroly či digitalizácie procesov.

Cieľom kontroly v druhej polovici roka 2024 bolo podľa NKÚ preveriť fungovanie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a zhodnotiť systém poskytovania a kontroly verejných prostriedkov na podporu rómskych komunít od roku 2021. Úrad splnomocnenca má zabezpečovať koordináciu štátnej politiky v oblasti inklúzie marginalizovaných rómskych komunít (MRK). Kontrola NKÚ však ukázala, že tento úrad neplní svoje úlohy v dostatočnej miere, pričom jedným z hlavných problémov je nejasné rozdelenie kompetencií, čo spôsobuje kompetenčný chaos.

„Aktuálny systém je nastavený tak, že úrad splnomocnenca nemá reálne možnosti efektívne presadzovať potrebné opatrenia. Jeho funkcia je viac-menej formálna, čo vedie k nejasnej zodpovednosti a chaosu pri riešení problémov marginalizovaných komunít,“ vysvetli Andrassy.

Úrad splnomocnenca podľa neho medzi rokmi 2021 a 2022 viac ako osem mesiacov nemal organizačný poriadok, ktorý by vymedzoval úlohy úradu a rozsah zodpovednosti vedúcich zamestnancov. Kontrolóri zároveň upozorňujú, že v rozpore s Partnerskou dohodou medzi Slovenskom a Európskou úniou na roky 2021 až 2027 nebola vytvorená Rada vlády SR pre inklúziu Rómov, ktorá by mala kontrolovať efektívne čerpanie európskej finančnej pomoci a disponovať aj potrebnou politickou silou v prípade neplnenia stanovených cieľov. Na jej čele by mal byť práve splnomocnenec vlády.

Výsledky auditu podľa kontrolórov ukázali, že úrad splnomocnenca nemá aktualizovanú stratégiu pre riešenie situácie marginalizovaných rómskych komunít. V súčasnosti platná Stratégia 2030 nebola revidovaná a aktualizovaná v súlade s aktuálnym programovým vyhlásením vlády. Chýbajú v nej jasne stanovené ciele a merateľné ukazovatele účinnosti realizovaných opatrení. Kontrolóri v tejto súvislosti zistili, že aj preto nie je možné vyhodnotiť efektívnosť a hospodárnosť doteraz vynaložených finančných prostriedkov projektov realizovaných v rámci Stratégie 2030.

„Ak úrad splnomocnenca nemá jasnú stratégiu, ak nevie, čo presne chce dosiahnuť a ako bude merať účinnosť jednotlivých opatrení, potom míňa peniaze bez reálneho dopadu,“ upozornil šéf NKÚ Andrassy.

Bez dlhodobej vízie a strategického riadenia sa podľa kontrolórov štát vystavuje riziku neefektívneho využívania finančných prostriedkov, pričom podpora zostáva často len na úrovni krátkodobých a nekoordinovaných opatrení.

Národní kontrolóri poukázali aj na prieťahy a nadmernú byrokraciu v procese schvaľovania dotácií. Z dôvodu zdĺhavých procesov a nedostatočnej flexibility neboli podľa NKÚ vyčerpané finančné prostriedky vo výške viac ako 25-tisíc eur. Proces hodnotenia projektov pritom prebiehal len papierovou formou mimo informačného systému, ktorý by pomohol zvýšiť transparentnosť celého procesu, pričom hodnotiace kritériá sa prakticky nemenili od roku 2011. Úrad splnomocnenca priamo riadi európsku finančnú alokáciu v sume takmer 400-miliónov eur, vďaka ktorej sa má podporiť integrácia členov marginalizovaných do spoločnosti cez projekty vychádzajúce zo sociálnej, ekonomickej či edukačnej inklúzie. Zároveň prerozdeľuje národné zdroje v ročnom objeme niekoľko stotisíc eur v rámci dotačných schém nasmerovaných do kultúrnej a sociálnej oblasti, ale aj do riešenia mimoriadnych situácií, kde je pôsobnosť iných ústredných orgánov štátu.

Závažné pochybenia úradu boli podľa kontrolórov zistené v oblasti ľudských zdrojov. V kontrolovaných rokoch 2021 až 2023 úrad uzatvoril 463 dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to napriek tomu, že v rovnakom období disponoval neobsadenými štátnozamestnaneckými miestami. Pritom ich počet sa po delimitácii úradu z rezortu vnútra na Úrad vlády SR zvýšil viac ako dvojnásobne zo 139 na 290 miest, avšak 85 percent z nich je len na dobu určitú. Na základe preverenia vybranej vzorky dohôd bolo podľa NKÚ zistené porušenie zákonníka práce, porušenie zákona o finančnej kontrole a audite či porušenie interných predpisov. Kontrolóri tiež odhalili preferované uzatváranie dohôd v rámci príbuzenských vzťahov a spriaznených osôb zamestnancov, napríklad keď bola podpísaná dohoda so synom zamestnankyne úradu. Stredoškolák dostával mzdu 20 eur na hodinu a takýmto spôsobom si počas dvoch rokov zarobil spolu 14-tisíc eur. Na druhej strane za činnosť lektorovania a mentoringu bola poskytovaná odmena približne 12 eur za hodinu.

„Takéto nakladanie s verejnými zdrojmi je nehospodárne a v prípade nákladov na mzdy dohodárov v intervale troch kalendárnych rokov hovoríme o sume viac ako 1,6 milióna eur. Namiesto systematického budovania trvalých odborných pracovných miest úrad splnomocnenca obchádzal princípy dobrého hospodára, používal verejné zdroje neefektívne a v rozpore s etickými princípmi,“ uviedol predseda NKÚ.

Systém podpory marginalizovaných rómskych komunít potrebuje podľa NKÚ v tejto súvislosti významnú zmenu. Kontrolóri preto odporúčajú súčasnému vedeniu úradu splnomocnenca aktualizovať stratégiu, v ktorej budú stanovené konkrétne a merateľné ciele. Výzvou je podľa nich aj digitalizácia procesov, dôsledná vnútorná kontrola využívania verejných zdrojov a odstránenie kompetenčných nejasností. Zároveň je nevyhnutné zlepšiť spoluprácu medzi jednotlivými rezortmi, ktoré pôsobia v tejto oblasti.

„Ak chceme dosiahnuť skutočné zlepšenie životných podmienok marginalizovaných komunít a chceme ich aktívne zapájať do života slovenskej spoločnosti, nestačí len vynakladať financie na formálne a často neúčinné projekty. Je nevyhnutné, aby tieto peniaze boli investované zmysluplne, aby členovia marginalizovanej rómskej komunity preberali za svoju budúcnosť zodpovednosť a štát im pri tejto náročnej výzve cielene pomáhal,“ doplnil Andrassy.

Dodal, že štátni kontrolóri zároveň odporúčajú rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako riadiacemu orgánu zodpovednému za hospodárne, efektívne a zákonné využívanie európskej finančnej pomoci, vykonanie kontroly poskytnutých finančných prostriedkov vzhľadom na významnosť zistení týkajúcich sa riadenia projektov či uhrádzania mzdových nákladov.