Bratislava 22. septembra 2023 (HSP/Foto: TASR-Martin Baumann)
Podľa logiky prezidentky Zuzany Čaputovej, by teraz mala strana Smer SSD podať žalobu na Denník N za to, čo v ňom o Smere napísal Tomáš Hudák. Juraj Blanár sa obmedzil na rozhorčený status
“Ľudia napojení na mocenské štruktúry Smeru si zo štátnej kasy urobili svoje súkromné peňaženky, píše v Udalostiach týždňa Tomáš Hudák: Dnes s pokojným svedomím môžeme povedať, že všetci, ktorí v posledných voľbách volili Smer, dali tejto strane súhlas na rozkrádanie štátneho majetku. Čo súhlas?! Rovno poverenie!” napísal dnes Denník N.
Práve na tento text reaguje Juraj Blanár: “Odmietam takéto nehorázne tvrdenie a k tomu dodávam ľudovú múdrosť, že pre zlodeja je každý zlodej a pre šíriteľa nenávistných nálepkovaní je každý šíriteľ nenávistných nálepkovaní… Dehumanizujú ľudí s iným názorom presne tak, ako to robila TV Markíza, keď protestujúcich pred Prezidentským palácom označila za dezolátov… Tí, čo majú plné ústa demokracie, sú jej najväčším ohrozením. Do tejto kategórie patria aj Denník N a pán Hudák…”
Rozhorčenie Blanára je pochopiteľné. Pozrime sa však bližšie, ako k tejto situácii vôbec došlo: Najobludnejšou kauzou slovenskej politiky je stále Gorila. O nej dnes všetci mlčia, odmietajú sa pozrieť na to, prečo sú nahrávky získané SIS v tomto prípade neprípustné ako dôkaz, a Gorila, jej deti si dodnes užívajú neprávom pozbierané ovocie zo spoločného sadu.
Na mediálnej scéne sa objavil Denník N. Jeho politickým terčom sa Stal Smer, ktorý však medzi dovtedy vládnucimi stranami svojimi kauzami vôbec nevytŕčal, skôr naopak. Dokonca niektorých svojich nominantov odvolal, len čo sa kauza objavila, čo rozhodne do slovenskej politickej kultúry celkom nepasovalo. Útoky pokračovali, kým svoju šancu nezaňuchal Matovič, ktorý sa jej chopil, keď šiel nakrúcať do Francúzska.
Matovič urobil zo Smeru Mafiu, čím Denníku N vrátil prihrávku. K tomu pribudlo až nepochopiteľné obviňovanie Smeru zo smrti novinára. To už by vlády posledného volebného obdobia boli viac zodpovedné za smrť Lučanského, než Smer za Kuciaka. Lučanský totiž bol vo chvíli svojej smrti v “opatere” štátu, čo sa o Kuciakovi povedať nedá.
Do toho niekoľko propagandistických chuťoviek, akou bol napríklad aj film Sviňa, ktorí sú niektorí nahnevaní ľudia ochotní vnímať ako dokumentárny, a máte na scéne verejného nepriateľa, v skutočnosti politického súpera, ktorého je možné nazvať akokoľvek, označiť ho bez strachu z odvety za zločinca. Pritom nevedia dať jediný príklad ako a čím počas svojej vlády Smer ohrozil či obmedzil demokraciu.
Smer, jeho vláda nebola svätá, nebola bez chyby. V skutočnosti však jeho kauzy neprerástli hlavy kauzám iných strán. Boli len nafukované mediálnou fazuľou natoľko, že takmer praskli. Dôkazom je aj to, že občanom sa napriek obrovskému úsiliu OČTK nepodarilo vrátiť do štátnych rúk takmer nič z tých deklarovaných troch ukradnutých miliárd.
A to, čo sa deje voči Smeru dnes, už hraničí s hystériou. Umelo vyvolanou, treba podotknúť. Ja mám chuť zakričať: Chyťte a potrestajte Gorilu! Uteká presne opačným smerom než Smer! Denník N je však ochotný ľuďom podsúvať colu a peniaze vlastnou hlavou u Fica. Doslova zlomok štátneho rozpočtu, ktorý bez zábran odtiekol opačným smerom, ani nespomenie. Alebo vy si pamätáte, kedy Denník N naposledy spomenul meno Malchárek? Z hľadiska práva je to človek rovnako nevinný ako Fico.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
