Nefungujú voľby, protivládne protesty, skúsme fikciu

Bratislava 17. augusta 2024 (HSP/Foto:Screenshot)

Snaha otočiť verejnú mienku Slovákov na vojnu na Ukrajine z ľudí túžiacich po mieri na ľudí pripravených na vojnu nemá na Slovensku hranice. Najnovším počinom vojnových štváčov, aby ľudia orwellovsky považovali mier za vojnu a vojnu za mier, je projekt Podzemný kuriér

Projekt sa snaží na fikcii datovanej do roku 2028 presvedčiť tých Slovákov, čo im, vojnovým štváčom, dodnes neuverili, že Slovensko nie je ďaleko, aby zažilo to, čím si prešla Ukrajina v rokoch 2014-2016, ak pri moci ostane, hoc o deň dlhšie naša súčasná „proruská“ vláda, ktorá nás svojimi postojmi nepripravuje na nevyhnutnú vojnu s Ruskom.

Opiera sa o jednostranné svedectvá jedného vojnového reportéra, Tomáša Forróa, ktorý v rokoch 2016-2018 sedem krát navštívil Ukrajinu, „strávil mesiace v zákopoch na oboch stranách frontovej línie Donbasu, v jeho zničených dedinách a mestečkách, ale aj v metropolách separatistických štátov Donecka a Luhanska. Rozprával sa s vojakmi, pašerákmi, civilnými obeťami bombardovania, ako aj s politikmi, ktorí to bombardovanie nariadili“, uvádza sa stránke propagujúcej jeho knižnú reportáž „Donbas“.

Výstupom projektu má byť samizdat, ktorý má navodiť dojem, že žijeme v autokracii, ktorá zákonnými prostriedkami bráni tomu, aby pravdivé informácie šírili medzi pospolitý ľud, aby tento ostal v nevedomosti poslušný. Pritom doba zrelá na šírenie samizdatov bola tá pred nástupom tejto vlády. Nie za tejto, ale za minulej vlády sa likvidovali zákonom slobodné médiá. A dodnes skutočnosť, že v tom predošlá vláda nepokračovala, považuje „DEMOKRAT“ Naď za chybu a za dôvod, prečo si ľudia slobodne vo voľbách 2023 zvolili súčasnú vládnu moc.

Ďalšími autormi, sú podľa informácií zverejnených k zbierke na zabezpečenie distribúcie samizdatu,  slovenskej a medzinárodnej verejnosti veľmi dobré známe mená, ktoré chcú zostať v anonymite. Čím na jednej strane navodzujú dojem, že by sa mohli dostať do konfliktu so súčasnou vládnou mocou, na druhej strane spochybňujú autorstvo zverejnených textov. Viac o zbierke na projekt (tu).

Hoci projekt tvrdí, že je fikciou, snaží sa navodiť dojem, že je u nás rovnaká situácia, ako bola pred tým, ako vypukla vojna u našich susedov. A že niektoré procesy, ktoré budú viesť k ruskej vojenskej agresii na našom území už bežia a iné nás za súčasnej vlády pri moci čakajú. Hybridná vojna, šírenie dezinformácií a snaha o rozvrátenie spoločnosti cez regionálne spory, cez brutálne politické tlaky, ničenie právneho štátu a napokon – po otvorené násilie vo forme vojenského konfliktu.

Je to lož, nie je u nás rovnaká situácia. Už len preto, že Slovensko nie je pre Rusko hrozbou a Rusko nemá žiaden dôvod Slovensko vojensky napadnúť. Na druhej strane, Rusko slúži už roky pre západných lídrov ako univerzálna hrozba, ktorého prítomnosťou sa dajú zdôvodniť všetky zlyhania.

Slovenská vláda na vydanie prvého čísla zareagovala tak, že ľudí upozornila na FB stránke úradu vlády na to, že ide o nebezpečný hoax. Čo je nepochybne správna reakcia, nakoľko, hoci sa projekt maskuje za fikciu, je plný konšpirácií založených na politike súčasnej vlády a  je namierený proti je zahraničnej politike na všetky strany, spochybňuje jej snahu o suverénnu politiku voči EÚ a NATO, snahu o čo najskoršie zastavenie bojov u našich susedov a privedenie zúčastnených strán za rokovací stôl.

Presne na túto reakciu čakali tvorcovia projektu, aby mohli na slamenom panákovi ukázať verejnosti, že na úrade vlády sedia nekompetentní tupci, ktorí ani nedokážu rozpoznať rozdiel medi hoaxom a fikciou, pričom sami (vláda) šíria hoaxy.

Na druhej strane v reakcii vlády vnímajú, že autori projektu trafili do čierneho, keď ukázali, že sa slovenská vláda na rozdiel od našich susedov nepripravuje na vojnu s Ruskom a naopak spolu s tou maďarskou stále blúzni o mieri. Že tým podkopávajú naše spojenectvá so slušnými partnermi v EÚ a NATO a doma polarizujú spoločnosť a oslabujú spoločenskú súdržnosť.

Ono je to žiaľ presne naopak. Autori projektu nás svojim „fiktívnym“ počinom vťahujú do vojny, ktorá nie je našou vojnou a ktorá by ani na východe nebežala v plnom prúde, keby západ a jeho kolaboranti na Slovensku rešpektovali sami pravidlá, ktoré vyžadujú, aby rešpektovali tí druhí.

Stačilo by tak málo, len aby si predstavili situáciu, keby Rusko alebo Čína investovalo 5 mld USD do vytvorenia podhubia na farebnú revolúciu v Mexiku. Následne vyvolanými násilnými protestami zvrhli legitímnu vládu a v „demokratických“ voľbách a nastolilo vládu, ktorá sa rozhodne zabezpečovať svoju suverenitu a bezpečnosť vojenskou spoluprácou s Ruskom alebo Čínou. Rovnako, ako sa autori projektu a im podobní snažili presvedčiť nás, že ktorákoľvek krajina má právo sa slobodne rozhodnúť, akým spôsobom si bude riešiť bezpečnosť, teda aj Ukrajina. A to aj aj v tom prípade, že jej sused to bude vnímať ako bezpečnostnú hrozbu. Ako by na toto „slobodné“ rozhodnutie mexického ľudu reagovali Spojené štáty? Kuba, či Venezuela by mohli rozprávať.

Rusko dlhodobo od roku 2007 verejne upozorňovalo západných lídrov, že Ukrajina a Gruzínsko v NATO je pre ich bezpečnosť červenou čiarou. Napriek tomu západ arogantne tieto upozornenia ignoroval. Vojne na Ukrajine sa dalo predísť jednoducho tým kresťanským „Nerobme iným to, čo nechceme, aby oni robili nám“.

Projekt podsúva ideu, že táto vláda usiluje o naše vystúpenie z NATO a EÚ a chce „hlúpym“ Slovákom ukázať, k čomu by to mohlo viesť. Že ruská čižma by opäť gniavila trávu na Slovensku. A hoc by si to mnoho Slovákov prialo, táto vláda jasne deklaruje naše pevné ukotvenie v NATO aj EÚ.

Súčasná vláda nerobí nič, čo by naše spojenectvo s partnermi v EÚ a NATO spochybňovalo. Naopak, skutočnosť, že sa nás Európska komisia nezastala po tom ako Ukrajina uvalila sankcie na Lukoil a znemožnila jeho zmluvné dodávky ropy na Slovensko a do Maďarska, čím ohrozila energetickú bezpečnosť dvoch členských krajín EÚ, podkopáva súdržnosť, nahlodáva dôveru ľudí v spolok, ktorý dá prednosť záujmom obyvateľov nečlenskej krajine pred členskými.

A teraz si predstavme reakciu tých jedine správnych médií, ak by nejaké médium prišlo s fikciou, čiernym scenárom, ak zotrváme v NATO a EÚ po roku 2024. Stačilo by uviesť: Píše sa rok 2028. Slováci vďaka greendealovým emisným povolenkám, síce prudko schudobneli, necestujú, v zime každý deň rozmýšľajú, či si dnes zakúria, zasvietia alebo sa najedia, európsky vojenský priemysel dostal novú finančnú injekciu a tak vojna s Ruskom na Ukrajine môže naďalej pokračovať. Darmo by autor na stránky svojho plátku uvádzal, že ide o fikciu písal o tom, že len obnažuje pravdu o súčasnom smerovaní EÚ  a čo nám prinesie greendeal. Jeho fiktívny počin by bol nielen Davidom Púchovským označený za nebezpečný hoax. A pritom realita záväzkov zeleného údelu už klope na dvere. A aj naši politici sa modlia, aby sa niečo stalo, aby nemuseli emisné povolenky Slovákom, v súlade s tým, pod čo sa za posledné roky podpísali, zaviesť.

Tomáš Forró

Stránka, ktorá propaguje jeho knižnú reportáž z Donbasu uvádza:

„Oceňovaný reportér a spisovateľ Tomáš Forró sa zaoberá konfliktmi a krízovými oblasťami na celom svete. Jeho séria reportáží z Latinskej Ameriky získala pred niekoľkými rokmi tri novinárske ceny. Jeho kniha “Donbas – Svadobný apartmán v hoteli Vojna” vychádza v štyroch jazykoch a bola nominovaná na Cenu Nadácie Tatra banky za umenie. Forró vo svojich textoch ukazuje, že osudy zdanlivo periférnych regiónov na druhom konci planéty prinášajú dôležitý odkaz aj nám. Tak ako kedysi bohatá Venezuela – dnes zrútený štát. Je mementom pre každú vládu sveta, ktorá svojim sebeckým záujmom podriadi fungovanie spoločnosti, prežitie ekosystémov na jej území a napokon aj životy svojich občanov.“