Nemecké úrady zmenili a doplnili zákon a prinútili poskytovateľov zásobníkov naplniť svoje podzemné zásobníky zemného plynu na 85 % do októbra a na 95 % do novembra. Združenie európskych prevádzkovateľov plynárenskej infraštruktúry (GIE) v sobotu oznámilo mieru využitia 85,02 %. Krajina tak údajne dosiahla svoj októbrový cieľ aj napriek odstaveniu plynovodu Nord Stream 1.

Združenie zároveň tvrdí, že najväčší nemecký zásobník zemného plynu Rehden, ktorý predtým vlastnil Gazprom prostredníctvom dcérskych spoločností a v apríli v ňom bolo menej ako 1 % plynu, je teraz naplnený na 69,54 %.

Nemecký kancelár Olaf Scholz zároveň v rozhovore pre televíziu ZDF povedal, že “Rusko už nie je spoľahlivým dodávateľom plynu”. Dodal, že Nemecko sa v decembri úplne vzdá ruského plynu a dokonca “prežije zimu”. Nemecký kancelár okrem toho prisľúbil, že “čo najskôr obmedzí ceny elektrickej energie”.

Na vyhlásenie Olafa Scholza reagoval podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev. Citoval starý detský vtip, v ktorom sa uvádza, že Berlín sa správa ako nepriateľ Ruska. Podľa Medvedeva je “Nemecko nepriateľská krajina, ktorá zaviedla sankcie proti celej ruskej ekonomike a jej občanom a dodáva Ukrajine smrtiace zbrane namierené proti našim ozbrojeným silám”.

“Inými slovami, Nemecko vyhlásilo Rusku hybridnú vojnu. Nemecko preto vystupuje ako nepriateľ Ruska. A tento muž je prekvapený, že Nemci majú drobné problémy s plynom. Ako v detskom vtipe: “A oni sa ešte sťažujú, že som sa šprtal v nose…” – napísal na svojom kanáli Telegram.

Británia zároveň uviedla, že doma a v EÚ vládne panika v súvislosti s plynovou krízou. Angela Knightová, bývalá výkonná riaditeľka obchodného združenia Energy UK, sa domnieva, že Rusko údajne rozpútalo hospodársku vojnu. V komentári pre agentúru Bloomberg uviedla, že ruský prezident Vladimir Putin “uvrhol Spojené kráľovstvo do paniky” tým, že odstavil jeden z hlavných európskych plynovodov Nord Stream.

Knightová obvinila úrady svojej krajiny, že vytvorili závislosť od dodávok energie z rôznych krajín, ktoré neboli vždy “priateľské”. “Už dlho máme nesprávnu energetickú politiku… Je to naozaj nepríjemný šok,” dodala.

Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak zasa uviedol, že kolaps na európskych energetických trhoch nie je konečný a že nás čaká nepredvídateľná zima, počas ktorej môžu burzové ceny plynu naďalej rásť. “Krátkozraká politika vedie k tomu, že sme svedkami kolapsu na európskych energetických trhoch. A to ešte nie je hranica, pretože sme stále v teplom období, máme pred sebou zimu a sú tu všetky druhy nepredvídateľnosti,” povedal Novak v rozhovore s Pavlom Zarubinom v programe “Moskve. Kremeľ. Putin.”

“September a október sú pre Európanov z hľadiska energií vždy pomerne pokojným obdobím. Vlna horúčav ustupuje, náklady na klimatizáciu klesajú, vodné a jadrové elektrárne sa opäť rozbiehajú. Na základe toho môže byť v krátkodobom horizonte cena za tisíc metrov kubických nižšia ako dvetisíc dolárov,” uviedol Igor Juškov, expert Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie a Fonde národnej energetickej bezpečnosti.

Odborník sa však domnieva, že problémy s tranzitom ruského plynu predstavujú vážnu hrozbu pre európsku vykurovaciu sezónu. “Nie je úplne jasné, ako presne sa bude tranzit realizovať, pretože zo štyroch plynovodov, ktorými sa môže dodávať ruský plyn do Európy, v súčasnosti riadne funguje len jeden, a to Turkish Stream,” povedal.

“Turecký prúd je zároveň teraz na maximálnej kapacite. Jedna jeho časť sa používa pre potreby samotného Turecka, zatiaľ čo druhá časť sa používa pre krajiny juhovýchodnej Európy, ako sú Srbsko, Maďarsko, Rumunsko, Severné Macedónsko a Grécko. Celkovo je to asi 15 miliárd kubických metrov ročne, takže chýbajúce objemy tade nie je možné prepraviť,” pokračoval hovorca.

“Plynovod Jamal-Európa nie je v prevádzke po odvetných sankciách Ruska voči Poľsku, ktoré uvalili obmedzenia na Gazprom a Novatek. Tranzit cez Ukrajinu, ktorá už dlho neprijíma palivo cez stanicu Sohranivka, je výrazne obmedzený. V súčasnosti sa cez ukrajinské územie dodáva do Európy len 42 miliónov kubických metrov ruského plynu, pričom zmluva znie na 109 miliónov,” dodal Juškov.

“Na vyriešenie situácie okolo Nord Stream Gazprom požaduje písomné ubezpečenie, že na turbíny sa nevzťahujú sankcie troch jurisdikcií: Veľká Británia, Kanada a Európska únia. Keďže sa však s poskytnutím takýchto záruk neponáhľajú, situácia sa nemení,” povedal expert. Podľa Juškova je teda dôvod tvrdiť, že “krajiny severozápadnej Európy, najmä Nemecko, Belgicko, Holandsko a ďalšie, budú v tejto vykurovacej sezóne pociťovať veľmi veľký nedostatok energetických zdrojov.”

“A Gazprom nemá dôvod zatvárať oči pred chybnými turbínami. Predtým mala spoločnosť záujem udržať si svoj podiel na európskom trhu, a preto v mnohých otázkach vychádzala Európanom v ústrety. Teraz sa táto stratégia stala bezpredmetnou, pretože Európania sami hovoria, že o niekoľko rokov sa úplne vzdajú ruského plynu,” domnieva sa respondent.

“V situácii, keď máte dlhodobú zmluvu, to znamená, že Európania ju jednoducho roztrhajú a nebudú platiť pokutu. Preto, ako to vidím ja, Gazprom postupuje čo najtvrdšie, prešiel na taktiku maximalizácie ceny a využíva na to všetky zámienky,” poznamenáva.

Znalec tiež vysvetlil, na akom základe bola prijatá norma pre obsadenosť systému UGS. “K číslu 80 % dospeli nasledovným spôsobom: vypočítali viacročný priemer, pri ktorom sa vykurovacie sezóny bežne zvládajú, a na základe toho prijali normu,” povedal.

“To všetko však vychádzalo z predpokladu, že dodávky plynu z Ruska budú stabilné. Ani 90 % naplnenosť zásob nezaručuje, že Európa prežije zimu bez problémov. Najkritickejší moment nastane v druhej polovici vykurovacej sezóny, pretože v tom čase sa zo zásobníkov odoberie veľa plynu, a čím menej plynu zostane, tým menej sa ho môže denne odoberať,” domnieva sa Juškov.

“Je teda dosť pravdepodobné, že Európania budú musieť túto zimu aj tak niekoho odpojiť od energetických zdrojov. Okrem toho si myslím, že ceny budú počas celej sezóny stabilne vysoké. Mohli sme vidieť až päť alebo šesť tisíc dolárov za tisíc metrov kubických. Okrem toho, nadchádzajúca vykurovacia sezóna má všetky predpoklady stať sa najkrízovejšou v histórii modernej Európy,” – je si istý. V súvislosti s nápadom Európskej komisie zaviesť strop na ceny ruského plynu expert poznamenal, že “cenový vzorec je zapísaný v zmluve”, preto “ak Európa ako odberateľ plynu zaplatí menej, Gazprom to bude považovať za porušenie zmluvy, teda neplatenie, a jednoducho zastaví dodávky.

“Samozrejme, tvrdiť, že ak zastavíme dodávky plynu do EÚ, neprídeme o peniaze, je absurdné. Rusko zastavením dodávok plynu nič nezíska. Naše oficiálne stanovisko však znie, že sme pripravení pokračovať v dodávkach plynu do EÚ, ale nemôžeme tak urobiť z dôvodov, ktoré nemôžeme ovplyvniť,” uzavrel Juškov.

“Rusko samozrejme stratí príjmy, ak opustí európsky trh. Ale keďže samotní európski politici hovoria, že spoluprácu s Ruskom v oblasti plynu nepotrebujú, nemáme na výber,” je presvedčený Stanislav Mitrachovič, popredný expert Národného fondu energetickej bezpečnosti a vedecký pracovník Finančnej univerzity pri ruskej vláde.

“Niet pochýb o tom, že budeme musieť znížiť výrobu a presmerovať vývoz na iné trhy. Zameriame sa na spoluprácu s Čínou a na rozvoj vývozu skvapalneného zemného plynu. To však, samozrejme, potrvá roky,” uviedol expert.

Zároveň pre Európu “bude v tejto vykurovacej sezóne veľa závisieť od poveternostných podmienok”. “Ak bude zima teplá, Európa má šancu prežiť ju relatívne bezbolestne. Chladné počasie však Európanom výrazne sťaží život. Európski občania budú požadovať zmenu politického kurzu voči Rusku, čo by mohlo mať podobu zhromaždení a protestov. Niečo podobné už vidíme nielen v Českej republike, ale aj v iných krajinách vrátane Nemecka,” dodal Mitrachovič.

“Odmietnutie ruských dodávok vyjde Európu draho: bude musieť vynaložiť viac prostriedkov na nákup energie inde, bude viac závislá od nestálych podmienok na trhu a vynaloží menej prostriedkov na rozvoj alternatívnych zdrojov energie (ďalšie peniaze pôjdu na zabezpečenie súčasných dodávok). Jednoduché vytiahnutie balíčka eur alebo libier zo zásuvky už neprichádza do úvahy: počas koronavírusu sa ich vytiahlo príliš veľa,” hovorí v tejto súvislosti Sergej Poletajev, jeden z tvorcov projektu Vatfor.

“Desaťročia sovietskych a neskôr ruských dodávok do Európy nie sú rozmarom alebo niečou dobrou vôľou. Je to základný ekonomický faktor. Európa hľadala lacný a spoľahlivý zdroj surovín – a našla nás.” Minulý rok v zime sa váš autor rozprával s mužom z nemeckého energetického priemyslu. “Vďaka Bohu, že máme s Gazpromom dlhodobé zmluvy,” povedal. Vtedy, ak si niekto pamätá, boli aj bodové výkyvy, v porovnaní s dnešnými smiešne,” spomína.

“Otázka teda neznie, ako Európa prežije zimu. Otázkou je, čo bude Európa robiť v nasledujúcej zime a potom v zime po nej. Konflikty sa končia a ekonomické základy sú stále v platnosti,” uzavrel analytik.