Praha 12. novembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Instagram-Sergey Kud-Sverchkov)
Po analýze reflexného spektra planétky Kamoaleva, ktorá obieha okolo Slnka spolu so Zemou, dospeli vedci k záveru, že sa skladá z rovnakej hmoty ako Mesiac. Podľa názoru autorov ide buď o nepodarenú družicu našej planéty, alebo o odštiepený fragment Mesiaca. Výsledky výskumu zverejnili v časopise Communications Earth & Environment
Planétku (469219) 2016 NOZ, ktorá dostala neskôr názov Kamoaleva (havajsky „kolísajúci sa úlomok“) objavili 27. apríla roku 2016 s pomocou havajského automatického ďalekohľadu Pan-STARRS. Jeho priemer vypočítaný podľa štandardného albeda pre kamenné asteroidy je okolo 40 metrov, doba obehu okolo Slnka je asi 366 dní.
Počas svojho putovania vo vesmíre sa planétka raz k Zemi priblíži, raz sa naopak vzdiali pri svojom lete po zložitej obežnej dráhe vo vzdialenosti, ktorá sa rovná 38 až 100 vzdialeností medzi Zemou a Mesiacom. Pre dnešok je to najstálejší kvázisatelit našej planéty. Podľa výpočtov vedcov bude Zem sprevádzať ešte v priebehu najmenej jedného milióna rokov.
Ku kvázisatelitom sa počítajú blízkozemné planétky, ktoré obiehajú okolo Slnka, sú však pritom vždy pomerne blízko Zeme. Tieto objekty sú veľmi málo známe, pretože sú bezlesklé. Objavovať ich začali vedci nedávno. Kvôli zvláštnostiam obežnej dráhy sa dá Kamoaleva pozorovať zo Zeme len v priebehu niekoľkých týždňov v apríli každého roka, a kvôli malým rozmerom je vidieť len ďalekohľadom s veľmi veľkým rozlíšením – odrazené svetlo planétky je približne štyri miliónkrát slabšie ako najslabšia hviezda, ktorú môže ľudské oko rozlíšiť na nočnej oblohe.
Americkí astronómovia pod vedením Benjamina Sharkeyho z Arizonskej univerzity preskúmali odrazené svetlo Kamoaleva pomocou Veľkého binokulárneho ďalekohľadu (LBT) a ďalekohľadu LDT Lowellovho observatória v štáte Arizona a zistili, že má červené reflexné spektrum, ktoré sa veľmi podobá spektru minerálov. Podľa názoru autorov táto skutočnosť spolu s výpočtom orbitálnej dráhy Kamoaleva umožňuje vysloviť predpoklad, že planétka vznikla pôvodne ako súčasť systému Zeme – Mesiac. Možno, že vznikla v dôsledku zrážky alebo gravitačnej deštrukcie väčšieho telesa pri jeho lete v blízkosti Zeme a Mesiaca. Vedci zatiaľ nemôžu povedať, ako by k tomu mohlo dôjsť. Príčina je sčasti v tom, že nie sú známe iné planétky mesačného zloženia.
„Prezrel som si spektrá všetkých blízkozemných planétok, ku ktorým sme mali prístup, a nič podobné som nenašiel,“ uvádzajú sa v správe pre tlač slová Benjamina Sharkeyho.
Ďalším dôvodom v prospech mesačného pôvodu planétky Kamoaleva je jej obežná dráha.
„Je veľmi málo pravdepodobné, že planétka, ktorá sa zbližuje so Zemou, sa premiestni samovoľne na kvázisatelitnú obežnú dráhu,“ vysvetľuje ďalší autor štúdie Renu Malhotra, profesor planetárnych vied z Arizonskej univerzity, ktorý riadil časť výskumu venovanú rozboru obežnej dráhy.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
