Nečakaný ťah: prečo chcú Číňania naviazať so Slovanmi spoločnú reč?

Cyrilom a Metodom na Veľkej Morave vytvorená starosloviečina, spolky, podobné mýty, povesti a tradície – Slovania sa môžu pochváliť bohatou spoločnou minulosťou. Ale máme niečo spoločné v súčasnosti, okrem folklórnych festivalov? Má slovanský svet budúcnosť? Sputnik sa spýtal pána docenta Vojtěcha Merunky, jedného z autorov medzislovančiny

Ste predseda Slovanskej únie. Aké má ciele?

Náš spolok založil český spisovateľ Alexej Pludek v roku 1992 a svoju tradíciu aj činnosť odvodzuje od prvého všeslovanského zjazdu v Prahe v roku 1848, ktorému predsedal otec národa František Palacký. V súčasnosti sme najstarším zaregistrovaným slovanským spolkom na českom území. Ja som však pôvodne nebol členom Slovanskej únie z.s. Začínal som v Českomoravskom slovanskom zväze založenom pomerne nedávno v roku 2008 odštiepením od Slovanského výboru Českej republiky, ktorý začal činnosť počas príprav na oslavy 150 rokov od prvého všeslovanského zjazdu v Prahe v roku 1998. Chcel by som veľmi poďakovať svojim bývalým kolegom za všetko, čo pre mňa urobili, keď mne a našej skupine pomohli realizovať vlastné zámery v inej organizácii.

Naša Slovanská únia z. s. je nepolitická, kultúrna a tiež odborná organizácia, ktorá má písomný súhlas Ministerstva kultúry ČR byť zastupujúcim členom za Českú republiku v medzinárodnej organizácii Fórum slovanských kultúr so sídlom v Ľubľane v Slovinsku. Fórum slovanských kultúr je jediná medzinárodná slovanská organizácia, ktorá nielen spolupracuje s UNESCO a ICOM, ale tiež má priamu podporu vlád slovanských krajín vrátane Ruskej federácie. V Ľubľane sa zúčastňujeme medzinárodného zasadnutia programovej rady, kde sedíme pri jednom stole so zástupcami ministerstiev kultúry alebo ministerstiev zahraničia rôznych slovanských štátov. Vďaka tomu môžeme každoročne organizovať medzinárodné festivaly Dni slovanskej kultúry s podporou veľvyslanectva, ministerstiev, múzeí, spolkov a ďalších inštitúcií zúčastnených krajín. Tiež organizujeme medzinárodné lingvistické konferencie a vydávame tlačený aj elektronický odborný časopis SLOVJANI.info v medzislovanskom jazyku, ktorý je zaradený do medzinárodných databáz odborných publikácií, napríklad do databázy CEEOL pre humanitné a sociálne vedy.

Náš medzinárodný festival Dni slovanskej kultúry vznikol z aktuálnej potreby sa atraktívnou formou veľkého medzinárodného podujatia postupne zoznamovať s historickými a predovšetkým kultúrnymi koreňmi všetkých slovanských krajín, národov a národností. Každým rokom takto na pôde Veľkej Moravy v mestách Staré Město, Velehrad a Hodonín a v termíne blízkom májových dní svätých Cyrila a Metoda a osláv slovanskej písomnosti, prezentujeme jeden severný a jeden južný slovanský národ s dôrazom na ich najvýznamnejšie pamiatky hmotného i nehmotného dedičstva zapísané do UNESCO. Tento rok sme napríklad vďaka nášmu srbskému partnerovi a najstaršiemu slovanskému spolku na svete Matice srbskej, ktorá nepretržite funguje od roku 1832, priviezli knihu Miroslavovo evanjelium z 12. storočia. Je to najkrajšie ilustrovaná európska kniha tej doby a je zapísaná do srbských pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Kniha bola slávnostne inštalovaná na Velehrade v Múzeu Biblie počas nášho festivalu, zostane tam vystavená štyri mesiace a potom sa vráti do Srbska. Os sever-juh nie je zvolená náhodne, je to európsky kultúrny most a zdôrazňuje slovanský podiel na našej spoločnej civilizácii, ako už o tom napríklad hovoril prvý československý prezident T.G. Masaryk. Predvlani sme takto prezentovali slovenskú a slovinskú kultúru, vlani poľskú a chorvátsku, tento rok lužickosrbskú a srbskú, budúci rok plánujeme ukrajinskú a bulharskú.

Má vôbec zmysel udržiavať spoluprácu medzi Slovanmi? Ak áno, v ktorých sférach?

Pýtate sa, či má v dnešnej dobe zmysel podporovať spoluprácu slovanských národov. Jednoznačne áno. Ale bohužiaľ je smutná pravda, že máme nedostatočné medzislovanské väzby v oblasti vedy i kultúry. Hlavne mládež. Slovanské elity viac spolupracujú s neslovanským zahraničím, než s možnými partnermi v susedných slovanských krajinách. Iba sa vzájomne občas predvádzame na folklórnych festivaloch, ale spoločné medzislovanské projekty nemáme. Slovanský svet potrebuje nový strategický plán, ktorý by jasne pomenoval nové dlhodobé ciele, ktoré chceme dosiahnuť.

Na začiatku 19. storočia bola takým úspešným strategickým cieľom samostatnosť, pretože vtedy jediným samostatným slovanským štátom bola Ruská ríša. Tento starý cieľ bol úspešne splnený následkom slovanskej kultúrnej a politickej emancipácie, ktorá bola dovŕšená v priebehu 20. storočia vznikom slovanských štátov. Dnes bez ohľadu na nedávny rozpad ZSSR, Juhoslávie a Československa má každý slovanský národ okrem Rusínov a Lužických Srbov svoj vlastný národný štát. Preto dnes Slovania nutne potrebujú nový strategický cieľ, ktorý by bol zameraný do budúcnosti a odpovedal na nové hrozby a na nové príležitosti.

Som presvedčený, že jedinou možnou mierovú stratégiou dnešných slovanských národov zachovávajúcich a rozvíjajúcich ich slovanské kultúrne dedičstvo a identitu je obnova spolupráce navzájom medzi Slovanmi a tiež spolupráca Slovanov s ostatnými civilizovanými národmi sveta. Vytvárať nejakú slovanskú alternatívu, čo prakticky znamená len odmietnutie civilizácie dnešného sveta, by nás mohlo priviesť do problémov s celým svetom a následnej separácie a segregácie, čo by bola podobná pesimistická prognóza politického vývoja v moslimskom svete. V ťažkých podmienkach dnešného sveta nás Slovanov nesmie ovládnuť sentiment po idealizovanej minulosti domnelého strateného zlatého veku ako opozícia proti dnešnému “fašistickému a bezbožnému” svetu. To by viedlo k ukončeniu slovanskej spoluúčasti na budovanie civilizácie, otvorilo by Pandorinu skrinku konšpiračných teórií o globálnom sprisahaní proti Slovanom a znehodnotili by sme odkaz našich velikánov vedy a techniky (napr. Tesla, Mendelejev, Ressel, Korolev, Sklodowská …) a kultúry (svetovo preslávení slovanskí spisovatelia, hudobní skladatelia a výtvarní umelci).

Náš spolok má základný verejne dostupný programový dokument s názvom slovanská kultúrna diplomacia. Je to získavanie sympatizujúcich spojencov v populácii zahraničných krajín, ktorí by poznali našu kultúru, jazyk, históriu. My robíme festivaly, organizujeme konferencie a vydávame odbornú tlač, pretože potrebujeme mať v zahraničí strategického spojenca, ľudí informovaných o našej kultúre a ochotných v čase krízy vo svojich krajinách verejne vystúpiť na našu obranu.

Napríklad Spojené kráľovstvo už dávno nemá veľkú armádu a najlepšie zbrane na svete, ale má strategicky rozmiestnené desaťtisíce, možno státisíce absolventov svojich vysokých škôl v najrôznejších krajinách sveta. Títo ľudia zostávajú po celý svoj život anglofili, priaznivci Spojeného kráľovstva, stúpenci a sympatizanti a Spojené kráľovstvo má z toho obrovský prospech. Absolvent britskej univerzity, ktorý sa za pár rokov po absolutóriu stane vo svojej krajine manažérom podniku či poslancom alebo politikom, dáva pri svojej práci prirodzene prednosť stykom so zemou, v ktorej vyštudoval. Veľmi dobre to poznajú napríklad aj v Nemecku, a preto poskytujú zvýhodnené podmienky všetkým zahraničným študentom, ktorí sú ochotní študovať v Nemecku na vysokých školách v nemčine. Podobne vo Francúzsku. V neslovanskom zahraničí vedia, aký obrovský prospech pre ich krajinu z toho plynie, ale my to nerobíme. Pritom vzhľadom k rozmachu globalizácie a širokému rozvoju digitálnych médií a sociálnych sietí dochádza v poslednej dobe k veľkému rastu dôležitosti kultúrnej diplomacie ako nástroja presadzovania zahraničnopolitických záujmov.

Jeden zo spôsobov, ako by sa dala uľahčiť komunikácia medzi Slovanmi, je vynález spoločného jazyka. Kedy Vás prvýkrát napadlo vytvoriť medzislovančinu?

Jazyky sú jeden z mojich koníčkov od mojich asi pätnástich rokov. Posledných osem rokov spolupracujem s podobnými tvorcami slovanských jazykov. Okrem Čechov k nim patrí Holanďan Jan van Steenbergen, vyštudovaný lingvista hovoriaci výborne poľsky, Poliaci, Rusi, Ukrajinci, Chorváti, Čiernohorci, Srbi a Bulhari. Nás všetkých najviac ovplyvnila práce slovinského kňaza a národného buditeľa Mati Majara Ziljského z 19. storočia a jeho kniha «Uzajemni pravopis Slavyanskaya». Ziljski má dokonca hrob v Prahe, pretože bol profesorom Karlovej univerzity, a v Prahe tiež zomrel. Keby vtedy existoval internet, myslím, že by medzislovančina vznikla už vtedy.

V mladosti, medzi 15 až 18 rokmi, som sa učil esperanto. Už vtedy som ale premýšľal, ako ho len tak pre seba vylepšiť. Neskôr ma nadchla latinčina a ako samouk som sa na ňu vrhol a začal vymýšľať novú latinčinu, ktorú som si pomenoval lingua Terrana. Vtedy som zistil, že nie som v tomto snažení sám. V tom čase už začínal fungovať internet a tieto veci sa dali oveľa lepšie komunikovať. Zistil som, že existuje medzinárodná komunita a novolatinský jazyk je už hotový a volá sa interlingua. Ešte neskôr som si začal plniť svoj cieľ z mladosti naučiť sa po grécky a obrátil som sa ku staroslovienčine, kde sa prebudil môj starý zvyk, takže pri konštrukcii medzislovančiny som mal za sebou už niekoľko predchádzajúcich pokusov z konštrukcie umelých jazykov a zároveň som vyštudovaný softvérový inžinier poznajúci teóriu syntaktickej analýzy a konštrukcie prekladačov, habilitovaný vysokoškolský učiteľ a doktor v odbore spracovania dát a matematického modelovania.

Podľa akého princípu ste Vy a Vaši kolegovia vyberali jazykové prvky?

Ruština ani čeština alebo srbčina a ani iný štátny slovanský jazyk bohužiaľ nemôže slúžiť ako slovanský medzijazyk. Rovnako tak, ako Rus bez učenia nerozumie česky alebo po srbsky, tak ani Čech ani Srb nerozumie po rusky, samozrejme okrem základných jednoduchých slov, ktoré sú spoločné pre všetky slovanské jazyky. Najbližšie ideálnemu stredu snáď je čisto teoreticky podkarpatská rusínčina, ale aj tento jazyk je zaťažený špecifickou časťou slovnej zásoby, ktoré ostatní Slovania nerozumejú.

Ruština rovnako ako iné národné jazyky je krásna, ale zložitá a ťažká. Navyše obsahuje značný počet neslovanských slov a jej vetná skladba, pokiaľ ide o odborný jazyk, sa z historických dôvodov podobá štruktúre klasickej nemčiny a francúzštiny. Rusko sa tiež vyvíjalo oddelene od slovanských národov žijúcich mimo ruský štát. Preto má tiež iné právne povedomie a terminológiu. Zo všetkých uvedených dôvodov je pre ostatných Slovanov nemožné sa bez učenia orientovať v ruskom odbornom alebo úradnom texte. My sa totiž nemôžeme opierať len o texty ruských ľudových piesní a bohatú ruskú poéziu a romány, ktoré sú zaslúžene na svetovej úrovni, lenže toto nestačí. Samozrejme ako som povedal, podobne problematické sú všetky ostatné národné slovanské jazyky. Ruština čiastočne fungovala ako medzijazyk v čase ZSSR a jeho politických satelitov, ale priznajme si, že ani v tejto dobe nebola úroveň vedomostí odbornej ruštiny u ostatných Slovanov príliš dobrá a vtedajší besedovanie a výmena poznatkov sa väčšinou odohrávala na oveľa prízemnejšej úrovni, ako si aj ja sám s úsmevom pamätám.

Našťastie ale poznáme jazyk, ktorý v histórii už raz splnil vynikajúcim spôsobom svoju rolu odborného medzijazyka. Je to starosloviensky jazyk od svätých Cyrila a Metoda, ktorý dodnes žije v mierne upravenej podobe cirkevne slovanského jazyka. V dobe svojho vzniku v 9. storočí to bol ideálny slovanský medzijazyk a rovnako dobre mu rozumeli Moravania ako Bulhari alebo Rusi, skrátka predkovia všetkých dnešných slovanských národov. Naše národné jazyky vrátane ruštiny aj češtiny boli týmto jazykom ovplyvnené, ale dnes tento starý jazyk už ako medzijazyk slúžiť nemôže, pretože naše národné jazyky sa počas viac ako tisíc rokov samostatne vyvíjali a dnes je ich pomyselný stred úplne inde, než kde zostala cirkevná slovančina.

Avšak bolo možné urobiť umelý posun tohto staroslovienskeho jazyka do nového stredu. S pomocou počítačov je to možné a presne to som urobil. Získal som korpus šiestich tisíc slov klasického staroslovienskeho jazyka z 9. až 11. storočia, naprogramoval transformáciu a takto som vyrobil základný slovník takzvaného «novoslovienskeho jazyka», ktorý sa dnes volá medzislovančina. Podobným spôsobom vznikla aj gramatika tohto jazyka, ktorá hoci má všetkých 7 pádov a všetky slovenské časy aj všetky participiá ako staroslovienčina, tak vďaka modernizácii sa opis celej mezislovanskejé gramatiky zmestí na dve stránky vedľa seba v knihe.

Do konštrukcie moderného medzijazyka ale potrebujete oveľa viac slov, než je ten stredoveký korpus s veľkosťou šiestich tisíc. Potrebujete mať slovo pre «motor», «električnost», «samolet» atď. Preto moji spolupracovníci vyvinuli takzvaný hlasovací stroj, čo je tiež počítačový program, do ktorého sa vloží príslušné slovo vo všetkých našich 15 slovanských jazykoch, a cez štatistické údaje, ako je ten-ktorý slovanský jazyk zrozumiteľný ostatným, vyjde ideálne slovo pre medzijazyk. Tam, kde je nejednoznačný výsledok, napríklad asi polovica všetkých Slovanov hovorí «oči», ale druhá rovnako veľká polovica hovorí «glazé», tak nastupuje ešte ďalšie upresnenie pomocou odvodených slov a historických slov, ktoré sa síce bežne nepoužívajú, ale stále zostávajú súčasťou národnej pamäte. A pretože aj Rusi hovoria «očividne» a spievajú pesničku «oči čornyje», tak v medzislovančine máme slovo «oko, oči», «oko» podľa vzoru «Selo» a «oči» podľa vzoru «kosti» (vzor skloňovanie – red.). Dnes tých slov máme už asi 50 tisíc.

Kde by sa mohol používať medzislovanský jazyk?

Všade tam, kde môžeme ťažiť z jeho charakteristickej vlastnosti, že medzislovanskému jazyku je dostatočne dobre rozumieť bez potreby sa ho naučiť. Minulosť pozná ešte viac úspešných projektov umelých zonálnych jazykov, ktorým príslušníci danej jazykovej rodiny rozumejú bez toho, aby sa ich museli učiť. To je naša obrovská výhoda, že medzislovančine rozumejú stovky miliónov ľudí bez akéhokoľvek učenia. Domnievam sa, že úspešný umelý jazyk môže byť jedine zonálny, inak zostane len doménou čudákov alebo úplne zanikne. Úspešné zonálne jazyky boli dokonca prvými umelými jazyky na svete vôbec. Okrem menovanej staroslovienčiny je to napríklad staroveký indický sanskrit a z modernej doby má črty umelého zonálneho jazyka napríklad štúrovská slovenčina, moderná hebrejčina alebo indonézčina.

Vidím veľkú šancu pre turistiku, dopravu, pre obchod a tiež v kultúre. Medzijazyk sa dá dobre využiť v turistike, vo verejnej medzinárodnej doprave alebo tiež v múzeách, na výstavách, veľtrhoch, na rôzne krátke informácie a na orientačné nápisy a popisy. Dnes sa so slovanskými nápismi vo svete skoro nestretneme alebo máme popisy na obaloch výrobkov len maličkým písmom v niekoľkých jazykoch. Všade tam by stačil jeden nápis v medzislovančine a dal by dobrú službu stovkám miliónov ľudí.

Medzislovančina pomáha aj vo vede. Na našej medzislovanskej konferencii sa tento rok už druhýkrát stretlo 67 účastníkov zo 16 krajín sveta. Nie je to taká len politicko-zdvorilostná konferencia, kde sa prečíta nejaký dávno vopred politbyrom pripravený a odsúhlasený prejav zakončený búrlivým potleskom, ako si to pamätáme z obdobia pred rokom 1989. My máme odborné referáty s prezentáciou s dĺžkou 30 minút s bohatou diskusiou. Medzislovančina nám veľa pomáha pri organizácii konferencie: Buď je prednášaná priamo v medzislovančine alebo prednášajúci hovoria svojím rodným slovanským jazykom, ale jeho prezentácia je napísaná medzislovansky. A tam, kde nie je ani jedno z toho, potom používame tlmočníka, ktorý každú vyššie uvedenú vetu prekladá do jediného jazyka zrozumiteľného všetkým: do medzislovančiny.

Samozrejme, neslovanští hostia na konferencii ešte dostávajú preklad do esperanta alebo angličtiny, napríklad pán dr. Giorgio Silfer, zakladateľ a hlavná osoba vo svetovej obci Esperanta Civita, ktorý je pravidelným hosťom našej konferencie, sa počas jedného roka naučil základy medzislovančiny a nielenže mu pomáhala sa o seba postarať v moravských obchodoch a reštauráciách, ale už aj pri diskusiách na konferencii. Máme svoj tlačený aj elektronický odborný recenzovaný časopis “SLOVJANI.info” a medzislovančinu už začal používať aj ďalší odborný časopis “Etnoentomology”, ktorý je zameraný na včelárstvo a poľnohospodárske vedy. Tento druhý časopis vydávajú ľudia, ktorých sme nepoznali. Oni sami sa rozhodli používať medzislovančinu pre obsahy článkov a kľúčové slová. V našom časopise navyše v medzislovančine publikujeme aj plné texty článkov.

Ďalšiu možnosť využitia vidím ešte v posilnení participácie ľudí na organizačných a riadiacich procesoch modernej zložitej multietnickej spoločnosti. Hovoril som o tom v decembri 2017 na medzinárodnej konferencii na tému e-demokracie v Aténach, kde bol náš príspevok od štyroch autorov vysoko hodnotený a boli sme vyzvaní článok doplniť a rozšíriť k publikácii vo vedeckom časopise Journal on Electronic Governance. Ide o to, že Európska únia sa snaží koordinovať právo a vykonávacie predpisy vo všetkých členských krajinách. Dôležitou agendou je okrem iného regionálny rozvoj, územné plánovanie a ďalšie veci s tým spojené. Preto by prenos poznatkov a skúseností napríklad medzi českým, poľským, chorvátskym a bulharským starostom dediny mal byť veľmi žiaduci. Neviem si však predstaviť, že tí starostovia by si o problémoch s rozvojom svojej obce spolu rozprávali anglicky.

Projekt medzislovanského jazyka má tiež počítačovú dimenziu: Ide o systémovú podporu počítačového prekladu medzi slovanskými jazykmi, ktoré majú voľný slovosled vo vete. Dnešné Google napríklad prekladá medzi ruštinou a češtinou okľukou pomocou angličtiny, čo je strašné a výsledok je prakticky nepoužiteľný. Ale medzislovančina, ak by bola skrytá vo vnútri počítačového programu, tak by veľmi zvýšila kvalitu prekladu. Publikoval som o tom niekoľko článkov v odborných zahraničných časopisoch a tiež som o tom hovoril na ruských vedeckých konferenciách. Mám totiž odborných partnerov z Ruskej akadémie vied a z Inštitútu jazykov a kultúr L.N. Tolstogo v Moskve a niekoľkých ďalších ruských vysokých škôl a tiež spolkov. Moja vízia do budúcnosti je, aby si ľudia mohli jednoducho a bezplatne preložiť všetko, čo je k videniu na internete. Aby napríklad každý občan Ruskej federácie si mohol okamžite čítať akúkoľvek českú tlač automaticky preloženú do ruštiny a aby každý občan ČR si mohol čítať akýkoľvek ruskú tlač preloženú do češtiny. S pomocou počítača by to bolo v blízkej budúcnosti možné.

A na koniec, náš medzijazyk by mohol cudzincom urýchliť naučiť sa ruštinu, češtinu … ide o to, že oni sa teraz musia veľa ťažko a dlho naše zložité národné jazyky učiť. Ale s našou pomocou by mohli už po prvých týždňoch konverzovať – ​​samozrejme na jednoduchej úrovni, ale predsa len. Podobne to môže pomôcť tiež vzájomnej komunikácii Slovanov medzi sebou. Rusky hovoriacich ľudí je síce najviac, ale neplatí, že ostatní Slovania rozumejú rusky automaticky bez zložitého učenia. Ruština je zložitý jazyk rovnako ako čeština, poľština alebo napríklad srbčina. A každý, kto sa chce dorozumieť rusky, česky, poľsky, srbsky … musí sa to naučiť. Lenže napríklad turista alebo obchodník na to nemá čas – chce sa v Rusku dohovoriť bez nutnosti sa niečo dlhé mesiace učiť. Rovnako ako napríklad ruský turista, ktorý sa potrebuje orientovať v Česku alebo Chorvátsku a tiež nemá čas sa učiť po slovensky a chorvátsky.

Ako som už povedal, som svojim vzdelaním počítačový technik a programátor. Preto je môj projekt praktický a orientovaný na budúcnosť, pre obchod, turistiku, každodenný život. Uvidíme, čo tá budúcnosť prinesie. V pomerne nedávnej minulosti si žiadny človek nevedel predstaviť, že dnes všetci budeme mať svoj osobný počítač, tablet alebo mobil a na ňom budeme mať grafické užívateľské rozhranie s oknami a ikonami na obrazovke. Toto všetko vymyslel americký počítačový vedec Alan Kay a spôsobil tým rozvoj dovtedy neznámej osobnej a mobilnej výpočtovej techniky, ktorá zmenila celý svet. Keď o svojom príbehu hovoril na jednej konferencii, tak začal svoju prednášku slovami: “Najlepší spôsob, ako predpovedať budúcnosť, je vymyslieť ju.”

Esperanto sa koniec koncov nestalo jazykom medzinárodnej komunikácie. Čo môže byť hlavnou prekážkou pre rozšírenie medzislovanského jazyka: nejednotnosť Slovanov, financovania, možnosť hovoriť anglicky alebo jednoducho zotrvačnosť ľudského myslenia?

Esperanto je iný druh umelého jazyka, než je ten náš. Nášmu jazyku je rozumieť bez potreby sa ho naučiť, ale esperanto sa musíte naučiť, inak mu nerozumiete. Keď viete esperanto, ale stretnete človeka, ktorý esperanto nevie, tak je vám vaša znalosť esperanta úplne k ničomu. Autor esperanta chcel zostrojiť zámerne ničomu nepodobný nový jazyk, ktorý by sa všetci ľudia mohli ľahko naučiť a nikto aby nebol zvýhodnený svojim rodným jazykom. Esperanto sa naučíte šesťkrát rýchlejšie ako nejaký živý európsky jazyk. To môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti, pretože som sa ho v mladosti učil a dodnes sa tak nejako dokážem dohovoriť a hlavne rozumiem písanému textu, lenže mi chýba prax. Navyše sa počas sto rokov existencie esperanta zmenilo postavenie svetových jazykov, z ktorých esperanto čerpalo slovnú zásobu. Skôr vládla nemčina a latinčina, ale dnes vládne angličtina. Takže v esperante zostávajú dnes už menej známe nemecké alebo latinské slová ako tago = deň, jar = rok, nun = teraz, Anka = tiež, hodiau = dnes, hierau = včera, skribi = písať, legi = čítať …

Medzislovančina na rozdiel od esperanta nechce nahrádzať národné jazyky, ale chce im pomáhať a dopĺňať ich. Z tohto dôvodu ani nepredpokladám, že by sa všetci Slovania museli nutne učiť medzislovančinu. Prevažná väčšina ľudí bude len užívateľom praktických výhod toho medzijazyka, ale nebudú sa musieť nič naučiť, pretože im bude stačiť ich národný jazyk.

Pýtate sa, čo môže ohroziť rozšírenie medzislovanského jazyka. Môže to byť nepriaznivé politické prostredie. Nič z toho sa zatiaľ vďakabohu nedeje v miere, ktorá by ohrozila projekt a tak sa myšlienka zonálneho slovanského jazyka šíri a získava nadšených podporovateľov. Avšak niektorí ľudia v medzislovančine vidia ohrozenia svojho rodného jazyka. Problém je v tom, že niektorí panslavisti svojím myslením zostávajú zamrznutí v minulosti a slovanská vzájomnosť je pre nich len folklór a rozprávanie o akomsi slovanskom zlatom praveku. Niektorým je tiež slovanská vzájomnosť len nástrojom na dosiahnutie osobných politických cieľov. Potom napríklad hovoria, že náš projekt má tajný cieľ oslabiť záujem cudzincov o ruštinu a šíri hlúposti o tom, že v medzislovančine chceme písať romány a prekladať Puškina, Gogoľa, Lermontova …

To je samozrejme blbosť, každý národný jazyk je nositeľom svojbytnej národnej kultúry. Nikto z nás nechce nahrádzať ruskú ani žiadnu inú národnú kultúru. Práve naopak, my hľadáme technické riešenia, ako tie slovanské kultúry prepojiť a urobiť to tak, aby sme si o tých našich slovanských kultúrach medzi sebou nemuseli rozprávať anglicky, čo je dnes smutná pravda. Navyše ten, kto aktívne ovláda medzislovančinu, sa oveľa rýchlejšie naučí rusky alebo iný živý slovanský jazyk. Som presvedčený, že keď slovanskí záujemcovia, napríklad Čech, o cudzí slovanský jazyk, napríklad ruštinu alebo srbčinu, venuje prvé dva-tri dni zoznámeniu sa s medzislovančinou, tak sa mu to oplatí.

Je všeobecne známe, že slovanské jazyky disponujú veľkým počtom tzv. falošných priateľov. Nie je riziko, že budú aj v medzislovančine?

Áno, ale nielen slovanské jazyky! Podobný problém má rodina germánskych aj románskych jazykov. Stačí si napríklad pripomenúť, čo je anglicky a nemecky «Gift» ( “darček” anglicky a “jed” nemecky – red.). Túto tému veľmi dobre spracoval náš kolega Daniel Bunčić a výsledok je dostupný na internete vo forme tabuľky so všetkými dvojicami našich pätnástich slovanských jazykov.

Napríklad medzi ruštinou a češtinou je takýchto nebezpečných slov asi 70. Takým slovám sa v medzijazyku vyhýbame a hľadáme nejaké bezpečné synonymum. Napríklad: česká «voňať» a «páchnuť» majú v ruštine opačný význam, ale ak použijete medzislovanské slovo «smrdí», tak je po problém. Tam, kde to pomocou synonyma nejde, napríklad západoslovanské a východoslovanské «napravo» proti juhoslovanskému «napravo», tak sa musí pridať viac slov na upresnenie, aby nedošlo k nedorozumeniu.

Medzijazyk všeobecne nemá rád skratky a preto radšej volíme plné a dlhšie slovné formy. Napríklad české robím, robíš, robíme … je krátka forma od známeho medzislovanského «robiť», ale ak by sme povedali «robím», tak by nebolo všetkým jasné, či hovoríme o prvej osobe jednotného čísla alebo množného čísla a navyše to je mätúci skrátený tvar. Preto v gramatike medzislovanského jazyka odporúčame hovoriť plný tvar «dělaj», «dělaješ», «dělajemo». Rusom a Ukrajincom to pomôže, a Čechovi alebo Srbovi zvyknutému na krátke tvary to nevadí.

Je ľahké hovoriť mezislovansky? Veď tí, čo sa budú chcieť naučiť spoločný slovanský jazyk, sa rovnako budú musieť učiť i gramatiku …

Máte pravdu, ale ako som už uviedol, tá gramatika je jednoduchá a veľmi pravidelná, jej základný prehľad je len na dvoch stranách roztvorenej učebnice. Máme vyskúšané, že na zaškolenie v gramatike stačia dva až tri dni. Práve gramatika je ten kľúč k medzislovanskej komunikácii. Rus, Čech, ktorýkoľvek Slovan môže používať slovíčka zo svojho rodného jazyka, pretože ich všetci máme z väčšej časti spoločné. Lenže si v našich národných jazykoch tá slovíčka inak ohýbame a inak s nimi pracujeme. Pokiaľ ale tie slovíčka dáte do pevnej kostry medzislovanské gramatiky, tak váš partner vďaka tej gramatike získa oveľa väčšiu mieru istoty a naskočí porozumenie. Robil som test podľa metodiky projektu Micrella kráľovskej univerzity v Groningene v Holandsku. Súčasťou bol ten test na porozumenie textu na výrobu piva a ďalšie doplnkové testy. Dostal som 1700 odpovedí zo všetkých slovanských národov. Podmienkou bolo, aby respondenti nemali žiadnu predchádzajúcu znalosť medzislovančiny. Priemerný výsledok bola schopnosť správne určiť 84% chýbajúcich slov v medzislovanskom texte, čo zodpovedá porozumeniu jazyka na úrovni pokročilý. Hypotéza, že jazyku je dobre rozumieť bez potreby sa ho naučiť, sa potvrdila s vysokou pravdepodobnosťou 0.81. Podobné testy s rovnakým výsledkom robili tiež moji kolegovia na univerzitách v Bulharsku a Poľsku.

My Slovania spolu medzislovansky hovoríme už dávno, nás projekt tomu len dal teoretický základ. Ako vysokoškolský učiteľ často navštevujem rôzne medzinárodné konferencie. Tam samozrejme vládne angličtina, len občas tam majú napríklad francúzsku, španielsku alebo grécku sekciu. Ale keď je nejaký spoločenský večer a sedia tam spolu Slovania, tak sa často stáva, že si spolu začnú rozprávať v nejakej náhodne zostavenej medzislovančine, menia prízvuk a koncovky, aby si lepšie rozumeli … Je to samozrejmé, pretože každý národný jazyk vrátane angličtiny je nositeľom vlastnej kultúry. Predstavte si napríklad, že si napríklad Čech, Srb, Bulhar a Rus spolu pri večeri rozprávajú v angličtine o svojich národných krojoch, textoch ľudových piesní a receptoch národných jedál. Na toto musíte angličtinu naozaj veľmi dobre ovládať a aj tak je výsledok kostrbatý a nepresný, pretože šošovicová polievka alebo pečený koláč nie je hamburger. Takže aj v takej náhodne poskladanej napodobenine medzislovančiny to napospol dopadá lepšie, než v angličtine. Ale máme tu problém: Mladá generácia sa bojí experimentovať a tak radšej stále zostáva u svojich chatrných znalostí angličtiny, aj keď by nepochybne dokázali oveľa viac medzislovansky.

Slovanské jazyky majú ešte jednu dobrú spoločnú vlastnosť, ktorú medzislovančina využíva. Každý vie, že na jednoduchej úrovni máme rovnaké slová, ale vplyvom historického vývoja už nemáme jeden jazyk. Ale napriek tomu nám zostal rovnaký spôsob používania väčšiny abstraktných pojmov a vzťahov: viacmenej, pravdepodobne, očividne … a celý rad ďalších vecí, ktoré sa do angličtiny musia prekladať len opisnom a nepresne.

Podobne sú na tom aj ďalšie dve veľké jazykové rodiny v Európe: Germáni a Románi. Ani napríklad Talian alebo Portugalčan nie je nadšený z toho, keď si musí s Francúzom alebo Španielom rozprávať po anglicky. Avšak angličtina nie je zlý jazyk, pretože dobre funguje vo vnútri svojej vlastnej germánskej rodiny, kde je známe, že najlepší užívatelia angličtiny sú Škandinávci, Nemci a Holanďania, ktorí často hovoria anglicky lepšie ako mnohí obyvatelia britských ostrovov.

Ide totiž o to, že prevažná časť Európanov patrí do jednej z troch veľkých rodín indoeurópskych jazykov: slovanskej (asi 35%), germánskej (asi 30%) a románskej (asi 25%). Európu tvorí tento veľký jazykový trojlistok. Rôznorodý zvyšok tvoria Gréci, Albánci, Kelti, Baskovia, Malťania a Ugrofíni, ktorí však dohromady tvoria len malú časť európskej populácie. Ideálne by bolo, keby sme v rámci každej jednej veľkej jazykovej rodiny spolu komunikovali v príslušnom zonálnom jazyku a naprieč rodinami by sme používali nejaký neutrálny umelý jazyk, ktorý sa dobre učí, pretože tam nám zonálny jazyk už nepomôže. Možno tu ešte zostáva šanca pre esperanto, ako o tom diskutujeme na našej medzinárodnej slovanskej konferencii.