Názor: Je Zelená dohoda samovraždou EÚ?

Moskva 6. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:PxHere, Facebook/Grigor Sariiski)

Bulharsko sa v najbližších rokoch stane jedným z hlavných príjemcov finančných prostriedkov EÚ. Tieto prostriedky budú tiež použité na zníženie “uhoľnej závislosti” Sofie v rámci realizácie Zelenej dohody (Green Deal). Problém je v tom, že Bulharsko je na prvom mieste v EÚ, pokiaľ ide o korupciu

Ako tento rok vo februári povedala európska komisárka pre politiku súdržnosti a reformy Elisa Ferreira, Bulharsko má v rámci európskych fondov dostať celkovo 22,5 miliardy eur, z ktorých v rokoch 2021-2027 dostane 10,4 miliardy eur v rámci európskeho plánu obnovy a stability, čo je asi 17% HDP krajiny.

Ak to pomôže “ekologizovať” ekonomiku štátu, kto okrem samotných zlodejov bude mať prospech z odcudzenia finančných prostriedkov? Na otázky Sputnika odpovedal Grigor Sariiski, ekonóm a docent Inštitútu ekonomického výskumu Bulharskej akadémie vied.

Vlani v lete odborníci na tlačovej konferencii bulharskej hospodárskej a sociálnej rady, ktorá združuje rôzne občianske organizácie, vyjadrili znepokojenie ohľadom efektivity Zelenej dohody pre Bulharsko. Aký skutočný vplyv by mohla mať Zelená dohoda na EÚ a najmä na Bulharsko?

Sariiski: Postoj biznisu k Zelenej dohode je úplne pochopiteľný, jeho podstata je taká, že je nevyhnutné postaviť sa proti akémukoľvek rozhodnutiu, ktoré vedie k zvýšeniu obchodných nákladov bez ohľadu na to, či ide o zvyšovanie platov, daní, nákladov na energiu, atď. samostatnou otázkou je, do akej miery má na to biznis právo. Tvrdenie, že prijatím Zelenej dohody si Európa sama ublíži, je nezmysel, pretože takýto subjekt neexistuje. Napriek rozprávaniu o opaku takzvaná Európska únia nefunguje (a vo svojej súčasnej podobe ani nemôže fungovať) pre spoločné dobro, funguje len pre obohatenie tej či onej skupiny členských krajín.

Dosiahnutie uhlíkovej neutrality v ekonomike závisí od dvoch faktorov. Prechod na nulovú uhlíkovú stopu závisí predovšetkým na tom, do akej miery môže táto ekonomika generovať pridanú hodnotu pri relatívne nízkej spotrebe energie. Jedna vec je urobiť taký zelený prechod v prípade podnikov, ktoré vyrábajú cement a oceľ, a úplne niečo iné je, ak sa vytvorí veľký podiel pridanej hodnoty napríklad vo finančnom sektore. Desaťročia integrácie z nejakého dôvodu neviedla k vzniku viac homogénne ekonomických štruktúr v jednotlivých členských krajinách. EÚ sa aj dnes stále delí na centrum a perifériu: na ekonomiky, ktoré sú na nižších úrovniach reťazca pridanej hodnoty, a na ekonomiky, ktoré profitujú z lepenia štítkov na hotové výrobky.

Ak porovnáme energetickú náročnosť priemyselných odvetví, zistíme, že medzi bulharskými podnikmi a ich západnými náprotivkami nie je veľký rozdiel. V tomto zmysle pochádza problém s vysokou energetickou náročnosťou našej (a nielen) ekonomiky z jej nepriaznivej štruktúry. Za tri desaťročia prechodu na voľný trh nedokázalo Bulharsko ponúknuť na trhu svoj finálny produkt. Po viac ako desiatich rokoch “európskeho vývoja” stále pokračujeme vo výrobe automobilových náhradných dielov, ktorých výroba vyžaduje veľké množstvo energie a ktorých vývoz nie je určený pre konečný predaj, ale pre montáž. Konečný produkt bude nakoniec predávaný na bulharskom trhu, ale so zahraničnou nálepkou.

Štúdie energetickej účinnosti ukazujú, že nižšia spotreba energie na jednotku výstupu v prípade rozvinutých ekonomík nie je spôsobená ani tak rozdielom v použitých technológiách, ale rozdielom vo výrobných štruktúrach. Zmena štruktúry výroby nie je pre periférne krajiny EÚ ľahká úloha z toho dôvodu, že trh s hotovými výrobkami je už dávno rozdelený a väčšina iniciatív zameraných na vytvorenie nového modelu hospodárskeho rozvoja zostáva iba odporúčaniami. Krajiny z periférií EÚ z rôznych dôvodov nemôžu a Brusel sa nechce vydať cestou nového ekonomického rozvoja.

Nezabúdajme, že EÚ vznikla ako projekt súkromného kapitálu a bez ohľadu na jej formát je jej správa dirigentom záujmov veľkého súkromného kapitálu, ktorý vôbec nemá záujem na vytváraní konkurencieschopných podnikov na periférii komunity. Tým je tiež daný všeobecný tón Zelenej dohody, ktorá sa zredukuje na vytvorenie novej infraštruktúry, odstránenie starých uhoľných elektrární a ich nahradenie fotovoltanikou a veternými turbínami. Európa, ktorá je svedomitá, upozorní na nízku energetickú účinnosť našej výroby, ale v žiadnom prípade nepomôže jej reštrukturalizácii. Ak sa pozriete na údaje o priemyselnej výrobe, pravdepodobne si všimnete, že po vstupe Bulharska do EÚ niektoré odvetvia s najväčším podielom na výrobe finálnych produktov zmizli.

Druhý faktor, na ktorom závisí úspešný prestup na uhlíkovú neutralitu, je možnosť nahradenia vyradených klasických zdrojov energie prostrednými alternatívami.

Je prirodzené, že krajiny ako Nemecko, ktoré si chce zabezpečiť priamy import lacného ruského plynu cez Nord Stream 2, budú mať prednosť voči krajinám ako Bulharsko, ktoré divnou zhodou okolností túto možnosť nedávno odmietlo. Je celkom prirodzené, že ekonomika pripravená o možnosť prístupu k lacnému zdroju bude platiť oveľa vyššiu cenu za tento prestup, zvlášť keď má väčšie energetické potreby ako iné krajiny. A tým skôr, keď ide o najchudobnejšiu a najmenej inovačnú ekonomiku EÚ. V tomto zmysle sa nedá hovoriť o účinku Zelenej dohody pre európsku ekonomiku vcelku, pretože každá zúčastnená krajina má vlastné špecifiká, a teda aj účinok pre každú bude rôzny.

Predseda bulharskej Asociácie priemyselného kapitálu Vasil Velev vyhlásil, že stelesnenie Zelenej dohody je pre EÚ akousi samovraždou. Uviedol ako príklad USA, Čínu a Indiu, ktoré generujú viac skleníkových exhalácií, nemajú plány ako Zelenú dohoda. Podľa jeho názoru bude mať podobná dohoda za následok deindustrializáciu a premiestnenie výrob náročných na energiu z krajín EÚ do týchto štátov. Čo si o tom myslíte?

Reči o samovražde Európy sa zakladajú na obavách, že sa európska výroba stane s drahšie zelenou energiou menej konkurencieschopná. Tieto obavy nie sú neodôvodnené. Európski výrobcovia konkurujú medzi sebou na svetových trhoch s výrobcami, ktorí neusilujú o uhlíkovú neutralitu, a preto majú nižšie vlastné náklady, teda môžu ponúknuť svoj tovar za nižšiu cenu. Otázka spočíva v tom, kde. Trik je v tom, že sa cez 2/3 zahraničných trhov Európy nachádza v Európe.

Štatistické dáta medzinárodného obchodu svedčia o tom, že pred vypuknutím pandémie bolo asi 67% exportu členských štátov EÚ zamerané do iných členských štátov. Nehľadiac na heslá o voľnom obchode je európsky trh prísne chránený. EÚ má dosť prostriedkov, vďaka ktorým dokáže zablokovať prístup takzvaných tretích krajín k priestoru činnosti miestneho veľkého kapitálu. Stačí pripomenúť, ako bol obmedzený príliv kapitálov z tretích krajín vďaka takzvanému rámcu skríningu investícií, ktorý má veľa nejasných definícií a umožňuje zablokovať akékoľvek investície, ktoré z toho alebo iného dôvodu nie sú po chuti Bruselu.

V prípade Zelenej dohody má túto úlohu zohrať uhlíková daň, o ktorej zavedenie sa teraz diskutuje. Keď Európa zavedie daň z neekologického importu, vytvorí tým pre svojich výrobcov trh bez konkurencie. Znamená to zaručený predaj viac ako dvoch tretín ich exportnej produkcie, a pre niektorých dokonca viac. Nesmieme predsa zabúdať, že niektoré podniky na periférii nevydržia zvýšenie výdavkov a budú zatvorené, čo vytvorí ešte väčší trh pre zvyšné podniky.

Keď v poslednej štvrtine minulého storočia dokázali európske koncerny zarobiť na zmiznutí hraníc, teraz si zarobia na ich vytvorení vďaka blokovaniu prístupu tretích krajín k svojim trhom. Samozrejme z rýdzo “ekologických” dôvodov.

Už skôr, ako bola zverejnená suma pomoci určenej Sofii, vyslovil bulharský denník Kapital v lete obavy týkajúce sa toho, ako účinne budú použité v Bulharsku tieto európske peniaze:”Peniaze vyčlenené Bulharsku na túto dohodu môžu byť utopené v miestnom politickom prostredí, pričom žiadne reformy sa konať nebudú.” Bolo to napísané takmer desať mesiacov pred parlamentnými voľbami, ale nezdá sa Vám, že tento názor je aktuálny aj dnes?

Obavy ohľadom korupcie sú v Bulharsku aktuálne vždy. Preto sotva niekto očakáva účinok z akejkoľvek formy verejného financovania, vrátane toho z Bruselu. Nie je to zďaleka jediný problém takzvaného “nástroja stimulácie obnovy” (pozn. Má sa na mysli Plán na podporu oživenia Európy po pandémii pod názvom Next Generation EÚ).

Skutočnosť, ako sú tieto prostriedky rozdeľované, svedčí o tom, že oživenie vôbec nie je hlavnou prioritou tejto myšlienky. Takmer polovica týchto prostriedkov má byť vyčlenená na takzvaný zelený prestup (green transition), ktorý dobre vyzerá na papieri, ale bude ďalším bremenom pre rozpočet bulharských spotrebiteľov, rovnako tak ako zvýšená kvóta obnoviteľných zdrojov v elektroenergetike EÚ. V našom prípade to skôr skomplikuje proces dobiehania, ako ho bude stimulovať.
Rozdelenie prostriedkov nedvojzmyselne svedčí o tom, že plán je hlavne zameraný na ozelenenie a digitalizáciu, a nie na obnovu európskych ekonomík. Opatrenia ustanovené týmto plánom nemôžu presvedčiť o zámere jeho autorov zvládnuť vady bulharskej ekonomiky, čo je absencia kvalifikovanej pracovnej sily, starnúce obyvateľstvo, koncentrácia stále väčšej časti obyvateľstva v mestách, spustnutosti dedín, nedostatočný potenciál miestneho biznisu pre rozvoj a presadenie konečného produktu na spotrebiteľskom trhu.

Skutočné iniciatívy tohto dokumentu sa týkajú časti týchto problémov, ale sotva niekto uverí, že pripojenie rýchlostného internetu v malých obciach povzbudí mladých, aby zostali v Bulharsku, alebo že prenos informácií z papiera na elektronické zariadenia zníži počet prípadov zneužívania a urobí riadenie transparentnejším. Cieľ akcie v tom nakoniec nespočíva.

Bulharsko už absolvovalo niekoľko takýchto cyklov. Pozvalo strategických investorov, zriadilo trhy, konala sa konvergencie, ale to všetko neviedlo k zlepšeniu štruktúry miestnej výroby. Neviedlo to tiež k zlepšeniu štruktúry zamestnanosti. Stačí len uviesť okolnosť, že dnes, 12 rokov po zblížení s EÚ, sú v Bulharsku viac ako tri štvrtiny oznámených voľných pracovných miest určených pre osoby bez kvalifikácia a s príslušnou mzdou.

Na tomto pozadí by bolo naivné očakávať, že ďalší cyklus (v súvislosti s týmto plánom, ale aj s procesom vstupu našej krajiny do eurozóny) bude mať nejaký iný výsledok. Ekonomické spoločenstvá tak nefungujú. Dejiny nepoznajú prípady, keď by si hybná sila jadra vytýčila za cieľ prispieť k vytvoreniu konkurencie na periférii. Cieľ metropoly sa vždy obmedzuje na zabezpečenie trhu pre vlastnú produkciu a príliv lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily. Bude to jedným zo zákonitých účinkov zelených iniciatív v Bulharsku, ktoré spôsobia zatvorenie veľkého počtu miestnych podnikov.

Miestna politická a ekonomická elita si to samozrejme výborne uvedomuje, ale nemá záujem na tom, aby to zverejnila, pretože v rámci daného programu bude poskytnutá úctyhodná suma. Brusel má zase záujem o maximálne rýchle začatie prvých projektov, pretože sa v rámci spusteného mechanizmu Emergency Break má hrozba zastavenia peňažných tokov zmeniť v mocný nástroj politického tlaku na krajiny periférie.

Ekonóm Daniel Kral z londýnskeho analytického ústavu Emerging Europe negatívne zhodnotil perspektívy vyčlenenia Bulharsku obrovských európskych prostriedkov, pretože ide o krajinu, v ktorej sa podľa jeho slov “celý rok konajú protesty proti korupcii a prevzatiu štátu”. Súhlasíte s týmto názorom? Vari si v EÚ neuvedomujú rozsah korupcie v Bulharsku, veď podľa indexu vnímania korupcie zostaveného Transparency International obsadilo Bulharsko posledné miesto v EÚ.

Osobne nerozumiem, z akého dôvodu sa Think Tank krajiny, ktorá nie je členkou EÚ, zaoberá problémami EÚ. Trochu to pripomína už zabudnuté časy, keď západné rozhlasové stanice vysielali relácie, vrátane v bulharčine, v ktorých sa pravidelne omieľala problémy východného bloku. Domnievam sa, že dnes, rovnako ako vtedy, sa všetko robí z najlepších dôvodov. Skutočne podľa rebríčka Transparency International dostáva Bulharsko mnoho rokov cenu ako najviac skorumpovaná krajina EÚ, dnes sa delia o toto miesto s Rumunskom a Maďarskom. Nie je to pre nikoho prekvapenie, v administratíve EÚ si uvedomujú, že sa väčšia časť účelového financovania dostane do niekoho vreciek. Táto administratíva vysloví ako zvyčajne veľké znepokojenie kvôli vysokej úrovni korupcie, a ako obvykle neurobí nič, pretože to nie je jej problém.

Musíme si uvedomiť, že väčšia časť takzvaných grantov pre Bulharsko bude platiť bulharský daňovník, pod rúškom zvýšeného príspevku do rozpočtu EÚ, dodatočných bremien a pod. Európsky rozpočet takto funguje. Naša krajina prispieva do spoločnej pokladnice peniazmi, ktoré patrične berie bulharskému daňovníkovi, a potom ich dostáva späť s malým prídavkom a podrobnými inštrukciami, na čo ich má vydať. V tomto zmysle nie je korupcia v našej krajine problémom EÚ. Do tej doby, čo platíme svoj príspevok.

Myslíte, že sa po predčasných parlamentných voľbách v Bulharsku 11. júla zmení situácia s korupciou vo vláde s ohľadom na to, že nové strany, ktoré sa v apríli dostali do parlamentu, sľúbili demontovať model režimu vytvorený vtedajšou vládnucou stranou GERB?

Povedal by som, že sa tieto voľby stanú malým krokom k istým zmenám, bolo by však naivné očakávať efektívne akcia s cieľom likvidácie korupcie. Hrozby ohľadom zmeny predchádzajúceho režimu veľmi pripomínajú svojím tvarom a obsahom iné hrozby, ohľadom celého prechodu (pozn. K demokracii od socializmu). Domnievam sa, že aj výsledok bude rovnaký, zaujímavé predstavenie pre obecenstvo, po ktorom odíde s pocitom, že zažilo akúsi vzrušujúce udalosť, herci s pocitom splnené povinnosti a dramatici pokojne začne prácu na ďalšiu inscenáciu.