Bratislava 12. novembra 2024 (HSP/Foto:Screenshot)
Koalícia sa začala pohrávať s myšlienkou na zmenu volebného systému. V hre je volebná kaucia, volebný príspevok len pre strany, ktoré sa dostali do parlamentu, ale aj vyššie percento potrebné na prekročenie parlamentného prahu. Navrhované zmeny by prekreslili politickú mapu Slovenska
V súvislosti s odkazom na výročie Nežnej revolúcie, ktoré si pripomenieme opäť 17. Novembra, uviedol premiér Robert Fico v relácii STVR Sobotné dialógy okrem iného, že je potrebné sa zaoberať zmenou politického systému na Slovensku. Ten dnešný, ktorý má 100 strán, čo riadenie štátu komplikuje. Medzi opatrenia, ktoré by mali politický systém na Slovensku sfunkčniť premiér zaradil zvýšenie kvóra potrebného na to, aby sa strana dostala do parlamentu, ako aj zvýšenie kaucie z dnešných 17 000 EUR na 500 000 EUR, ktorú musí strana zložiť, aby mohla na kandidatúru do parlamentu vôbec pomýšľať. „Spôsob, akým my politicky riadime túto krajinu, škodí slovenskej ekonomike škodí riadeniu celého štátu. Musíme znížiť počet politických strán, ktoré budú reprezentované v národnej rade“, dodal Róbert Fico, predseda dnes najsilnejšej politickej strany na Slovensku.
Premiér má na zmeny vo volebnom systému dlhodobo podporu Hlasu-SD. Ten pridáva návrh na naviazanie príspevku politickým stranám za voľby na životnú úroveň ľudí na Slovensku. Zároveň by Hlas rád vrátil moc do regiónov, takže aby sme nemali len 1 volebný obvod.
Pravdou je, že vďaka súčasnému stavu nám na Slovensku pravidelne vznikajú nové strany a straničky, pričom mnohé sú biznis projektami len pre jej členov, prípadne sponzorov. Mnohé sa udržali na politickej mape len jedno volebné obdobie. Takéto projekty bez členskej základne slúžia len na získanie volebného príspevku za získanie minimálne 3 % hlasov oprávnených voličov v parlamentných voľbách.
Najokatejším prípadom takéhoto podnikania za peniaze daňových poplatníkov sa stalo Matovičovo OĽaNO, ktoré bolo roky biznis projektom štyroch jej členov. Igorovi Matovičovi stačilo na Facebooku, v regionálnych novinách kydať na Ficov Smer a potrebných 5 % na prekročenie do parlamentu získal, čo jej 4 členom vynieslo milióniky zo štátneho rozpočtu.
Následne stačí legálne tieto od štátu získané prostriedky míňať na zabezpečenie chodu strany a na rôzne volebné, či referendové kampane cez marketingové firmy napojené na „vlastníkov“ strany, aby sa tieto dostali na účty konečných poberateľov výhod z tohto „podnikania“.
Keby tento biznis nepil krv Andrejovi Dankovi, tak má OĽaNO 4 členov strany dodnes.
Na druhej strane veľké strany, ktorým sa darí prichádzajú s takými nápadmi vždy vtedy, keď si chcú upevniť svoju moc, zbaviť sa politickej konkurencie. Pričom stabilitu parlamentu to vôbec nemusí priniesť, lebo keď nebude v parlamente viac názorov reprezentovaných rôznymi politickými subjektami, ktoré sa dokážu do parlamentu dostať dnes, bude pestrosť názorov rásť v samotných veľkých stranách, ktoré po voľbách parlament obsadia.
Ako by vyzeral náš najvyšší zákonodarný zbor v minulosti a dnes v prípade ak by 7 % kvórum platilo od vzniku SR v roku 1993?
V roku 1994 by sa do parlamentu nedostala Slotova SNS. A koalícia HZDS so ZRS by mala v parlamente len veľmi krehkú väčšinu. V tom roku prepadlo 13 % hlasov, ktoré voliči odovzdali subjektom, ktoré sa do parlamentu nedostali. Do parlamentných volieb kandidovalo 18 politických subjektov.
V roku 1998 by sa nemenilo nič. Vládnu väčšinu by tvorili SDK, SMK, SDĽ a SOP. Počet politických subjektov bol síce menší, ale to bolo dané tým, že niekoľko subjektov vytvorilo pred voľbami koalíciu pod hlavičkou Dzurindovej SDK. Aj z tohto dôvodu prepadlo v parlamentných voľbách len necelých 6 % hlasov oprávnených voličov, ktorí svoj hlas odovzdali. Stranou na 1 volebné obdobie, ktorá okrem iného slúžila na zviditeľnenie Rudolfa Schustera v prezidentských voľbách bola SOP (Strana občianskeho porozumenia).
V roku 2002 narástol počet strán a hnutí pre parlamentné voľby na 26. Do parlamentu by sa nedostala Komunistická strana, ktorej odovzdalo hlas 6,32 oprávnených voličov. Pol miliónová kaucia by určite preriedila počet subjektov kandidujúcich do parlamentu. Vládnu koalíciu by skladali rovnaké subjekty: SDKÚ, SMK, KDH, ANO. Pričom Aliancia nového občana (ANO) bola stranou na 1 volebné obdobie Umožnila 2. vládu Mikuláša Dzurindu, ktorú preslávila korupčná kauza Gorila. Volebným sitom do parlamentu neprešlo 18 % hlasov.
Po Gorile v roku 2006 vládnu koalíciu zostavili Smer, ĽS-HZDS a SNS. Do parlamentných volieb kandidovalo 21 subjektov. Sito 7 % by nezastavilo žiaden so subjektov, ktoré sa v tom roku dostali do parlamentu. Prepadlo cca 12 % hlasov.
V roku 2010 sa Smeru podarilo povysávať svojich koaličných partnerov. Do parlamentu sa nedostalo ĽS-HZDS. Aj preto vznikla vláda Ivety Radičovej, ktorú tvorilo SDKÚ-DS, SAS, KDH, MOST-HÍD. V parlamente by pri nových pravidlách nebola SNS. Kandidovalo 18 subjektov, do vzduchu išlo 15 % hlasov.
Vláda Ivety Radičovej skončila fiaskom už po dvoch rokoch. A to vytvorilo v roku 2012 priestor pre volebný zisk Smeru, ktorý strane umožnil vytvoriť jednofarebnú vládu. Pri novej 7 % hranici by sa do parlamentu nedostala SAS, ani MOST-HÍD, ale ani SDKÚ-DS. Smer by tak mal v parlamente pohodlnú ústavnú väčšinu.
Už politickú zodpovednosť väčšinovej jednofarebnej vlády Smer nezvládol. Sám Róbert Fico vyhlásil, že lepšie sa vládne v koalícii. Pochopiteľne, lebo sa dá zodpovednosť za nesplnené sľuby hodiť na nevôľu koaličného partnera. Ako by Slovensko vyzeralo, keby ma Smer ústavnú väčšinu… V koši 5 % kvóra skončilo rekordných 19 % hlasov. Kandidovalo 26 strán a hnutí.
Jednofarebnú vládu Róberta Fica vystriedala v roku 2016 koalícia zložená zo Smeru, SNS a nna prekvapenie voličov Mostu-Híd. Nové kvórum 7 % by nezastavilo Kotlebovu ĽSNS, ani Dankovu SNS. Vládna koalícia by mala nepochybne iné zloženie, nakoľko by sa do parlamentu nedostal Bugárov Most-Híd, Ale ani Sme Rodina Borisa Kollára, Pred bránami parlamentu by ostala aj Procházkova #SIEŤ, ktorú hneď po voľbách rokovania o možnej vládnej väčšine zabili. Pred bránami parlamentu zostalo KDH aj SMK. Do koša išlo spolu 13 % hlasov. O priazeň voličov sa hlásilo 23 politických subjektov.
V roku 2020, keď už dva roky progresívci a liberáli tancovali na hrobe zavraždeného novinára a jeho snúbenice, ktorú pripísali vláde Róberta Fica, na prekvapenie aj aktivistickej liberálnej tlače voľby ovládol Igor Matovič. Na zisk 25 % mu stačilo natočiť videjko pred Počiatkovou vilou a verejne vyhlásiť, že precitol z úlohy USA ako policajta zemegule. Favoritom aktivistickej tlače bola Koalícia Progresívne Slovensko + Spolu, ktorá nedosiahla len tesne potrebných 7 %. Ostala by teda pred bránami parlamentu aj pri uvažovanom 7 % kvóre v budúcnosti. To by zastavilo aj SAS a Za Ľudí. Tak či tak by nám s najväčšou pravdepodobnosťou vládli Matovič so Sulíkom a Kollárom.
Do parlamentných lavíc v roku 2020 opäť nezasadlo KDH, stoličky sa neušli ani koalícii maďarských strán a parlamentný bufet sa zatvoril na nejaký čas aj pre SNS. Zlepenec OĽaNO, Sme rodina, SAS, Za Ľudí, ktorá disponovala ústavnou väčšinou, mal síce veľké ambície zatočiť so Smerom. Avšak jeho riadenie Slovenska skončilo predčasnými voľbami.
Za 3 roky vládnutia koaličné strany predviedli nezákonnú kriminalizáciu opozície, vyrobili sekeru v rozpočte na úrovni 18,9 mld. EUR, nezákonný teror obyvateľstva počas pandémie, odzbrojenie Slovenska po vypuknutí ŠVO na Ukrajine a pošliapanie základných práv a slobôd.
Kandidovalo 25 subjektov. Aj vďaka volebnému neúspechu PS, prepadlo v týchto voľbách historicky najviac, až 28 % hlasov.
Výsledok predčasných volieb 2023 žijeme dnes. Vládnu koalíciu tvorí po tom ako sa nám Smer rozštiepil Ficov Smer-SD, a Pellegriniho (dnes už Eštokov) Hlas-SD a Dankova SNS, pričom členský preukaz strany SNS má len Andrej Danko, ostatné voličské hlasy priniesli legionári, ktorí dostali na kandidátke SNS miesto. A na prekvapenie progresívnych médií slnko vyšlo deň po voľbách a vychádza dodnes.
Pred bránami zostala tesne Republika, Maďarská Aliancia a Hegerovi Demokrati. Ak by platilo nové 7 % kvórum, dvere parlamentu by ostali zatvorené opätovne pre KDH aj SNS. Zvonka na parlament by pozerala aj SAS. Koalíciu by vytvoril Smer s Hlasom, nakoľko OĽaNO svoj koaličný potenciál vyčerpalo. Počet kandidujúcich subjektov oproti predošlým voľbám ani nenarástol, ale ani neklesol. Voliči zahodili viac ako 16 % hlasov.
Z uvedenej analýzy vyplýva, že počet kandidujúcich subjektov spoľahlivo udržiava roky na zhruba rovnakej hodnote 25 súčasná kaucia 17 tisíc EUR. Vyššia kaucia v kombinácii s vyšším kvórom pre vstup do parlamentu by mohla znamenať menšie percento prepadnutých hlasov. Trieštenie názorov by nebolo na úrovni politických subjektov zvonka, ale by prebiehalo vo vnútri veľkých subjektov, na úrovni názorových platforiem. Strany bez členskej základne by pravdepodobne zanikli. Pre veľké etablované strany by tieto zmeny prínosom boli. Malé strany a biznis projektíky by zaplakali. Otázkou zostáva, čo by z toho mal občan. Rozhodovanie o veciach verejných by sa k nemu bližšie nedostalo.
Škoda, že z úst politikov vládnej koalície nezaznieva, že podniknú kroky, ktorými by sfunkčnili referendum, čo by predstavovalo skutočnú snahu vrátiť viac rozhodovacích právomocí nad politikou do rúk občanom SR. Pomohlo by aj to, keby sa do PVV dostali len sľuby dané pred voľbami voličom. A ak by mali rozhodnúť o niečom, čo nebolo predmetom sľubov a teda PVV, tak by sa museli opýtať ľudí v referende, pričom by na platnosť referenda stačila volebná účasť v ostatných parlamentných voľbách, prípadne priemer z niekoľkých po sebe idúcich a nie dnešných nedosiahnuteľných 50 %. To by sme asi nemali uzatvorenú obrannú zmluvu s USA a ani Agenda 2030 by na Slovensku nebola predmetom plnenia.
Referendá by určite prospeli aj pri rozhodovaní o veciach na samosprávnej úrovni. Mali by sa konať zakaždým, keď má obec alebo mesto na stole vec, ktorá nebola predmetom predvolebnej agendy zastupiteľstva alebo primátora. Ale minimálne vtedy, keď je potrebné rozhodnúť o agende s dopadom na život obyvateľov mesta, ktorá má presah 1 volebné obdobie. Potom by napr. MzS nemohlo odpredať pozemky investorovi pod budúci Industrial park bez toho, aby mu to predtým odsúhlasili obyvatelia mesta.
Prečítajte si tiež
- Hlas-SD avizuje návrh na zmenu volebného systému
- Šimečka: PS nepodporí zmeny volebného systému z dielne súčasných vládnych strán
- Kaliňák aktuálne nevidí priestor na zmenu volebného systému
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
