Návrh na prijatie zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR ohľadne premlčania trestného stíhania

Bratislava 26. októbra 2024 (HSP/Pravnelisty/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Najvyšší súd SR na podklade podnetu Krajského súdu v Bratislave plánuje prijať zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia a to z dôvodu rozdielneho výkladu ustanovení o premlčaní trestného stíhania v kontexte novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024. Súdy pristupujú pri riešení otázky plynutia a prerušenia premlčacej doby v dôsledku zmeny zákona (v situáciách, keď došlo v dôsledku zmeny Trestného zákona k skráteniu premlčacej doby, respektíve k zmierneniu právnej kvalifikácie trestného činu, pričom tomuto zmierneniu zodpovedá kratšia premlčacia doba), diametrálne rozdielne, čo má významné následky pre neskončené trestné stíhania a to nielen v konaní pred súdom, ale aj v prípravnom konaní. Rozdiely v rozhodovaní súdov ohľadne premlčacia trestného stíhania po zmene Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sú často nielen na rôznych súdoch, ale dokonca aj v rámci jedného súdu

Ilustračné foto

Trestnoprávne kolégium najvyššieho súdu by sa malo konať dňa 28.11.2024. Vzhľadom k tomu, že správne posúdenie premlčania trestného stíhania je zásadná vec pre rozhodnutie vo veci samej, odporúčam v neskončených trestných veciach počkať na stanovisko najvyššieho súdu, pokiaľ je to podľa povahy veci možné.

.

 

Materiál zaslaný najvyšším súdom

Návrh na prijatie stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu k zjednoteniu výkladu § 2 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 87 ods. 3 Trestného zákona v súvislosti so skrátením doby premlčania trestného stíhania.

.

Na základe podnetu predsedu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave bol zistený rozdielny výklad ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 87 ods. 3 Trestného zákona v rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa v otázke posudzovania účinkov úkonov prerušujúcich premlčanie trestného stíhania v súvislosti so skrátením doby premlčania trestného stíhania.

Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo 14. októbra 2024, sp. zn. 1To/68/2024, (Príloha A) vyslovil názor, že premlčacia doba, ktorá bola zákonne prerušená v minulosti vznesením obvinenia už neexistuje, nakoľko v zmysle § 87 ods. 4 Trestného zákona už plynie nová premlčacia doba a už neexistujúca premlčacia doba, ktorá plynula od spáchania skutku po vznesenie obvinenia, nemôže „obživnúť“ zmenou právnej úpravy. Ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona teda nemôže vymazať skutočnosť, že premlčacia doba, ktorá začala plynúť od spáchania skutku a bola prerušená vznesením obvinenia už neexistuje, nakoľko od vznesenia obvinenia začala plynúť nová premlčacia doba a nová premlčacia doba začala plynúť následne po každom úkone orgánu činného v trestnom konaní a následne aj súdu smerujúcemu k trestnému stíhaniu obžalovaného a len na ňu (túto novú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť odo dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku) sa vzťahuje Trestný zákon účinný od 6. augusta 2024, nakoľko vstúpil do účinnosti práve počas jej plynutia. Pokiaľ sa v tomto smere hovorí, že nová právna úprava ohľadne plynutia premlčacej doby pôsobí do budúcnosti, tak sa tým má na mysli, že pôsobí na koniec aktuálne plynúcej premlčacej doby, ktorú mení tak, že ju skracuje.

Naproti tomu Špecializovaný trestný súd uznesením zo 16. augusta 2024, sp. zn. 1T/14/2023, (Príloha B1) trestné stíhanie obžalovaných podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 281 ods. 1 Trestného poriadku zastavil. Rovnako rozhodol Špecializovaný trestný súd aj uznesením z 12. augusta 2024, sp. zn. 8T/15/2021, (Príloha B2), v ktorom okrem iného zdôraznil, že vzhľadom na novelizované ustanovenie Trestného zákona bolo obžalovanému vznesené obvinenie po uplynutí (skrátenej, pozn.) 5-ročnej premlčacej doby.

Vychádzajúc z uvedeného základná otázka, ktorú má stanovisko vyriešiť, znie:

Má sa ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 87 ods. 3 Trestného zákona vykladať tak, že účinky úkonov prerušujúcich plynutie doby premlčania trestného stíhania urobené v pôvodnej premlčacej dobe ale po uplynutí v dôsledku zmeny zákona novo určenej, resp. skrátenej premlčacej doby:

.

A. zostávajú zachované.

B. nezostávajú zachované.

Podnet predsedu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave spolu s prílohami tvoria prílohu tohto materiál

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1To/68/2024 zo dňa 14.10.2024 –príloha A

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. K S stíhaného pre zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a), písm. c) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/61/2022 zo dňa 18.10.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.októbra 2024 takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/61/2022 zo dňa 18.10.2023.

II.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný

Mgr. K S, nar. ………., na slobode,

je vinný, že

v období od dňa 16.09.2010 do dňa 05.10.2010 uzatvoril darovacie zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré daroval svojmu otcovi Ing. K S a to

rodinný dom súpisné č. … na parcele č. …, pozemok parcela č. …., pozemok parcela č. …., pozemok parcela č. …., nachádzajúce sa na liste vlastníctva č. , katastrálne územie X,

ďalej rodinný dom súpisné č. … na parcele č. …. a č. …., rodinný dom súpisné č. … na parcele č. …, garáž so súpisným č. …. na parcele č. …., pozemok parcela č. ….., pozemok parcela č. …., pozemok parcela č. …., pozemok parcela č. …., pozemok parcela č. …., pozemok parcela č. …., pozemok parcela č. …. nachádzajúce sa na listoch vlastníctva č. …. a č. …., katastrálne územie Y,

ktoré boli zavkladované do katastra nehnuteľností príslušnými rozhodnutiami zo dňa 01.10.2010 a 07.10.2010, pričom takto konal napriek tomu, že si bol vedomý zlej finančnej situácie spoločnosti Š…. k.s., IČO: …. a S… s.r.o., IČO: …. a ich obchodných aktivít, najmä existencie záväzkov voči veriteľom – poškodeným P s.r.o., B corp. a JUDr. Ľ B, ako aj existencie svojich ručiteľských záväzkov viažucich sa na záväzky uvedených spoločností voči predmetným veriteľom – poškodeným, plynúcich zo

– zmluvy o úvere zo dňa 22.12.2008 a jej dodatku zo dňa 23.12.2008 uzavretých medzi veriteľom P s.r.o. a dlžníkom Š… k.s., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 30.000.000 Sk (995.817,56 euro), na vrátenie ktorého bol dlžník vyzvaný dňa 28.01.2010,

– zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN zo dňa 09.02.2009 uzavretej medzi postupníkom B corp. a postupcom S s.r.o. a na ňu nadväzujúcu blankozmenku, predmetom ktorých bolo aj vrátenie investovaných peňažných prostriedkov vo výške 3.000.000 euro, na vrátenie ktorých poškodená spol. B corp. vyzvala dňa 26.05.2010, pričom túto výzvu obvinený Mgr. K S prevzal dňa 27.05.2010,

– zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN zo dňa 09.02.2009 uzavretej medzi postupníkom JUDr. Ľ B a postupcom S s.r.o. a na ňu nadväzujúcu blankozmenku, predmetom ktorých bolo aj vrátenie investovaných peňažných prostriedkov vo výške 500.000 euro, na vrátenie ktorých poškodená JUDr. Ľ B vyzvala dňa 26.05.2010, pričom výzvu obvinený Mgr. K S prevzal dňa 27.05.2010,

čím poškodeným P s.r.o., B corp. a JUDr. Ľ B spôsobil samostatne škodu vo výške 44.500 euro a teda celkovú škodu vo výške 133.500 euro,

teda

– čiastočne zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že inak odstránil svoj majetok a spôsobil tak väčšiu škodu a čin spáchal na viacerých osobách,

čím spáchal

prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), ods. 5 písm. c) Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

Za to sa odsudzuje

podľa § 239 ods. 5 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému Mgr. K S prikazuje nahradiť v skúšobnej dobe, podľa svojich síl a schopností, spôsobenú škodu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení:

– P s.r.o., …

– B corp. …

– JUDr. Ľ B…

odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/61/2022 zo dňa 18.10.2023 bol obžalovaný Mgr. K S uznaný vinným zo spáchania zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a), písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za to mu bol podľa § 239 ods. 5, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1, § 51 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá bola určená na dobu 4 roky. Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené, aby v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností nahradil spôsobenú škodu. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení P s.r.o., B corp a JUDr. Ľ B odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu tak, že súd prvého stupňa odmietol zabezpečiť a vykonať dôkazy a to úplný výpis obchodnej spoločnosti B corp. z Britských panenských ostrovov ako aj vypočutie jej štatutárneho orgánu. Toto dokazovanie súd odmietol len formálne. Tieto dôkazy sú nutné z dôvodu, aby bolo možné zistiť a určiť, kedy poškodená spoločnosť vznikla, kto bol a v rozhodnom období je jej štatutárnym orgánom a či táto spoločnosť k dnešnému dňu existuje. Toto bolo nevyhnutné aj na zistenie, či došlo k platnému prevereniu osôb na zastupovanie poškodeného v trestnom konaní. Plnomocenstvo, ktoré bolo do spisu doložené na túto spoločnosť bolo datované dňom 13.07.2021 teda takmer mesiac po výsluchu JUDr. P B, ktorý bol touto spoločnosťou splnomocnený. Jeho výpoveď je teda nepoužiteľná a za poškodeného si nik neuplatnil nárok na náhradu škody. Na základe tejto výpovede nemôže súd prvého stupňa oprieť a odôvodniť odsúdenie a neplanenie kvalifikačného znaku na viacerých osobách. Konaním obžalovaného nedošlo k poškodeniu veriteľov a nebolo preukázané, že bol na jeho strane úmysel poškodiť údajných veriteľov. Okrem iného pohľadávka spoločnosti P nebola v čase darovania nehnuteľností splatná. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že splatnosť bola určená do 31.12.2010. Nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Borinka a ktoré daroval otcovi boli už v čase prevodu vlastníckeho práva zaťažené úvermi. Zostatok úveru poskytnutého VÚB a.s. k 01.10.2010 bol 916.618,83 euro a 195.177,81 euro. Zostatky týchto úverov predstavovali spolu sumu 1.111.796,64 euro. Skutok je vymedzený od dňa 16.09.2010 do dňa 05.10.2010 a preto je potrebné preveriť, aký bol zostatok úverov k dátumu 16.09.2010, nakoľko v tom čase výška zostatkov mohla byť vyššia. Táto dôležitá otázka zostala nezodpovedaná. Okrem znaleckého posudku USI Žilina bol oboznámený aj znalecký posudok Stavebnej a znaleckej organizácie s.r.o., ktorý je aj obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Malacky sp. zn. 5C/318/2013, pričom z tohto posudku vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností bola nižšia ako výška úverov. Uvedený záver odporuje možnosti naplniť žalovanú skutkovú podstatu trestného činu, nakoľko nehnuteľnosti mali nižšiu hodnotu ako čerpané úvery. Nebola teda riadne preukázaná existencia škody vyššieho rozsahu a ani spáchanie činu na viacerých osobách a preto mohlo ísť iba o prečin, ktorý je už premlčaný. Poukazuje tiež na samotnú dĺžku trestného konania, ktorú nemohol ovplyvniť s tým, že skutok sa stal pred 14 rokmi a trestné konanie sa vedie 7 rokov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora, alternatívne, aby po zrušení napadnutého rozsudku krajský súd vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Pred verejným zasadnutím odvolacieho súdu bol na krajský súd doručený návrh obžalovaného na zastavenie trestného stíhania. Obžalovaný v ňom poukazuje na skutočnosť, že v zmysle Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je konanie opísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku prečinom s trestnou sadzbou 1 rok až 5 rokov, čomu zodpovedá premlčacia doba 5 rokov. Obvinenie mu bolo vznesené uznesené zo dňa 27.08.2020 a nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2020, keď prokurátor zamietol sťažnosť obvineného. Nakoľko obvinenie nebolo vznesené do 5 rokov od spáchania skutku, t. j. najneskôr dňa 05.10.2015, ale až po takmer 10 rokoch a právoplatnosť nadobudlo až po 10 rokoch, tak je trestné stíhanie premlčané. Keďže uznesenie o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť až dňa 13.11.2020, teda po viac ako desiatich rokoch od skutku, bolo trestné stíhanie premlčané už v čase podania obžaloby. Poukazuje aj na nález pléna Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, najmä na jeho odôvodnenie v bodoch 391. a 417. ako aj usmernenie prvého námestníka Generálnej prokuratúry SR zo dňa 13.08.2024, z ktorých vyplýva povinnosť orgánov činných v trestnom konaní v takýchto prípadoch trestné stíhanie zastaviť. Navrhol preto, aby krajský súd zastavil trestné stíhanie z dôvodu premlčania. K návrhu obžalovaného boli priložené viaceré uznesenia Špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhodol o zastavení trestného stíhania pre premlčanie.

Splnomocnenec poškodenej JUDr. Ľ B sa k odvolaniu obžalovaného písomne vyjadril tak, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Splnomocnenec poškodenej spoločnosti P s.r.o. sa k odvolaniu obžalovaného písomne vyjadril tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu je zákonné a správne. Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že v čase darovania nemala byť pohľadávka poškodeného splatná, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Poškodený totiž už žiadosťou zo dňa 28.01.2010 vyzval dlžníka na vrátenie poskytnutého úveru. Obžalovaný vo vzťahu k úverovej zmluve vystupoval ako ručiteľ, pričom v zmysle zmluvy o úvere sa nevyžadovala predchádzajúca výzva na splatenie záväzku. Okrem toho, už dňa 28.06.2010 začalo exekučné konanie voči obžalovanému na vymoženie predmetnej pohľadávky. Niet preto pochýb, že v čase spáchania skutku mal poškodený splatnú pohľadávku voči obžalovanému. Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril aj prokurátor a to tak, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný napriek vedomosti, že existuje reálna hrozba, že veritelia pristúpia k uspokojeniu svojich pohľadávok na majetku obžalovaného ako ručiteľa (k čomu aj prišlo), pristúpil k prevodom svojho majetku, nehnuteľností v Borinke a Bernolákove. K otázke splatnosti uviedol, že v zmluve o úvere medzi spoločnosťou P s.r.o. a S k.s. bola splatnosť dohodnutá prostredníctvom lehoty najneskôr do 31.12.2010, teda nie konkrétnym dňom, dobou splatnosti, ale lehotou na plnenie. Pokiaľ je doba splatnosti určená prvým a posledným dňom splnenia, tak je dlžník povinný splatiť dlh najneskôr v posledný deň tejto lehoty (lehoty na plnenie). V tomto prípade bol teda záväzok splatný dňom uzatvorenia zmluvy, pričom až do dňa 31.12.2010 plynula dlžníkovi lehota na plnenie. V tomto prípade bol dlžník veriteľom vyzvaný na vrátenie peňažných prostriedkov listom zo dňa 28.01.2010, na ktorý dlžník reagoval listom zo dňa 26.02.2010, t. j. dlžník mal splatiť svoj dlh v zmysle čl. II ods. 3 zmluvy o úvere najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko ten písomným podaním požiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti.

Obhajca v konečnom návrhu uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na písomné dôvody podaného odvolania ako aj návrhu na zastavenie trestného stíhania z dôvodu premlčania. Je názoru, že dôvody odvolania sú v tomto prípade dané, avšak skutok je premlčaný a preto je nutné trestné stíhanie zastaviť.

Splnomocnenec poškodenej JUDr. J B uviedol, že navrhujú zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné. Je názoru, že k premlčaniu stíhaného skutku nedošlo, keďže skutok bol spáchaný na viacerých osobách.

Prokurátorka v konečnom návrhu uviedla, že navrhuje zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov než je v ňom uvedené.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

********

K návrhu obžalovaného na zastavenie trestného stíhania pre premlčanie:

Vzhľadom k tomu, že Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejší ako Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku, bolo nevyhnutné sa zaoberať aj možným premlčaním trestného stíhania. Napokon, zastavenie trestného stíhania pre premlčanie navrhol v odvolacom konaní aj obžalovaný.

Podľa § 87 ods. 3 písm. a) Tr. zák. (v znení zákona č. 40/2024 Z.z.) premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené.

Prvým úkonom, ktorý spôsobuje prerušenie premlčania trestného stíhania, je vznesenie obvinenia konkrétnej osobe podľa § 206 ods.1 Tr. por. a to v prípade, ak toto uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené. Pokiaľ obžalovaný v návrhu na zastavenie trestného stíhania poukazoval na to, že obvinenie bolo síce vznesené v desaťročnej premlčacej dobe, avšak toto uznesenie o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť až po jej uplynutí, t. j. dňom keď prokurátor uznesením zamietol sťažnosť obvineného, tak z hľadiska posudzovania premlčania trestného stíhania ide o bezvýznamnú skutočnosť. Sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia nemá odkladný účinok a preto je uznesenie o vznesení obvinenia vykonateľné dňom jeho vydania a teda dňom jeho vydania nastupujú aj účinky prerušenia premlčacej doby a to bez ohľadu na to, kedy uznesenie o vznesení obvinenia nadobudne právoplatnosť (v tomto je rovnaká stará ako aj nová právna úprava). Podstatným je iba to, aby nebolo zrušené, nakoľko ak by bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené, potom by zrušením uznesenia zanikli aj všetky jeho účinky, ktoré dňom jeho vydania nastali. Uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené, teda je nutné vychádzať z toho, že účinky prerušenia premlčacej doby nastali dňom jeho vydania.

Premlčacia doba trestného stíhania začína plynúť (sa počíta) od spáchania skutku, teda od dokonania trestného činu. Pokiaľ je v premlčacej dobe vznesené obvinenie konkrétnej osobe za spáchanie tohto skutku, a toto obvinenie nebolo zrušené, potom spôsobuje prerušenie plynutia premlčacej doby a začne plynúť nová premlčacia doba (§ 87 ods. 4 Tr. zák.).

Obžalovanému bolo vznesené obvinenie uznesením policajta zo dňa 27.08.2020 pre zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a), písm. c) Tr. zák. a to na skutkovom základe zo spáchania ktorého bol uznaný aj vinným (nešlo preto o zjavne nadhodnotenú právnu kvalifikáciu v čase vznesenia obvinenia). Išlo teda o zločin, pri ktorom bola a aj je premlčacia doba 10 rokov (§ 87 ods. 1 písm. c) Tr. zák.).

Trestný čin poškodzovania veriteľa, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie, bol dokonaný dňa 07.10.2010, kedy došlo k rozhodnutiu príslušnej správny katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Bernolákovo v prospech otca obžalovaného. Práve zmenou vlastníckeho práva z obžalovaného na jeho otca, došlo ku konečnému odstráneniu zostávajúceho majetku obžalovaného a k nemožnosti poškodených veriteľov uspokojiť sa z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá prevyšovala výšku úveru, ktorý bol zabezpečený záložným právom.

Desaťročná premlčacia doba teda začala v zmysle § 63 ods. 4 Tr. por. plynúť dňa 07.10.2010 a jej koniec pripadol na deň 07.10.2020. Vzhľadom k tomu, že k vzneseniu obvinenia došlo dňa 27.08.2020 bolo obvinenie vznesené v desaťročnej premlčacej dobe.

Vznesením obvinenia dňa 27.08.2020 došlo preto podľa § 87 ods. 3 písm. a) Tr. zák. k prerušeniu plynutia desaťročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 07.10.2010 a od 27.08.2020 (t. j. od dňa vznesenia obvinenia) začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba v zmysle § 87 ods. 4 Tr. zák.

Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z. v zmysle ktorého došlo k zmene právnej kvalifikácie v prospech obžalovaného, nakoľko zmenou trestných sadzieb v ustanovení § 239 ods. 5 Tr. zák. sa zo zločinu stal prečin (trestná sadzba 1 rok až 5 rokov), ktorému zodpovedá premlčacia doba v trvaní 5 rokov (§ 87 ods. 1 písm. d) Tr. zák.).

Z hľadiska plynutia premlčacej doby to znamená, že od 06.08.2024 sa pôvodne desaťročná premlčacia doba (jej koniec) skrátila na päťročnú premlčaciu dobu, teda ak by napríklad odvolací súd v trestnej veci obžalovaného nevykonal žiadny úkon smerujúci k trestnému stíhaniu obžalovaného, trestné stíhanie by sa premlčalo v päťročnej premlčacej dobe.

Táto zmena Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa teda prejaví v tom, že sa zmení (skráti) dĺžka tejto novej premlčacej doby (§ 87 ods. 4 Tr. zák.). Skutok z roku 2010 sa teda posúdi iba podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Článok 50 ods. 6 Ústavy SR ako aj § 2 ods. 1 Tr. zák. sa tu prejavia v tom, že príde k zmene právnej kvalifikácie (v dôsledku zníženia trestnej sadzby) ako aj v tom, že nová premlčacia doba, ktorá začala plynúť v posudzovanej trestnej veci naposledy od vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, už zodpovedá novej, pre obžalovaného priaznivejšej, právnej úprave, nakoľko jej koniec nastane už v zmysle novej právnej úpravy, teda za 5 rokov (a nie za 10 rokov).

Premlčacia doba, ktorá bola zákonne prerušená v minulosti vznesením obvinenia zo dňa 27.08.2020 už neexistuje, nakoľko v zmysle § 87 ods. 4 Tr. zák. už plynie nová premlčacia doba a už neexistujúca premlčacia doba, ktorá plynula od spáchania skutku (07.10.2010) po vznesenie obvinenia (27.08.2020), nemôže „obživnúť“ zmenou právnej úpravy.

Ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. teda nemôže vymazať skutočnosť, že premlčacia doba, ktorá začala plynúť od spáchania skutku a bola prerušená vznesením obvinenia už neexistuje, nakoľko od vznesenia obvinenia začala plynúť nová premlčacia doba a nová premlčacia doba začala plynúť následne po každom úkone orgánu činného v trestnom konaní a následne aj súdu smerujúcemu k trestnému stíhaniu obžalovaného, teda naposledy dňa 18.10.2023, kedy bol vyhlásený napadnutý rozsudok a až práve a len na ňu (túto novú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť odo dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku) sa vzťahuje Trestný zákon účinný od 06.08.2024, nakoľko vstúpil do účinnosti práve počas jej plynutia. Pokiaľ sa v tomto smere hovorí, že nová právna úprava ohľadne plynutia premlčacej doby pôsobí do budúcnosti, tak sa tým má na mysli, že pôsobí na koniec aktuálne plynúcej premlčacej doby, ktorú mení tak, že ju skracuje.

Z hľadiska komparatívneho výkladu práva možno podporne poukázať aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR (R 59/2009, R 53/2011), ktorá uvádza, že ustanovenie o časovej pôsobnosti Trestných zákonov (§ 2 ods.1 Tr. zák.) nemožno vykladať tak široko, aby sa s odkazom na toto ustanovenie fakticky spätne anulovali účinky procesných úkonov uvedených v § 87 ods.3 písm. a) Tr. zák., ktoré boli riadne vykonané za účinnosti skoršieho znenia Trestného zákona. Nová právna úprava nezasahuje do premlčacej doby, ktorá už bola zákonne prerušená podľa starej právnej úpravy a ktorá už neexistuje, ale má dopad iba na plynutie novej premlčacej doby (§ 87 ods. 4 Tr. zák.), ktorá plynie od vznesenia obvinenia, respektíve od ďalších úkonov, ktoré po vznesení obvinenia nasledujú a sú zamerané na objasnenie a skončenie veci.

Možno preto uzatvoriť, že vznesením obvinenia sa prerušuje plynutie premlčacej doby a ohľadne stíhaného trestného činu začína plynúť nová premlčacia doba. Pokiaľ v dôsledku zmeny Trestného zákona príde v priebehu trestného stíhania k zmierneniu právnej kvalifikácie už stíhaného trestného činu, či k skráteniu premlčacej doby, potom je táto okolnosť významná len pre koniec tejto kratšej (novej) premlčacej doby. Zmenou trestného zákona sa spätne nerušia účinky procesných úkonov, ktoré boli urobené podľa skoršej právnej úpravy a ktoré spôsobili prerušenie (pôvodnej) premlčacej doby (Najvyšší súd ČR sp. zn. 8Tdo/1114/2008; R 59/2009).

Nová, kratšia a pre obžalovaného priaznivejšia premlčacia doba sa uplatní iba do budúcnosti, t. j. pôsobí na koniec premlčacej doby. Účinky procesných úkonov, ktoré boli vykonané pred nadobudnutím účinnosti novely Trestného zákona (teda ak bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe za starej právnej úpravy v rámci plynutia starej premlčacej doby a nešlo o nesprávnu, či nadhodnotenú právnu kvalifikáciu) sa novelou Trestného zákona spätne nerušia (Najvyšší súd ČR sp. zn. 8Tdo 797/2010; R 53/2011).

K zhodným záverom prišla aj rešpektovaná odborná literatúra ktorá konštatuje, že ak príde k vzneseniu obvinenia pred uplynutím skoršej (dlhšej) premlčacej doby, potom zmena právnej kvalifikácie činu vyvolaná len zmenou trestného zákona, už nemá vplyv na dĺžku tejto skoršej premlčacej doby a na skutočnosť, že už bola prerušená vznesením obvinenia. Ak len v dôsledku zmeny trestného zákona príde v priebehu trestného stíhania k zmene právnej kvalifikácie (k jej zmierneniu) stíhaného trestného činu, potom táto okolnosť, i keď sa premietne do kratšej premlčacej doby, je podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. významná len pre koniec novej (kratšej) premlčacej doby, ktorej začiatok vyplýva z ustanovenia § 87 ods. 4 Tr. zák. (Šámal, P. Trestní zákoník I. § 1 až 139. Komentář. 1. vydání. Praha: C.H.Beck, 2009, s. 382).

Účinky procesných úkonov, ktoré prerušujú plynutie premlčacej doby, a ktoré boli vykonané pred nadobudnutím účinnosti Trestného zákona by mohli byť anulované zákonom (napríklad v prechodných ustanoveniach). Ak by sa tak stalo, potom by sa dalo s návrhom obžalovaného na zastavenie trestného stíhania stotožniť, nakoľko by sám zákonodarca stanovil povinnosť „vrátiť sa“ do premlčacej doby, ktorá už bola prerušená vznesením obvinenia a ktorá už zanikla. Takýmto spôsobom uvažoval zákonodarca aj v zákone č. 40/2024 Z.z., nakoľko v prechodných ustanoveniach upravil § 438k ods. 5 Tr. zák. v zmysle ktorého trestné stíhanie, ktorého premlčanie bolo prerušené z dôvodov podľa § 87 ods. 3 pred 15. marcom 2024 sa považuje za premlčané, ak dôvody prerušenia premlčania tohto trestného stíhania prvýkrát nastali až po uplynutí premlčacej doby tohto trestného stíhania určenej podľa tohto zákona v znení účinnom od 15. marca 2024. Pokiaľ by toto ustanovenie nadobudlo aj účinnosť, potom by trestné stíhanie obžalovaného premlčané bolo, nakoľko obvinenie bolo obžalovanému vznesené až po uplynutí päť ročnej premlčacej doby v zmysle Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. Ustanovenie § 438k ods. 5 Tr. zák. však účinnosť nikdy nenadobudlo, nakoľko Ústavný súd SR nálezom sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, publikovanom v Zbierke zákonov pod č. 215/2024 Z.z. (ďalej len nález ústavného súdu) rozhodol tak, že ustanovenie § 438k ods. 5 Tr. zák. nie je v súlade s Ústavou SR. Neexistuje preto žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by umožňovalo súdu, aby „vymazal“ účinky prerušenia premlčania, ktoré nastali u obžalovaného dňa 27.08.2020 a aby sa vrátil do už zaniknutej premlčacej doby, ktorá skončila práve dňa 27.08.2020, nakoľko následne, podľa § 87 ods. 4 Tr. zák., už začala plynúť nová premlčacia doba.

Pokiaľ obžalovaný v návrhu na zastavenie trestného stíhania poukazoval na body 391. a 417 nálezu ústavného súdu, tak v týchto bodoch sa nehovorí nič o „mazaní“ procesných úkonov, ktoré v minulosti spôsobili prerušenie plynutia premlčacej doby, respektíve o tom, že je možný návrat do už zaniknutej premlčacej doby, ktorá už neexistuje, nakoľko zanikla vznesením obvinenia. Tieto body nálezu ústavného súdu hovoria o tom, že podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR je nutné konanie obžalovaného, a to vo všetkých smeroch, posúdiť buď podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku alebo podľa neskoršieho Trestného zákona, pokiaľ je pre obžalovaného priaznivejší. V súlade s týmto názorom ústavného súdu je aj vyššie uvedený výklad o tom, že koniec premlčacej doby, ktorá plynie v čase nadobudnutia účinnosti zmeny Trestného zákona, sa skracuje. Premlčanie sa teda neposudzuje podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, ale iba podľa priaznivejšieho neskoršieho Trestného zákona.

Ak obžalovaný v návrhu na zastavenie trestného stíhania poukazoval aj na viaceré uznesenia Špecializovaného trestného súdu, či usmernenie prvého námestníka generálneho prokurátora, tak krajský súd pripomína, že týmito rozhodnutiami nie je viazaný a preto disponuje právom s nimi nesúhlasiť, čo aj v tomto rozhodnutí využil.

Vzhľadom na uvedený výklad dospel krajský súd k záveru, že trestné stíhanie obžalovaného za skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie dňa 27.08.2020 a za ktorý bol následne uznaný za vinného napadnutým rozsudkom, nie je premlčané a voči obžalovanému bolo preto nutné vyvodiť trestnú zodpovednosť.

S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Krajský súd v Bratislave

dňa 14.októbra 2024

JUDr. Peter Šamko

predseda senátu

Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 8T/15/2021 zo dňa 12.08.2024 – príloha B2

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica JUDr. Michal Truban, v trestnej veci proti obžalovanému X.. K. C. pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, dňa 12.8.2024 takto

rozhodol:

Podľa § 290 ods. 1, § 281 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie obžalovaného X.. K. C., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, bytom X O. de la K., XXX XX K., Monacké kniežatstvo

zastavujem,

lebo trestné stíhanie je premlčané.

odôvodnenie:

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) podal na Špecializovaný trestný súd dňa 23. novembra 2021 obžalobu sp. zn. VII/3 Gv 114/21/1000-19 na obvineného X.. K. C. za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby. Dňa 11.03.2024 bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Zákon č. 40 z 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom PL.ÚS 3/2024 zo dňa 28.02.2024 rozhodol, tak že návrhy oprávnených subjektov prijíma na ďalšie konanie v celom rozsahu, pozastavuje účinnosť článku I, článku II bod 39, článku II bod 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a článku XVII zákona z 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrhu na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti nevyhovuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom PL.ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, vyhláseného 06.08.2024 rozhodol, že ustanovenia článku I bod 198 v časti týkajúcej sa § 438k ods. 1 a ods. 5 článku II bod 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a článku XVII bodu 7 zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia článku II bodu 4 v časti slov „a 6“, bod 38 v časti slov „alebo keď sa použije v prospech obvineného podľa odseku 6″ a bod 39 zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Zz. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovuje.

Trestný zákon a jeho pôsobnosť

Časová pôsobnosť

(1) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Novelizáciou Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., a to zákonom č. 40/20024 Z.z. došlo, okrem iného, aj k zmene príslušných na vec sa vzťahujúcich ustanovení Trestného zákona, preto vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie § 2 – časová pôsobnosť, bolo potrebné skúmať či nedošlo k premlčaniu trestného stíhania obžalovaného.

Za účelom prijatia záveru, či nedošlo k premlčaniu trestného stíhania obžalovaného súd skúmal kedy sa stal skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, teda konkrétne kedy mal obžalovaný úplatok prijať. Obžalovanému bolo za skutok, ktorý je predmetom konania vznesené obvinenie vyšetrovateľom NAKA pod ČVS:PPZ-7/NKA-BA4-2021 dňa 4.8.2021, ktorý bol kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Vo vzťahu k času spáchaniu skutku vyšetrovateľ v uznesení uvádza: „v presne nezistený deň v roku 2014, pred 29.10.2014, obv. K. C. kontaktoval obv. F. X., aby spolu s obv. K. I. prišli na stretnutie do jeho kancelárskych priestorov v hoteli Carlton, Hviezdoslavovo námestie 3 v Bratislave, kde sa následne uskutočnilo stretnutie medzi menovanými, na ktorom obv. K. C. požiadal obv. K. I. za prítomnosti obv. F. X. o úplatok – vyplatenie „provízie“ vo výške 150.000,- Eur…čo obv. K. I. akceptoval a následne o niekoľko dní v presne nezistený deň v roku 2014 odovzdal osobne v hotovosti v tých istých priestoroch obv. K. C. úplatok v sume 150.000,-Eur“.

Prokurátor v obžalobe vo vzťahu k času spáchania skutku uvádza, že „…v presne nezistený deň v roku 2016 sa uskutočnilo stretnutie medzi vyššie menovanými, na ktorom obv. X.. K. C. požiadal X.. N.. K. I. za prítomnosti X.. F. X. o úplatok – vyplatenie „provízie vo výške 150.000,- Eur… čo K. I. akceptoval a následne o niekoľko dní v presne nezistený deň v roku 2016 odovzdal osobne v hotovosti v tých istých kancelárskych priestoroch obv. X.. K. C. úplatok v sume 150.000,- Eur…“.

Obžalovaný X.. K. C. v prípravnom konaní vypočutý nebol, nakoľko sa voči nemu viedlo konanie proti ušlému. Z písomných podaní obhajcu obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný spáchanie skutku kladeného mu za vinu poprel. Vo vzťahu k času kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku sa obhajca vyjadroval vo svojom písomnom podaní označenom ako „Návrh obvineného na zmenu právnej kvalifikácie skutku podľa § 241 ods. 2 Trestného poriadku a na zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku „zo dňa 12.04.2022 kde, okrem iného, uvádza: „…z výpovedí svedkov po vznesení obvinenia je zrejmé, že celý vyšetrovaný skutkový dej je zasadený do časového rámca týkajúceho sa parlamentných volieb v roku 2016, ktoré prebehli dňa 05.03.2016, pričom k vymenovaniu vlády prezidentom SR došlo dňa 23.03.2016. Sumarizujúc uvedené skutkové tvrdenia svedkov možno uzavrieť, že ku skutku malo dôjsť najneskôr v apríli 2016.“ (pozn.: uvedeným písomným podaním sa obhajca domáhal zastavenia trestného stíhania z dôvodu, že podľa jeho názoru bolo konanie obžalovaného nesprávne právne kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, a pri správnom použití zákona, malo byť konanie kvalifikované ako prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, kde je premlčacia doba 5 rokov). Svedok F. X. vo svojej výpovedi zo dňa 29.09.2021, vo vzťahu ku času spáchania skutku uviedol, že: ďalšia dejová línia tohto skutku sa odohráva v roku 2016. Tesne pred parlamentnými voľbami v roku

2016 som ja požiadal K. C. o stretnutie, konkrétne som navrhol spoločný obed … v reštaurácii FouZoo v Petržalke… K. C. toto moje pozvanie na obed prijal… Dôvodom môjho pozvania K. C. bolo to, že v SMERe sa už pred parlamentnými voľbami o mne uvažovalo ako o jednom z kandidátov na ministra zdravotníctva… a ja som o tento post záujem mal… K. C. mi na tomto obede prisľúbil podporu… Krátko po tomto stretnutí (myslím, že to bolo niekoľko dní, maximálne 1-2 týždne) mi K. C. zavolal, aby som prišiel za ním na stretnutie do jeho kancelárie v hoteli CARLTON a zobral na toto stretnutie so sebou aj K. I…. Ja som o tomto pozvaní na stretnutie vzápätí informoval aj K. I., ktorý to prijal a o niekoľko dní na to sme sa s K. I. a K. C. stretli v jeho kancelárii v hoteli CARLTON. Toto stretnutie sa uskutočnilo tesne po parlamentných voľbách, kedy už bolo jasné, že SMER parlamentné voľby vyhral a bude skladať vládu. Na stretnutí sme primárne preberali môj záujem o post ministerstva zdravotníctva…. Na tomto stretnutí mi K. C. opätovne potvrdil, že bude podporovať moju nomináciu na post ministra zdravotníctva a v závere tohto stretnutia povedal, že mu N. (N. N.) spomínal, že existuje nejaký nevysporiadaný záväzok zo strany K. I. voči nemu za realizáciu projektu VERP… Tak isto som ho informoval, že N. N. nešpecifikoval na tomto stretnutí ani hodnotu tejto provízie, ani časový rámec splnenia záväzku. Na to K. C. povedal, že on tú hodnotu vie a že je to 150.000,- …K. I. bez veľkého zaváhania túto požiadavku K. C. zakceptoval a povedal, že to s ním vysporiada. Ja osobne som nebol na stretnutí, na ktorom K. I. túto províziu K. C. odovzdal, len mi K. I. potvrdil, že tú províziu K. C. odovzdal… V rámci ďalšieho stretnutia s K. C., ktorého sa opätovne zúčastnil okrem mňa K. L, K. C. povedal vetu „N. ďakuje“…“. Pokiaľ sa dobre pamätám tak toto stretnutie sa uskutočnilo už po vymenovaní novej vlády na základe výsledkov parlamentných volieb z marca 2016“.

Svedok K. I. vo svojej výpovedi z 15.10.2021 (č. I. 240 – 248 spisu) vo vzťahu k času spáchania skutku uviedol, že: „…po voľbách 2016 a zostavení vlády ma F. X. zavolal na stretnutie do kancelárie pána C., ktoré sme familiárne nazývali do Carltonu a v daný čas som tam prišiel… Témou stretnutia bola situácia na Ministerstve zdravotníctva, debatovali sme o T. A., K. J., K. H…. Po asi polhodine K. z čistá jasna prišiel s požiadavkou, že treba vysporiadať N., t.j. N. N. ako kompenzáciu toho ako pomáhal F. pri presadzovaní virtuálnej registračnej pokladnice (VERP)… Pre mňa to bolo dosť veľkým prekvapením, že človek formátu K. C. si ex post potom ako ten projekt bol obstaraný, zrealizovaný, vyfakturovaný, zaplatený, vypýta peniaze vo výške 150.000,- Eur. Napriek tomuto dôvodu som túto požiadavku hneď odsúhlasil… Po tomto som K. povedal, že uvedené finančné prostriedky dám dokopy a ozvem sa mu a prinesiem. Následne v priebehu asi ďalších dvoch týždňov som poslal K. cez zabezpečený komunikačný kanál požiadavku o stretnutie, dostal som termín… Prišiel som rovnakým spôsobom a odovzdal som mu vžitej krabici od šampanského Crystal 150.000,- Eur… Keď sme sa následne po pár týždňoch opäť s K. stretli aj v spoločnosti F. X. a riešili pokračovanie problematiky z toho prvého stretnutia, tak K. C. medzi rečou povedal, že „N. ďakuje”.

V rámci tohto výsluchu na položenú otázku vyšetrovateľa: Môžete sa vyjadriť aké časové obdobie uplynulo od odovzdania finančných prostriedkov obv. X.. C. a dňom, kedy došlo ku spoločnému stretnutiu Vás, X.. C. a X.. F. X. na ktorom padla veta „N. ďakuje“? Odpoveď: Približne išlo o asi rovnaké obdobie ako medzi požiadavkou a odovzdaním takže asi 10-14 dní. Išlo o obdobie kedy sme sa takto stretávali s K. a F. na pravidelnej báze.

Svedok X.. A. F. dňa 4.11.2021 (č. I. 270 – 282 spisu) na otázku obhajcu, či má vedomosť o tom, že boli nejaké finančné prostriedky poskytnuté, uviedol, že nie.

Svedok X.. N. N. v rámci výsluchu dňa 12.11.2021 (č. 1.283-288 spisu) uviedol:. Ja som nikoho počas

mojej funkcie, resp. funkcií nežiadal o žiadne výhody, ani priamo a ani som nežiadal o sprostredkovanie nejakých výhod, ani som žiadne neprijal ani neobdržal…“.

Svedok S.. K. C. vypočutý dňa 04.11.2021 (č.l. 251-259) uviedol, že vo vzťahu ku skutku, pre ktorý má K. C. vznesené obvinenie nemá žiadne informácie, dozvedel sa o tom až z médií.

Svedok K.. C. D. vypočutý dňa 04.11.2021 (č.l. 260-268) uviedol, že vo vzťahu ku skutku mu nie sú známe žiadne skutočnosti, len to čo sa dozvedel z médií.

Na základe takto zisteného skutkového stavu vo vzťahu k času spáchania skutku súd vychádzal z výpovedí svedkov F. X. a K. I..

Verzia podľa svedka F. X. vo vzťahu k času spáchania skutku: Tesne pred parlamentnými voľbami v roku 2016 (voľby sa konali 05.03.2016) požiadal o stretnutie s obžalovaným, stretli sa. Krátko po tomto stretnutí – maximálne 1-2 týždne mu obžalovaný zavolal, aby prišiel za ním na stretnutie do kancelárie spolu s K. I. a niekoľko dní na to sa s K. I. stretli s obžalovaným v jeho kancelárii (prvé stretnutie). Pri odovzdaní úplatku – stretnutie obžalovaného a svedka K. I. prítomný nebol (druhé stretnutie). Posledné stretnutie sa uskutočnilo už po vymenovaní novej vlády (vláda bola menovaná 23.03.2016) na základe výsledkov parlamentných volieb z marca 2016 (tretie stretnutie).

Verzia podľa svedka K. I. vo vzťahu k času spáchania skutku: Po voľbách 2016 a zostavení vlády (teda po 05.03.2016 a po 23.03.2016) ho F. X. zavolal na stretnutie do kancelárie pána C., kde prišiel obžalovaný s požiadavkou úplatku (prvé stretnutie). Následne v priebehu asi ďalších dvoch týždňov mu úplatok priniesol (druhé stretnutie). Následne po pár týždňoch sa opäť stretli aj v spoločnosti F. X., kde obžalovaný povedal „N. ďakuje“ (tretie stretnutie).

Na základe týchto vyjadrení bol tak súdom prijatý záver, že prvé stretnutie (na ktorom si mal obžalovaný vypýtať úplatok) sa uskutočnilo tesne po parlamentných voľbách. Súd prihliadol na výpoveď svedka F. X., kedy už podľa neho malo byť jasné, že SMER vyhral parlamentné voľby a bude skladať vládu a na tomto primárne preberali jeho záujem o post ministra zdravotníctva, pričom obžalovaný mu mal sľúbiť podporu. Teda stretnutie bolo po 05.03.2016 v čase do vymenovania vlády do 23.03.2016. Druhé stretnutie (na ktorom mal byť úplatok odovzdaný) sa uskutočnilo už po vymenovaní novej vlády, teda po 23.03.2016. Súd prihliadol na výpoveď svedka K. I., ktorý ohraničil prinesenie úplatku obžalovanému na dobu asi ďalších dvoch týždňov od prvého stretnutia. Tretie stretnutie (na ktorom sa mal obžalovaný vyjadriť, že „N. ďakuje“) sa uskutočnilo po parlamentných voľbách 2016, toto vyplýva priamo z vyjadrenia svedka F. X., tento bližšie čas nedefinuje, avšak svedok K. I. uvádza, že potom ako odovzdal úplatok, tak následne po pár týždňoch sa opäť s obžalovaným za prítomnosti F. X. stretli a obžalovaný medzi rečou povedal, že „N. ďakuje“.

Zodpovedá skutočnosti, že presne koľko týždňov po parlamentných voľbách sa posledné tretie stretnutie uskutočnilo, presne definované nebolo, avšak výkladom v prospech obžalovaného súd prihliadol na výpoveď svedka K. I., ktorý použil pojem „pár týždňov“, čo gramatickým výkladom zodpovedá týždňom dvom. Aj s prihliadnutím nato, že by to mohlo byť aj viac ako dva týždne, podstatnou skutočnosťou nie je, kedy sa uskutočnilo tretie stretnutie, či s odstupom dvoch alebo viacerých týždňov po odovzdaní úplatku, ale právne významné je odovzdanie úplatku svedkom I. obžalovanému, ktoré sa uskutočnilo podľa vyššie prijatých záverov tesne po vymenovaní vlády po 23.03.2016 s odstupom jedného maximálne dvoch týždňov.

Na základe uvedeného tak súd ustálil, že k odovzdaniu úplatku došlo najneskôr v priebehu mesiacov marec – apríl 2016.

Podľa v súčasnosti platného Trestného zákona:

Prijímanie úplatku §329

(1) Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ.

(3) Odňatím slobody na štyri roky až deväť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

(4) Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo veľkom rozsahu.

Škoda

§125

(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

(2) Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá.

Premlčanie trestného stíhania

§87

(1) Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je

a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,

b) pätnásť rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov,

c) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,

d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,

e) tri roky pri ostatných prečinoch.

Tak ako bolo vyššie ustálené, čas spáchania skutku je najneskôr v mesiacoch marec – apríl 2016. Keďže obžalovanému bolo vznesené obvinenie dňa 04.08.2021, z uvedeného je zrejmé, že obvinenie bolo obžalovanému vznesené po dobe presahujúcej 5 rokov a 3 mesiace.

Konanie obžalovaného s prihliadnutím na výšku poskytnutého úplatku 150 000 Eur zodpovedá právnej kvalifikácii prečinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, kde je sadzba 1 až 5 rokov. Trestnosť prečinu, za ktorý zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 3 roky, zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je 5 rokov.

Súd v súvislosti s posudzovaním podmienok konania vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania tiež skúmal, či u obžalovaného nedošlo k prerušeniu premlčania trestného stíhania z dôvodov uvedených v § 87 ods. 3 písm. b) Trestného zákona (premlčanie trestného stíhania sa prerušuje, ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší) a za tým účelom vyžiadal odpis registra trestov, z obsahu ktorého zistil, že v registri trestov obžalovaný nemá záznam o tom, že by spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký, alebo prísnejší.

Záverom v súvislosti s posudzovaním otázky, či sa premlčanie ako zložka trestnosti činu vzťahuje aj na vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy považuje súd za potrebné poukázať na nález pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, kde tento konkrétne v bode 391. a 417. uviedol: „391. Premlčanie ako zložka trestnosti činu v prípade, že dôjde k jej zmierneniu, čo je spravidla pretavené do skrátenia premlčacích dôb, pôsobí aj na vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy. Popri explicitnom zakotvení pravidla podľa čl. 50 ods. 6 druhej vety ústavy o spätnom pôsobení neskoršej priaznivejšej úpravy ústavný súd považuje za vhodné upozorniť aj na rozsudok ESĽP Scoppola proti Taliansku (č. 2) zo 17.09.2009, č. 10249/03, ktorý sa v oblasti nielen zákazu retroaktivity nepriaznivej pre páchateľa, ale aj v oblasti príkazu retroaktivity pre páchateľa priaznivej priklonil pri aplikácií čl. 7 ods. 1 dohovoru k našej ústavnej koncepcii, aj keď by aj opačné riešenie bolo v tomto konaní ústavného súdu vzhľadom na čl. 50 ods. 6 a čl. 154c ods. 1 ústavy nepodstatné (podobne ESĽP rozhodol vo veci Jidic proti Rumunsku – rozsudok č. 45776/16 z 18.02.2020)“,

„417. … Jednotlivé čiastkové aspekty posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu sa totiž nedajú oddeliť a selektívne v prechodnom ustanovení zmeny Trestného zákona ustanoviť, ktorý z nich bude konvenovať čl. 50 ods. 6 ústavy a ktorý nie – dotknuté inštitúty sa vždy posudzujú ako celok, a to pre konkrétny prípad z hľadiska výslednej priaznivosti pre páchateľa, od čoho je pri vzájomnom porovnaní závislý výber Trestného zákona v jeho konkrétne účinnom znení. Okolnosti premlčania trestného stíhania teda nie je možné diferencovať tak, ako to označené prechodné ustanovenie upravuje. Nie je z toho hľadiska podstatné, či dôvody prerušenia premlčania trestného stíhania nastali po uplynutí novoustanovenej premlčacej doby prvýkrát alebo v ľubovoľnom ďalšom prípade. Trestné stíhanie konkrétneho činu buď po nadobudnutí účinnosti zákonnej zmeny premlčané je, alebo nie je, a to sa musí vyhodnotiť ad hoc bez ohľadu na to, o ktorý posudzovaný „cyklus“ po skoršom prerušení premlčania ide…“

Z dôvodov vyššie uvedených, s prihliadnutím na novelizované ustanovenia Trestného zákona mal tak súd za nesporne preukázané, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie po uplynutí 5-ročnej premlčacej doby a z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1,2 alebo 5, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.

Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, s prihliadnutím na novelizované ustanovenia Trestného zákona mal tak súd za preukázané, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie po uplynutí 5 ročnej premlčacej doby, teda skutočnosti brániacej v pokračovaní v začatom trestnom stíhaní z dôvodu premlčania trestného stíhania a z uvedených dôvodov rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže prokurátor a obžalovaný podať do 3 dní odo dňa oznámenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa však pokračuje, ak vyhlási obžalovaný do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.

JUDr. Peter Šamko
sudca Krajského súdu v Bratislave

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk