Zatiaľ čo sa Američania zaoberali určovaním výsledkov volieb v polovici volebného obdobia v roku 2022, neúmyselná raketa takmer priviedla NATO do priameho konfliktu s Ruskom.

Poľské úrady 15. novembra oznámili, že v závode na spracovanie obilia v blízkosti ukrajinských hraníc došlo k výbuchu, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia, a to v dôsledku ruskej raketovej paľby na ukrajinské územie, na ktorú Ukrajinci reagovali vypálením vlastných obranných rakiet. Krátko po dopade rakety na poľský poľnohospodársky závod poľské ministerstvo zahraničných vecí vyhodnotilo, že raketa bola ruskej výroby.

Ale v konflikte medzi Ruskom a postsovietskou krajinou to veľa nehovorilo. Ukrajina používa sovietske lietadlá MiG-29 a ďalšie zbrane zo sovietskej éry. Samotné Poľsko používa MiGy-29, ktoré boli v marci súčasťou navrhovaného programu transferu stíhačiek na Ukrajinu, hoci poľské MiGy-29 boli vybavené inými časťami pre integráciu do NATO.

Napriek týmto skutočnostiam poľské úrady, čo by sa dalo označiť za najnezodpovednejšiu domnienku v tomto konflikte, vyhlásili, že úder “s najväčšou pravdepodobnosťou” spôsobila ruská raketa. Poľsko naznačilo, že by sa mohlo odvolať na článok 4 charty aliancie NATO, v ktorom sa uvádza, že členovia NATO “budú spoločne konzultovať vždy, keď je podľa názoru ktoréhokoľvek z nich ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť ktorejkoľvek zo strán”. Cieľom tohto konzultačného procesu je určiť, či by sa mal v prípade naplnenia hrozby uplatniť článok 5 charty na obranu krajiny.

Poľsko bolo vo svojom prístupe ku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou niekedy zdržanlivé. Napríklad odmietlo spomínaný program presunu lietadiel, ktorý navrhla Bidenova administratíva. Historické vzťahy Poľska s Ruskom však určite prispeli k eskalujúcej rétorike, ktorá zaznieva z úst poľských politikov a úradníkov, a Poľsko bolo hyperaktívne v Európskej únii, NATO a OSN, aby potrestalo Rusov za ich vpád na ukrajinské územie.

Pri minulotýždňovom výbuchu rakety bol však poľský prezident Andrzej Duda neistejší ako ministerstvo zahraničných vecí a ďalší najvyšší predstavitelia krajiny. “S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o raketu ruskej výroby,” povedal Duda, “ale to všetko je v súčasnosti ešte predmetom vyšetrovania.”

“Momentálne nemáme žiadne presvedčivé dôkazy o tom, kto túto raketu odpálil,” dodal.

Napriek všetkým neznámym skutočnostiam ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rýchlo využil tento útok v snahe získať väčšiu podporu pre vojnu Ukrajiny proti Rusom. “Ruské rakety zasiahli Poľsko, územie našej spriatelenej krajiny. Zahynuli ľudia,” povedal Zelenskyj vo videopríhovore po výbuchu.

“Čím dlhšie bude mať Rusko pocit beztrestnosti, tým viac hrozieb bude pre každého v dosahu ruských rakiet. Vystreľovať rakety na územie NATO! Toto je ruský raketový útok na kolektívnu bezpečnosť! Je to veľmi výrazná eskalácia. Musíme konať,” povedal Zelenskyj a naliehal na uplatnenie článku 5 NATO.

Zdá sa, že možnosť, že by sa tento konflikt mohol ešte viac vymknúť spod kontroly a prerásť do tretej svetovej vojny alebo jadrovej vojny, Zelenského nerozhodila. Podľa neho údajný pád ruskej rakety na poľské územie potvrdil, že Rusko je odhodlané úplne dobyť východnú a strednú Európu a obnoviť sovietske impérium. “Dnes sa stalo to, pred čím sme už dlho varovali: Zelenskyj vyhlásil: “Povedali sme, že teror sa neobmedzuje len na hranice nášho štátu.

Výbuch spôsobil, že západní lídri sa spamätali; mnohí z nich boli v tom čase na Bali na summite skupiny dvadsiatich krajín, kde sa konalo mimoriadne stretnutie spojencov NATO.

Po stretnutí sa prezidenta Bidena opýtali, či raketa pochádza z Ruska. “Existujú predbežné informácie, ktoré to spochybňujú. Nechcem to povedať, kým to úplne nevyšetríme. Ale vzhľadom na trajektóriu je nepravdepodobné, že by bola vystrelená z Ruska,” povedal Biden, hoci bližšie nešpecifikoval, odkiaľ mohla raketa pochádzať.

Bidenovo mlčanie však povedalo to, čo bolo potrebné povedať. Zvyčajne, keď na seba strieľajú rakety len dve krajiny a zdá sa pravdepodobné, že jedna z nich za to nie je zodpovedná, pravdepodobne je zodpovedná tá druhá.

Ukázalo sa, že to tak bolo, keďže Poľsko neskôr potvrdilo, že raketa, ktorá zabila dvoch ľudí v Poľsku, bola ukrajinská raketa protivzdušnej obrany S-300. Ale napriek skutočnosti, že neopatrná ukrajinská raketa zabila dvoch občanov na území jedného z najhlasnejších podporovateľov Ukrajiny, NATO a dokonca ani Poľsko nedali najavo, že by prehodnotili svoju zjavne neobmedzenú podporu ukrajinskej veci.

Tajomník NATO Jens Stoltenberg sa ohýbal, aby incident ospravedlnil. “Dovoľte mi, aby som sa vyjadril jasne: toto nie je vina Ukrajiny,” tvrdil. “Konečnú zodpovednosť nesie Rusko, ktoré pokračuje vo svojej nezákonnej vojne proti Ukrajine.” Duda tiež poskytol krytie Ukrajincom a smrť dvoch Poliakov označil za “nešťastnú náhodu”.

Najnovšia snaha Západu kryť Ukrajincov vyslala svojmu príjemcovi silný odkaz: Zelenskyj a Ukrajina nielenže nemôžu povedať nič, čo by prinútilo Západ prehodnotiť svoju podporu Ukrajine, ale Ukrajina nemôže urobiť nič, čím by stratila jej podporu, ak sa nerozhodne pre diplomatické riešenie konfliktu z vlastnej iniciatívy.

A tak Zelenskyj ďalej rozdúchaval oheň vojny a popieral, že raketa bola ukrajinského pôvodu. “Nepochybujem o tom, že to nebola naša raketa,” povedal Zelenskyj v stredu večer členom médií a dodal, že “na základe dôveryhodnosti správ [ukrajinskej] armády sa domnieva, že to bola ruská raketa”. Ukrajinský prezident následne spochybnil konečné hodnotenie poľských orgánov, hoci tie mali pôvodne podozrenie, že raketa pochádza z Ruska. “Nemôžeme povedať konečné závery? Máme právo byť vo vyšetrovacom tíme? Samozrejme.”

Peniaze, zbrane – na čo podľa Zelenského nemá Ukrajina v tejto chvíli právo?