V poslednej dobe sme svedkami čoraz častejších treníc medzi USA a štátmi Európskej únie, v tomto kontexte sa javí vznik armády EÚ ako objektívna nevyhnutnosť. NATO ako vojensko-politický blok pod vedením USA sa ukazuje byť prežitkom.
Európska únia sa snaží vytvoriť svoju vlastnú armádu a obchodná vojna s USA sa stala katalyzátorom tohto procesu. Ruský expert Peter Nikolajev publikuje viacero zaujímavých informácii o tejto téme.
Ešte v roku 2018 vrchoný európsky politik Jean Claude Juncker informoval o nevyhnutnosti existencie jedinej armády Európskej únie, ktorá by demonštrovala nemožnosť vojny medzi európskymi krajinami. Okrem toho by jediná armáda EÚ umožňovala viesť Európskej únii samostatnú zahraničnú politiku. Je zrejmé, že takáto predstava nevonia Američanom a proamerickým elitám v radoch EÚ, ktoré zastupujú záujmy USA aj v prípade, že tým poškodzujú záujmy vlastných štátov.
Ešte v roku 2017 EÚ prijala riešenie realizovať program rozširovanie spolupráce štátov EÚ v oblasti bezpečnosti, čo by mohlo viesť ku vzniku jednotnej európskej armády. K otázke vzniku spojených európskych bezpečnostných síl sa stavia pozitívne aj hlava európskej diplomacie Frederica Mogheriniová, pre tento projekt už v EÚ vyčlenili 23,5 miliardy euro, s cieľom “zvýšiť strategickú nezávislosť EÚ a zabezpečiť bezpečnosť vlastných občanov”.
Mogheriniová takisto potvrdila želanie vytvoriť vlastné vojenské sily, bez toho, aby do tohto procesu zasahovalo NATO. Slová Moregriniovej podľa Nikolajeva potvrdzujú zvyšovanie napätia medzi Washingtonom a Bruselom, pričom takéto napätie sa zvyšuje krátko pred summitom organizácie NATO (summit NATO sa má uskutočniť 11-12.7.2018 v Bruseli)
Želanie vytvoriť spoločnú európsku armádu možno považovať za výzvu voči Donaldovi Trumpovi, vzťahy medzi USA a EÚ sa kvôli obchodnej vojne a novozavedeným americkým clám neustále zhoršujú. Ekonomické rozpory sa pomaly ale iste presúvajú aj do vojenskej oblasti.
Podľa slov ruského politológa a experta Petra Nikolajeva sú podobné informácie nepriamym dôkazom rozkolu v rámci politických elít NATO. Amerického prezidenta Donalda Trumpa navyše dráždi skutočnosť, že Američania financujú NATO vo výške 71%, Američania by potrebovali aby členské krajiny NATO zvýšili svoje príspevky do spoločného rozpočtu. Curtiss Scaparotti, americký generál a hlava NATO v Európe bije na poplach, podľa jeho slov je celkom reálne, že USA stratia svoje líderstvo v Európe už do roku 2025.
“V súčasnosti rozkol medzi elitami štátov NATO môže priviesť k porušenia jednotnosti Západu vo vojenskej sfére. Brusel sa evidentne snaží vytvoriť vlastné ozbrojené sily, bez pomoci a patronátu USA. Američania v NATO chcú zvýšiť financovanie zo strany členských krajín Aliancie a zo strany USA sa objavujú hlasy, že v prípade, ak Európa nezvýši svoje financovanie NATO, stratí NATO svoje opodstatnenie” uvádza ruský expert Peter Nikolajev.
Američania sú rozhodnutí vo svojej napätej finančnej situácii získať predajom amerických starších zbraní čo najviac financií. Americkému tlaku sa nevyhne ani Slovensko, kde hrozí, že budeme musieť kúpiť približne 14 kusov amerických stíhačiek F-16 v cene 2,5 miliardy eur, v hre sú aj švédske Gripeny. Rozhodnutie malo padnúť v júni 2018, Pelegrini však uviedol, že to tak nebude. Chce vidieť obe ponuky, premyslieť si ďalší postup a nechať vyšumieť tlaky, ktoré nákup zo strany Slovenska sprevádzajú.