Bratislava22. novembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)
Michala Milana Harminca ako staviteľa múzeí si tento rok pripomína Slovenské národné múzeum (SNM). Pri príležitosti 150. výročia narodenia a 55 rokov od jeho smrti otvorilo vo svojej sídelnej budove na Vajanského nábreží 2 v Bratislave výstavu Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc
Rovnaký názov nesie pamätný list k výročiam Harminca – litografia od výtvarníka Arnolda Fekeho, ktorý múzeum predstavilo počas štvrtkovej vernisáže. Výstava, ktorá je nosným projektom múzea, bude pre záujemcov prístupná do 31. mája budúceho roka. Agentúru SITA o tom informovalo národné múzeum.
Návštevníci výstavy sa prostredníctvom predmetov zo zbierok múzeí SNM a ďalších múzeí a galérií na Slovensku a v Českej republike zoznámia s najdôležitejšími míľnikmi v živote a tvorbe Harminca. Uvidia viaceré po prvý raz vystavené archívne dokumenty, modely, nákresy aj nábytok z múzeí v Martine a Bratislave. Tie dopĺňajú modely Harmincových stavieb z dielne študentov architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Výstavu autorsky pripravili Elena Machajdíková a Robert Maretta z Archívu SNM a Jana Pohaničová z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity. Pre záujemcov je prístupná denne okrem pondelka od 9:00 do 17:00, posledný vstup je o 16:30.
Harminc počas svojho profesijného života (1897 – 1951) prešiel od eklekticizmu konca 19. storočia, cez secesiu, až po modernu a funkcionalizmus 20. storočia, pričom si vytvoril vlastný architektonický rukopis. Do dejín SNM sa trvalo zapísal najmä ako projektant a staviteľ troch jeho účelových budov v Martine a Bratislave. Každá z budov reprezentuje jednu etapu jeho tvorby a všetky sa zaraďujú k prelomovým dielam jeho kariéry. Prvou bola budova Múzea v Martine inšpirovaná klasicizmom, pri ktorej Harminc použil moderné stavebné konštrukcie. Išlo o polyfunkčnú stavbu na zaistenie bezpečnosti, ochrany a prezentácie múzejných zbierok s administratívnymi priestormi pre zamestnancov.
Druhou Harmincovou múzejnou stavbou bolo Zemedelské múzeum v Bratislave, dnešná sídelná budova SNM. Od skolaudovania stavby v roku 1928 využívali tieto priestory Zemedelské múzeum a ďalšie dve múzeá – Lesnícke a lovecké múzeum a Slovenské vlastivedné múzeum, ako aj iné inštitúcie. V rokoch 1939 až 1943 tu sídlilo Ministerstvo zahraničných vecí a Slovenský parlament. K obnove poškodenej budovy sa architekt vrátil po druhej svetovej vojne. Po tretí raz projektoval účelovú múzejnú budovu pre SNM v Martine. Dispozične ju navrhol v tvare písmena T a v tom čase patrila k najmodernejším múzejným budovám v Európe. Všetky tri múzejné budovy sú v súčasnosti národnými kultúrnymi pamiatkami a naďalej slúžia svojmu účelu.
Harminc patril k takzvanej prvej generácii slovenských architektov a počas svojho aktívneho profesijného života zrealizoval takmer tri stovky obytných, sakrálnych, verejných či priemyselných budov na Slovensku, v Srbsku a v Maďarsku. Podporoval slovenský národný život a navrhol rad objektov, ktoré s ním súviseli, napríklad budovu Tatra banky v Martine, v ktorej bola v roku 1918 vyhlásená Deklarácia slovenského národa, V Bratislave projektoval budovu Zemedelského múzea, súčasného sídla SNM a Prírodovedného múzea SNM.