Bratislava 17. júla 2018 (HSP/Extra plus/Foto:Ivona Orešková,Jana Birošová)
Narodil sa 12. júna 1950 v Nitre. V roku 1973 absolvoval štúdium teoretickej fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do politiky vstúpil v roku 1989 počas generálneho štrajku, o rok neskôr sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. V rokoch 1991 – 1992 bol predsedom Slovenskej národnej strany, od 10. novembra 1993 do 15. marca 1994 podpredsedom slovenskej vlády. V rokoch 1998 – 2002 pôsobil na poste primátora Nitry. Jeho meno a tvár ostane navždy vrytá do pamäti Slovákov, ako prináša Ústavu Slovenskej republiky do Rytierskej siene na Bratislavskom hrade 3. septembra 1992 počas slávnostného aktu jej podpísania. Jozef Prokeš.
Neraz ste povedali, že otcom Slovenskej republiky je SNS a HZDS ju porodilo. Keď ste bojovali za slovenskú samostatnosť, verili ste, že to naozaj dotiahnete k zvrchovanému štátu?
Úprimne veril. Veľa sa rozpráva o Pražskej jari 1968, ale pravda je, že celá Pražská jar bola len vyvrcholením národnoemancipačného pohybu Slovákov, ktorý sa spustil už v roku 1963, keď sa začal viac zviditeľňovať. V roku 1968 to vyvrcholilo aspoň formálnym vznikom federácie Československej socialistickej republiky, čo bol prvý krok. V sedemdesiatych rokoch bola uznaná cirkevná provincia Slovensko, to bol ďalší krok k uznaniu samostatnosti. Začiatkom roka 1990 som stál na čele odborov Fórum koordinačných výborov pracujúcich Slovenska, tie boli zárodkom nových slovenských odborov. Od 3. januára 1990 sme boli jedinými reprezentantmi odborov na Slovensku s uznaním federálnej vlády, zatiaľ čo v ČR naďalej fungovalo ROH a štrajkové výbory. Od 1. marca 1990 boli odbory rozdelené, a preto som veril, že budú rozdelené aj štáty.
Stáli ste pri novodobých historických udalostiach. Čo ste cítili?
Je to skoro neopísateľné. Na to by musel byť človek básnik. Atmosféra bola inšpirujúca a istým spôsobom vzrušujúca. Nútila ľudí k činnosti a vzopätiu sa. Potláčanie nenaplnenej federácie od roku 1968 sa začalo prejavovať naplno práve na Slovensku. Tí, ktorí na jednej strane získali sympatie, keď dokázali strhnúť ľudí vo vzťahu k zmene režimu KDH či VPN, tak na druhej strane prepadli v prvých voľbách. Stalo sa im to osudným práve preto, že začali s potláčaním národného princípu. Vtedy veľmi veľa ľudí najmä v KDH hľadalo nielen kresťanský, ale aj národný princíp. Nemali ho. A to bol dar pre Slovenskú národnú stranu, ktorá na tom získavala hlasy a hneď v prvých voľbách sa dostala do parlamentu.
Slováci si pamätajú, že pri zrode republiky ste boli ten, ktorý niesol Ústavu SR. Čo sa vám v tej chvíli odohrávalo v hlave?
V samotnom momente, keď som niesol Ústavu SR, tak som sa niekde v duchu potichu modlil, Pane Bože daj, aby som sa nepotkol. Mnohí to budú brať ako klišé, ale nie, bola to pravda. Všetky emócie a sila historického momentu vybúšili, až keď som položil Ústavu SR. Zintenzívnil to neuveriteľne silný a dlhý stisk ruky kardinála Jána Chryzostoma Korca. Emócie však boli už pri samotnom hlasovaní o Ústave SR, ktoré som viedol práve ja. Zaznamenali sme viac ako tristo pripomienok, cez ktoré sa bolo potrebné preškriabať, vyhodnotiť ich, skonzultovať, zapracovať a podarilo sa to. Boj sa vtedy zavŕšil prijatím Ústavy SR, ale tomu predchádzalo mnoho drobných krokov, ktoré bolo treba urobiť. Napríklad sme museli „hecovať“ HZDS, aby bojovalo v Prahe o kompetencie, pretože je známe, že až do volieb v roku 1992 ani HZDS nebolo jasne presvedčené o samostatnosti.
Čo nakoniec HZDS presvedčilo k samostatnosti?
Predstaviteľov HZDS bolo potrebné upozorniť na vnímanie pocitov Slovákov. U nich prevládal národný duch a túžba po samostatnosti. Veľmi málo sa hovorí o prelome rokov 1989 – 1990. V decembri 1989 Občianske fórum pripravilo návrh ústavy veľmi voľnej federácie, čo by bola možno istá časť ľudí aj akceptovala, k rozdeleniu by však neprišlo. Vo februári 1990 predložili nový návrh, kde prevládala veľmi tvrdá centralizácia. Vtedy vypukla takzvaná pomlčková vojna. Nie je pravda, že Slováci sa odtrhli, z českej strany silnel tlak na odchod z federácie.
Česká strana mala záujem o zbavenie sa Slovákov?
Niektorí českí politici mali na tejto veci eminentný záujem. Večná téma bola, kto na koho dopláca. Je to presne také isté ako dnes v Európskej únii – kto na koho dopláca? Ťažko povedať. Určite to nie je EÚ, pretože by nás nebola ťahala k sebe.
Dodnes mnohí tvrdia, že štát mal byť rozdelený na základe výsledkov referenda. Súhlasíte s tým?
Na Kryme bolo referendum a aký je výsledok? Západné krajiny ho ako legitímne riešenie spochybňujú. Zákon, ktorý bol prijatý v súvislosti s referendom, bol koncipovaný tak, že ak by jedna strana povedala áno a druhá nie, tak by celý federálny majetok prešiel do vlastníctva tej krajiny, ktorá povie nie. Rozdelenie by nastalo, ale majetok by získala len jedna strana. Prišlo by k veľmi nepriateľskému rozchodu. Spravodlivé bolo rozdeliť republiku na dva samostatné štáty ústavným zákonom o rozdelení federácie, ktorý, mimochodom, hovoril aj o zákaze používania federálnych symbolov pre obidva štáty, čo česká strana nedodržala. Našťastie je to len jeden z detailov, nad ktorým sa môžeme už len pousmiať.
Slovenskú republiku ste zakladali na zelenej lúke. Aké boli vzťahy s Vladimírom Mečiarom?
Málokto si uvedomuje, že slovenská strana to mala neporovnateľne ťažšie ako česká, ktorá jednoducho prebrala federálne úrady a urobila z nich české. Mali kompletné technické a personálne zabezpečenie. Začínali sme od národnej banky, ministerstiev až po rôzne inštitúcie na riadenie štátu. V tomto treba zložiť klobúk pred Vladimírom Mečiarom, ktorý bol najvhodnejším človekom na slovenskej politickej scéne, aby sa začala budovať samostatná Slovenská republika.
Oslávili sme 25. výročie vzniku štátu. Ako vnímate jeho príbeh?
Je to typický príbeh Slovákov, dokážu vzplanúť, dokážu sa vybudiť a potom zhasnúť. Mám rád svoj národ, to však neznamená, že si budem zakrývať oči. Musíme si byť vedomí týchto špecifík a musíme s nimi vedieť pracovať. Opadnutie nadšenia nie je len problémom povahy Slovákov, ale aj toho, že na Slovensku sa rozmohla antislovenská propaganda.
Prečo?
Jeden prorok raz povedal, že do popredia pôjde malý národ v strede Európy. Pravda je, že Slovenská republika má mimoriadne dôležité strategické postavenie a je bohatá na strategickú surovinu. Dnes ňou už nie je nafta, ale voda.
Keď ste v roku 1992 povedali, že záujem Budapešti o južné Slovensko nie je kvôli národnostnej menšine, ale preto, že to je najväčšia zásobáreň sladkej vody v strednej a západnej Európe, tak vám to mnohí neverili…
Málokto vie, že Francúzi chceli stavať priamo zo Žitného ostrova vodovod do Francúzska, presne tak, ako sa stavajú ropovody. Problém Gabčíkova-Nagymarosu nesúvisel s ekológiou, ale so zmluvou medzi vtedajšou ČSSR a Maďarskom. Zmluva o Gabčíkove-Nagymarosi bola jediná zmluva medzi našimi dvoma štátmi, ktorá presne definovala hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. To bol dôvod, prečo bol taký rozruch, pretože zrušením tejto zmluvy by definitívne padla presne vytýčená hranica a bola by tu otvorená cesta k revízii Trianonu.
Za 25 rokov samostatnosti sme sa stali súčasťou EÚ a NATO. EÚ sa odklonila od myšlienky, ktorú mala pri svojom vzniku. Národy sú stále viac potláčané a silnie centralizácia. Veríte, že Slovensko prežije v rámci EÚ alebo neprežije EÚ?
Hlasoval som proti vstupu Slovenska do EÚ, aj keď vtedy ma k tomu viedli iné dôvody ako tie, ktoré by som formuloval dnes, prečo by sme mali z únie vystúpiť. Na vstup sme neboli pripravení. Stačí sa pozrieť na to, kde sa nachádzajú naši poľnohospodári v porovnaní s pôvodnými krajinami EÚ. Túžba niektorých našich politikov byť navrchu ich viedla k tomu, že nedokázali vyrokovať výhodné podmienky pre vlastný štát na rozdiel od susedných krajín. Problém je v tom, že naši úradníci sú pápežskejší ako pápež a vzhľadom na trend, ktorý prevláda v súčasnej EÚ, by sa malo Slovensko z tohto zoskupenia porúčať čím skôr.
Považujete to za reálne?
Podľa môjho názoru áno. Je to otázka koordinácie postupu s inými krajinami v rámci V4, aby dávali svoju nespokojnosť jasne najavo. Nemôžu politici jedno hovoriť doma a niečo iné v zahraničí. Ak nesúhlasím so sankciami proti Ruskej federácii, tak to poviem nielen doma, ale aj v Bruseli. Našim politikom chýba odvaha byť samými sebou. Treba sa pozrieť na to, čo urobilo Rakúsko. Nevyhostili ani neodvolali nijakých diplomatov pri umelo vyvolanej kauze Skripaľovcov a prijali Vladimira Putina na návšteve na červenom koberci.
Rakúsko si niečo podobné môže dovoliť z hľadiska vojenskej neutrality, na rozdiel od SR, ale aj väčšiny krajín EÚ. Je možné z toho vlaku vystúpiť?
Samozrejme, že tá možnosť existuje v súlade s koordináciou ďalších krajín. Najbližšie k tomuto kroku má práve Česká republika. Verím, že ľudia si začnú postupne uvedomovať, že stojíme pred konečnou možnosťou nielen zániku civilizácie, ale vôbec života na Zemi a začnú používať rozum.
To je ťažko realizovateľné, pozrite sa, ako koná Poľsko, ktoré ponúklo finančné prostriedky na vytvorenie základní NATO proti Rusku…
Poliaci majú historický problém samých so sebou. Poliaci sú ochotní kúpiť si US základňu a nedochádza im, že po „vzniku európskej armády“ to bude základňa nemecká. A budú tam, kde v roku 1938.
Maďarsko na čele s Viktorom Orbánom nikdy nekritizuje NATO, čiže ČR ostáva osamotená?
To je jedna stránka veci, nehovorím, že je to reálne zajtra. Keby v tejto chvíli Slovensko vystúpilo z NATO, tak by mu reálne hrozilo, že ho pohltia susedia. NATO nebolo schopné od samého začiatku plniť obrannú funkciu, pretože kým sa dohodnú na obrane, tak je po vojne. Nedá sa zabudnúť na také prešľapy, akými bol Irak a zbrane hromadného ničenia, ktoré nikdy neexistovali, tak ako chemické útoky v Sýrii, ktoré boli pripísané niekomu, kto ich neurobil. Problém je, že vzrastá fašizmus na Ukrajine a západné krajiny na čele s prezidentom SR ho podporujú, a to je veľmi nebezpečné. Objímanie sa s Porošenkom je ako objímanie sa s Hitlerom.
Kuvičie hlasy nám stále navrávajú, že by sme sa mali opäť spojiť s ČR. Myslíte si, že by bolo také niečo možné?
Nerád by som sa vyjadril expresívne o ľuďoch, ktorí majú podobné názory. Zaspali dobu. Nepoužívajú mozog na myslenie a vôbec nevedia, o čom hovoria. Ak sa na to reálne pozrieme, veď sme spojení v rámci EÚ. Čo sme dosiahli vstupom do EÚ? Keby sme boli Československo, tak by sme mali jeden hlas, takto máme dva. Čo získame spojením? Stratu jedného hlasu. Čo sa týka vlastného prepojenia Čechov a Slovákov, keďže podliehame Bruselu, nevidím nijaký prínos ani pre jednu stranu. Budeme zasa vykrikovať, kto na koho dopláca? Nemyslím si, že by si Česi želali spojenie, aj keď majú politikov, ktorí nám závidia prezidenta Kisku, ale na Slovensku je dosť takých, ktorí Čechom závidia prezidenta Zemana.
Dá sa zjednodušene povedať, že je to snívanie osôb, ktoré boli proti vzniku samostatného Slovenska?
Nie sú schopní priznať si, že sa mýlili. A ďalšia skupina si myslí, že si vytvorí nejaké meno, zviditeľní sa len tým, že bude proti. Ide o ľudí, ktorí nevedia tvoriť, ale len ničiť.
Oslavy 25. výročia vzniku SR prešla vláda veľmi laxne, ale o to silnejšie a výraznejšie sa pripravuje na oslavy storočnice Československa. Ako vnímate tento fakt?
Toto si nezaslúži ani komentár, to je výpovedné samo osebe. Ak by boli oslavy vzniku SR na príslušnej úrovni, tak by bolo v poriadku, že boli vyčlenené vysoké finančné prostriedky na sté výročie vzniku Československa. Naši ústavní činitelia akosi zabudli, že nebyť samostatnej SR, tak oni by neboli tam, kde sú!
Kto sleduje politiku a spoločenské dianie v našom štáte, musí skonštatovať, že boj o republiku nikdy neprestal. Súhlasíte s týmto názorom?
Boj o štát sa nikdy nekončí a nie je to len problém Slovenska. Absolútne nechápem, prečo vláda a aj parlament schváli štátny rozpočet, kde vyčlení obrovské finančné prostriedky mimovládnym organizáciám, ktoré očividne deštruujú štát a podkopávajú jednotu Slovenskej republiky. Považujem za rozumné podporiť mimovládne organizácie, ktoré realizujú charitatívne akcie. Ak sa chce niekto z tretieho sektora angažovať v politike, tak regulárnym nástrojom sú parlamentné voľby. Nemôžeme finančne podporovať a tolerovať, aby mimovládne organizácie robili politiku bez mandátu od voličov.
To je realita, ktorú žijeme…
Bohužiaľ. Obrovský cirkus v Európe je pre Viktora Orbána, ktorý sa ako jediný proti tomu postavil. Vláda a parlament namiesto toho, aby si vzali od neho pozitívny príklad, radšej zo štátneho rozpočtu štedro podporia rozvracačov republiky.
Z akého dôvodu sa vláda bojí tretieho sektora a prečo si ho kupuje?
Pýtam sa, koho zastupuje vláda? Obávam sa, že nie slovenský národ. Na jednej strane zakotvíme v Ústave SR ochranu pôdy, ale na druhej strane svojimi zákonmi štát likviduje pôdohospodárstvo. Zakáže súkromným vlastníkom predávať pôdu, ale na štát sa to nevzťahuje, ten veselo rozpredáva, ba darúva zem pod nohami zahraničným investorom. Iné hovoria a iné konajú. Volajú po potravinovej sebestačnosti, a stavajú sa automobilky. Neviem ako kto, ale ja nemám chuť miesto chleba s maslom raňajkovať reflektor z Jaguaru a zapíjať ho brzdovou kvapalinou! Navyše, štruktúra nášho hospodárstva je veľmi krehká. Je postavená na automobilovom priemysle, ako bol Detroit v USA. Dnes je to mesto duchov. My môžeme dopadnúť rovnako!
Postoj Slovákov k svojmu štátu je povrchný a miestami znevažujúci. Prečo?
Je to nevyzretosť národa. Skutočnosť, že sme tisíc rokov nemali vlastný štát, sa prejavuje v istej nevoľníckej povahe. Typickú slovenskú náturu vystihuje scéna z filmu Pacho, hybský zbojník. Sedliaka šľahá pán bičom, príde Pacho, vytrhne z rúk pána bič, dá ho sedliakovi, ten ho vrátil späť pánovi s dôvetkom, pán veľkomožný, len ma nebite. To je výstižná charakteristika Slováka.
Boli ste dlhoročným členom SNS, ktorá obhajovala národné a kresťanské princípy SR. Dnes táto strana sedí v jednej vláde s Mostom-Híd na čele s Bélom Bugárom. Považujete to za rozumné rozhodnutie?
Uznávam, že politika je umenie možného. Ak sa pozrieme na zloženie NR SR, tak to bola jediná šanca zložiť vládu, ktorú bude tretí sektor tolerovať (aj to vydržalo len dva roky) a ktorá nebude priamo rozkladať štát. Ostatné „štandardné“ strany v parlamente vedia iba kritizovať, ale neprinášajú riešenia. Jediná iná možnosť bola vziať namiesto bugárovcov do vlády kotlebovcov, toho sa však všetci zľakli práve pre tretí sektor. Ukazuje sa však, že táto strana vyvoláva najmenej škandálov, aj keď je škandalizovaná rôznymi spôsobmi. ĽS Naše Slovensko dokáže v NR SR predkladať konzistentné návrhy. Kotlebovci sa dostali do parlamentu, pretože SNS rezignovala na národnú tému. Iná politická strana, ktorá by mohla ísť do vlády, v NR SR neexistuje a aj z hľadiska stability vlády to bolo jediné možné riešenie. A pri všetkých výhradách, ktoré mám voči Bélovi Bugárovi, musím povedať, že je to pán politik.
Politik, ktorý plní sľuby dané maďarskej menšine na Slovensku. To však neznamená, že je dobrá voľba pre Slovákov. Postupne získali kultúrnu i školskú autonómiu a systematicky pracujú aj na územnej…
To nie je jeho chyba, ale slovenských strán. Nepochybne, že naďalej pracujú aj na územnej autonómii. Namiesto toho, aby sa spojili slovenské strany navzájom, tak sa spojili s niekým, o kom len ťažko možno povedať, že je proslovenský.
Béla Bugár potvrdil svoju kandidatúru na prezidenta. Viete si predstaviť, že by sa niečo podobné udialo v Budapešti?
Slováci sú príliš skromní a zastrašení na to, aby niečo také urobili.
Nie je v tejto súvislosti prekvapujúca kandidatúra Mariana Kotlebu? Nepredpokladáte banskobystrický efekt? Môže sa stať, že sa v druhom kole stretnú Kotleba a Bugár?
V druhom kole bude Iveta Radičová. Spolu s Kandráčovcami cestuje po celom Slovensku a robí si kampaň. Marian Kotleba ma svojím rozhodnutím zaskočil. Ohlásiť kandidatúru však neznamená aj kandidovať.
Ako sa dnes pozeráte na súčasnú SNS?
Podľa môjho názoru nemala poľaviť v presadzovaní národných myšlienok. Pripadá mi, že SNS je unavená. Okrem predsedu vystupujú dvaja ľudia, ktorí vedia zaujať stanovisko a niečo povedať, zvyšok akoby ani nebol.
Ako hodnotíte aktivity predsedu SNS v súvislosti s vystúpením v Štátnej dume RF?
Ten cirkus, ktorý tu vyvolali médiá, je nepochopiteľný. Samozrejme, istým svetoobčianskym kruhom sa to nepáči vrátane ministra zahraničných vecí, ktorý by si mal uvedomiť, či je ministrom slovenskej vlády alebo cudzích síl. Stará múdrosť hovorí, že nie po reči, ale po činoch ich poznáte. Načo vzletné reči, ak potom hlasuje za vyslanie vojakov na hranice RF?
Prečo je taký tlak?
Úsilie vyvolať konflikt s Ruskou federáciou nie je chiméra. Rozhodujúci bude fakt, či sa Trumpovi podarí rozložiť USA ako Gorbačovovi Sovietsky zväz. Základne NATO po zriadení európskej armády prejdú pod velenie Nemecka. Nemci sú naučení skloniť hlavu a poslúchať. Ak im niekto povie: Skočte do mora, tak to urobia. Keď im niekto ukáže ísť smerom na Východ, tak pôjdu. Príchod migrantov nie je len o snahe zničiť bielu rasu. Reálne hrozí vytvorenie armády, ktorá pôjde do bojov na Východ. V arabských krajinách sa na smrť pozerajú inak, ako ju vnímajú Európania. Budú odhodlaní ísť na smrť v mene nejakej idey na rozdiel od Európanov.
Nielen Európania, ale aj Slovania by zrejme mali problém bojovať proti niekdajším osloboditeľom…
Súhlasím, len nechápem vládu SR, ktorá svojím konaním robí zo Slovenska a svojich občanov terč pre ruské rakety.
Nemci neboli za svoje skutky potrestaní, naďalej ovládajú Európu a štáty sa im podriaďujú. Dokonca nás premiér posiela do jadra Európy. Nevidíte isté historické paralely?
Prezidenta Jozefa Tisa obviňujú, že počas vojny podriadil Slovenskú republiku Nemecku. Súčasná vláda sníva o jadre vedenom Nemeckom. Aký je v tom rozdiel? Nemci dostali trest do istej miery súvisiaci s holokaustom a práve preto dnes sú so sklopenými ušami schopní urobiť čokoľvek vrátane toho, že opätovne pošlú svojich vojakov bojovať na Východ. Útoky na Rusko nesúvisia len s nerastnými a prírodnými zdrojmi, ale aj s ruskou dušou a povahou, ktorá má úplne iný prístup k životu, ako majú západniari. Slováci ani západniari by sa nikdy tak nezomkli, ako to bolo pri nástupe Vladimira Putina, ktorý má stále väčšiu podporu. Bolo to práve zomknutie sa Rusov, čo porazilo hitlerovcov.
V súčasnosti máme nesebavedomú vládu, parlament v područí médií a tretieho sektora. Existujete sila, ktorá by zmenila tento stav?
Národ a alternatívne médiá, ktoré sa pomaly ako kvapky spoja, pôjdu v jednej línii a môžu vytvoriť silný prúd, ktorý zmetie mainstream.
Viete vysvetliť, prečo sa pri vzniku štátu dokázali národné sily zjednotiť a dnes je to nereálne? V čom tkvie jadro problému?
Lepšie je byť prvý na smetisku ako druhý v Ríme. Myslím, že tento výrok to plne charakterizuje. Nestačí mať ambície, treba aj schopnosti. Musí prísť niekto, kto dokáže dať ľuďom nádej, bude vedieť rozprávať, ale aj počúvať, ktorý bude mať primeraný vek, skúsenosti, ale bude skôr mladý ako starý.
Niekoľko rokov ste mimo veľkej politiky. Ako s odstupom času vnímate politicko-spoločenské dianie?
Nevzdávam sa nádeje, že sa EÚ rozpadne. V súvislosti s migráciou sa objavujú výroky „ste nám dlžní“. Slováci a ani Česi nie sú nikomu nič dlžní. My sme nijaké kolónie nemali. Slováci by sa mali čím skôr z EÚ porúčať. Nevidím dôvod, prečo by sme mali platiť dlhy za niekoho iného.
Aký predpokladáte ďalší vývoj na Slovensku?
Čakajú nás silnejúce pokusy o destabilizáciu štátu. Nemôžeme vládu len kritizovať, robí len to, čo môže v rámci istých možností. Sama si však podráža nohy financovaním politizujúcich mimovládok. Mala by si uvedomiť, že čím viac bude do nich nalievať peniaze, tým budú zúrivejšie rozkladať štát. Jediná naša nádej je školstvo. Držím palce ministerke Lubyovej, pretože ju považujem za dostatočne nezávislú na to, aby jej niekto vnucoval idey, ktoré by boli proti jej presvedčeniu. Školstvo na Západe mimoriadne upadá, študenti strácajú schopnosť logicky myslieť. Súčasný stav povedie k neschopnosti ľudí samostatne tvoriť. Učitelia sa musia prestať báť. Musí sa skončiť ich zastrašovanie. Nie je možné, aby slniečkari chodili po školách, robili prednášky a politikárčili. Ak by chcel prísť do školy niekto s iným názorom, ako je ten ich, tak im to školy neumožnia s vysvetlením, že ide o akademickú pôdu. Vladimir Putin si svojho času položil otázku, aký je rozdiel medzi sovietskym školstvom a súčasným. Sovietske školstvo vychovávalo človeka tvorivého, súčasné – človeka spotrebiteľa. Istý maďarský politik na prelome 19. a 20. storočia povedal: „Dajte mi školstvo a ja zo Slovákov urobím Maďarov.“ Národ môže zachrániť len vzdelávanie a vychovávanie.
Lenka Mayerová
Článok pôvodne vyšiel na www.extraplus.sk
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
