Napriek strachu v médiách, prieskum ukázal, že voliči AfD nie sú “krajne pravicoví”

Berlín 29. augusta 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:Facebook/AfD)

Rastúca popularita AfD hovorí viac o rastúcej nespokojnosti s politickou elitou než o “extrémizme” v Nemecku, píše Zoltán Kottász pre The European Conservative

Podľa nového prieskumu inštitútu Allensbach pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung nie je rastúca podpora pravicovej AfD (Alternative für Deutschland) dôsledkom “radikalizácie” krajiny, o ktorej informuje väčšina médií, ale protestom proti nepopulárnej politike establišmentu.

Účastníkom prieskumu boli položené otázky týkajúce sa rôznych problémov s cieľom určiť, nakoľko sú ich názory “radikálne”. Z výsledkov vyplýva, že len 2 % účastníkov sa považovali za tvrdú pravicu politického spektra a ďalšie 2 % za extrémnu ľavicu. Za silne pravicových sa považovalo 12 % respondentov a za silne ľavicových 7 %. Všetci ostatní mali centristické názory alebo boli mierne pravicoví či ľavicoví.

Podobný prieskum uskutočnený v roku 2019 priniesol podobné výsledky, ktoré naznačujú, že Nemci nie sú “radikálnejší” ako pred štyrmi rokmi.

“Veľký počet voličov AfD nie je ukazovateľom toho, aký silný je pravicový extrémizmus. Každý, kto sa obáva vysokej inflácie, eskalácie vojny, neregulovanej migrácie alebo vysokej miery kriminality, nemá od začiatku pravicovo-extrémistické postoje,” povedal pre Bild výskumník extrémizmu Eckhard Jesse. Skôr je to podľa neho náznak toho, že politická elita “čoraz viac prestáva reprezentovať názory” “malého človeka”. Prieskum odhalil, že 78 % voličov AfD povedalo, že hlasovaním za túto stranu chceli vyslať signál, že nie sú spokojní so súčasnou vládnou politikou, najmä v oblasti migračnej krízy.

Podľa FAZ “sila strany nevyplýva z toho, že by bola vnímaná ako mimoriadne sympatická alebo dokonca kompetentná, ale najmä z potreby protestovať proti imigračnej politike, ktorú mnohí – ďaleko za okruhom sympatizantov AfD – vnímajú ako katastrofálnu”.

Opozičná pravicová strana AfD, ktorá odmieta masovú migráciu do Európy a posielanie zbraní na Ukrajinu, v prieskumoch verejnej mienky prudko stúpa a v súčasnosti ju podporuje 20 % voličov, čo z nej podľa prieskumu RTL a n-tv robí druhú najsilnejšiu stranu v Nemecku. Najlepší výsledok strany v celoštátnych voľbách bol v roku 2017, keď získala 12,6 % hlasov. Na čele je ďalšia opozičná strana, stredopravá CDU/CSU, ktorá má v súčasnosti 26 %, zatiaľ čo tri vládne strany by v prípade dnešných volieb pravdepodobne ťažko vytvorili ďalšiu koalíciu: sociálni demokrati (SPD) majú 18 %, Zelení 14 % a liberálna FDP 7 % hlasov.

Ďalším znakom toho, že vládne nemecké strany si v očiach svojich voličov nevedú dobre, je nedávny prieskum prieskumnej skupiny Insa, ktorý ukázal, že spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová je v súčasnosti populárnejšia ako minister hospodárstva Robert Habeck (Zelení) a ministerka vnútra Nancy Faeserová (SPD). Weidelová je 16. najpopulárnejšou političkou, pričom 36,1 % účastníkov prieskumu ju považuje za sympatickú. Na päty jej šliape sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz, ktorý klesol zo 7. na 12. miesto a je sympatický 38 % respondentov. Ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková (Zelení) – ktorá v poslednom čase utrpela sériu prešľapov – je 13. s 37,9 %. Najobľúbenejším politikom je minister obrany Boris Pistorius (SPD) s 53,8 %, nasleduje bavorský premiér Markus Söder (CSU) a premiér Severného Porýnia-Vestfálska Hendrik Wüst (CDU).