Bratislava 5. októbra 2023 (HSP/Theeuropeanconservative/Foto:TASR/AP-Jean-Francois Badias)
Reformy navrhované Francúzskom a Nemeckom znepokojujú konzervatívne vlády v EÚ. Píše Zoltán Kottász pre The European Conservative
Podľa maďarských a poľských poslancov Európskeho parlamentu by nepriateľstvo Ukrajiny voči stredoeurópskym krajinám a francúzsko-nemecké plány na reformu Európskej únie mohli zblížiť Maďarsko a Poľsko napriek nedávnemu napätiu medzi oboma krajinami v otázke Ukrajiny.
“Ak Právo a spravodlivosť (PiS) vyhrá voľby a zostane pri moci, mohlo by to potenciálne viesť k zlepšeniu vzťahov medzi Poľskom a Maďarskom. Obe krajiny majú podobné postoje k rôznym politikám EÚ, ako napríklad nesúhlas s povinnými kvótami na migrantov a uprednostňovanie zachovania národnej suverenity,” uviedol europoslanec Ryszard Czarnecki z poľskej vládnej strany PiS.
Poľsko sa pripravuje na parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia o necelé dva týždne, 15. októbra, a očakáva sa, že konzervatívna PiS, ktorá krajine vládne od roku 2015, zostane pri moci. Ich hlavnými súpermi sú centristicko-liberálna Občianska platforma (PO), ktorej lídra, bývalého premiéra a predsedu Európskej rady Donalda Tuska, PiS obviňuje z obhajoby záujmov EÚ, a Nemecko, s ktorým mal počas svojho pôsobenia vo funkcii premiéra silné vzťahy.
Konzervatívny postoj oboch krajín
Podobne ako konzervatívna maďarská vládna strana Fidesz, aj PiS ostro kritizovali západní liberáli a inštitúcie EÚ za údajné porušovanie zásad právneho štátu doma a nedodržiavanie “hodnôt” EÚ. Obe krajiny rozhnevali EÚ svojím suverenistickým prístupom a bezzásadovým, konzervatívnym postojom k otázkam, ako je migrácia a rodová ideológia. Niet divu, že tieto dve odpadlícke krajiny sú jedinými členmi EÚ, ktorí nedostali svoj podiel z fondov EÚ na obnovu.
Vzťahy Poľska s Nemeckom sa v posledných týždňoch obzvlášť zhoršili, keďže ľavicovo-liberálna vláda v Berlíne oznámila obnovenie hraničných kontrol na hraniciach s Poľskom s cieľom bojovať proti nelegálnej migrácii. Poľsko a Maďarsko nie sú spokojné ani s pokusmi Nemecka a Francúzska o reformu EÚ, ktorá by zaviedla hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, čím by sa členským štátom odobralo právo veta vo väčšine otázok. Podľa Ryszarda Czarneckého:
To naznačuje, že sa snažia znížiť vplyv jednotlivých členských štátov v určitých oblastiach rozhodovania EÚ. Táto nebezpečná reforma by bola katastrofou nielen pre členské štáty ako Poľsko, Maďarsko alebo Česká republika, ale aj pre základy európskeho projektu. EÚ je silná vtedy, keď má každá krajina pocit, že sa skutočne podieľa na rozhodovaní.
Balázs Hidvéghi, poslanec Európskeho parlamentu za stranu Fidesz, povedal:
Každá snaha o centralizáciu EÚ je v rozpore s maďarskými národnými záujmami. Nemáme záujem na tom, aby sa EÚ stala impériom, ale na EÚ, ktorá je založená na rovnosti medzi členskými štátmi.
Snahy o zvrhnutie poľskej vlády?
Navrhovaná reforma sa nedávno spomínala v súvislosti so sprisahaním s cieľom “zvrhnúť” vládu PiS. Provládna poľská novinárka Dominika Cosicová a bývalá premiérka Beata Szydłová hovorili o francúzsko-nemeckom pláne zmeniť zmluvy EÚ a urýchliť vstup Ukrajiny do EÚ výmenou za pomoc Kyjeva pri zmene vlády v Poľsku. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí tieto obvinenia poprelo.
Ryszard Czarnecki však takýto scenár nevylučuje a uviedol, že Nemecko predtým zablokovalo vstup krajín západného Balkánu do EÚ, ale teraz by ochotne otvorilo dvere Ukrajine. V súvislosti s obvineniami vznesenými voči Nemecku Balázs Hidvéghi hovorí:
Žiaľ, vonkajšie zasahovanie do domácich politických záležitostí, keď Brusel a niektoré členské štáty chcú ovplyvniť výsledky volieb v iných členských štátoch, sa stáva bežnou praxou. Zažili sme to aj v Maďarsku. Faktom je aj to, že Brusel nemá rád vlády a politické strany, ktoré odmietajú požiadavky EÚ, ktoré ohrozujú našu národnú suverenitu. Poľsko čakajú voľby a v stávke je veľa. Obvinenia voči Kyjevu sú vážne a mali by sa objasniť.
.
Poľsko je jedným z najvernejších spojencov Ukrajiny v rámci EÚ a NATO od invázie Ruska do krajiny vo februári minulého roka. Poľsko poskytlo vojenskú pomoc a prijalo milióny ukrajinských utečencov, ale vzťahy sú trpké, odkedy Poľsko odmietlo dovoz ukrajinského obilia na obranu vlastných poľnohospodárov a Kyjev zažaloval Varšavu, Budapešť a Bratislavu vo Svetovej obchodnej organizácii.
Kritika Zelenského
Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau v pondelok 2. októbra vyhlásil, že jedným z dôvodov jeho neúčasti na stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Kyjeve bol “pokles” poľsko-ukrajinských vzťahov. Premiér Mateusz Morawiecki tiež kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za výrok, že stredoeurópske krajiny “pomáhajú pripraviť pôdu” pre Moskvu tým, že blokujú dovoz ukrajinského obilia. Upozornil Zelenského, že ak chce mať úzke spojenectvo s Nemeckom, mal by vedieť, že “Nemecko bude vždy chcieť spolupracovať s Rusmi cez hlavy stredoeurópskych krajín”.
Balázs Hidvéghi sa domnieva, že súčasný postoj poľskej vlády k Ukrajine je “oveľa rozumnejší a vyváženejší”. Povedal: “V súčasnosti je to pre nás veľmi dôležité:
Nie je prekvapením, že poľská vláda bráni záujmy vlastných poľnohospodárov a občanov. Zatiaľ čo Poľsko je najhlasnejším a najangažovanejším podporovateľom Ukrajiny, Ukrajina mala tú drzosť žalovať Poľsko vo Svetovej obchodnej organizácii, čo je neuveriteľne nepriateľský krok. Dúfam, že poľská vláda a spoločnosť si uvedomia, že hoci je našou povinnosťou poskytnúť Ukrajine humanitárnu pomoc, nemôžeme prijímať rozhodnutia, ktoré vážne poškodzujú našu vlastnú krajinu.”