Bratislava 27. decembra 2022 (HSP/Foto:TASR – Pavel Neubauer)
Mnohí Slováci dodnes netušia, že o budovu Národnej rady Slovenskej republiky sa ešte pred jej dokončením a slávnostným napochodovaním čestnej stráže, či vyveseniu štátnej vlajky zviedol súboj medzi slovenskými národovcami a Georgeom Sorosom. Ten chcel budovu odkúpiť za niekoľko miliónov dolárov a zriadiť tam Stredoeurópsku univerzitu zameranú najmä na politiku, ekonomiku a spoločenské vedy. Sorosova univerzita mala v tej dobe zohrať významnú úlohu v rozvoji občianskej a liberálnej identity v slovenskej spoločnosti
Provizórium sídla Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v Župnom dome sa skončilo v máji 1994 presťahovaním do súčasnej budovy na hradnom vrchu v Bratislave. Otvoreniu rokovania 32. schôdze NR SR predchádzalo slávnostné vztýčenie štátnej vlajky SR na novej budove parlamentu aj za účasti členov vlády a za zvukov štátnej hymny. Vlajku z bratislavského hradu priniesla čestná hradná stráž. Ivan Gašparovič, vtedajší predseda parlamentu, privítal na rokovaní členov Vlády SR, vedených premiérom Jozefom Moravčíkom ako aj ďalších predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy.
Presťahovaniu sídla NR SR do reprezentatívnejších priestorov však predchádzala „bitka” o rozostavanú budovu Národnej rady. Finančník a filantrop Georg Soros, krátko po novembri ’89 pricestoval na Slovensko a do oka mu padla ešte nedokončená budova NR SR, ktorú chcel odkúpiť za niekoľko miliónov dolárov a po jej dokončení v nej zriadiť Stredoeurópsku univerzitu zameranú najmä na politiku, ekonomiku a spoločenské vedy.
Sorosovi sa nakoniec podarilo stretnúť s vtedajším šéfom parlamentu Schusterom a s predsedom vlády Milanom Čičom, kde im oznámil, že na založenie univerzity je ochotný poskytnúť 25 miliónov dolárov. Stretnutie mu pomohol zorganizovať vydavateľ László Szigeti.
Po Nežnej revolúcii sa začalo verejne diskutovať, čo spraviť s rozostavanou budovou a vtedy nastúpil na scénu americký finančník maďarského pôvodu George Soros (Schwartz György) so svojou ponukou na zriadenie univerzity. Tá oslovila prvého ponovembrového ministra školstva Ladislava Kováča, ktorý bol tejto myšlienke naklonený. Naproti tomu vtedajší predseda SNR (Slovenskej národnej rady) Schuster zastával skôr opatrný postoj a chcel vedieť aká je verejná mienka.
Po prevalení sa informácie o možnom odkúpení budovy SNR prišli rýchle reakcie a to hlavne od národne orientovanej časti slovenskej verejnosti. Štúrova spoločnosť uverejnila v tlači list, kde podľa nej umiestnenie univerzity do budovy pôvodne koncipovanej ako SNR neprichádza do úvahy: „Vonkoncom neprijateľné je, aby sa takto dialo z nadácie maďarského podnikateľa v USA Georga Sorosa. Predpokladáme, že tento náš postoj nemusíme nijako osobitne rozvádzať.”
K Štúrovej spoločnosti sa pridalo viacero slovenských historikov: „My, slovenskí historici a ostatní vedeckí pracovníci, sme proti akémukoľvek znevažovaniu najvyššieho orgánu štátnej moci na Slovensku – Slovenskej národnej rady. Za takéto znevažovanie pokladáme aj pokusy zbaviť SNR jej účelovej budovy”
Odpor veľkej časti slovenskej spoločnosti i organizovanie národných demonštrácií viedlo pravdepodobne k tomu, že celý projekt umiestnenia Stredoeurópskej univerzity na Hradnom vrchu odišiel do stratena. Napovedá tomu aj vtedajší postoj predsedu SNR Schustera, ktorý v danej veci nijako nekonal.
Jedna z verzií však hovorí, že samotný George Soros poľavil v tlaku na slovenských politických predstaviteľov a nakoniec sa sám vzdal myšlienky zriadenia svojej univerzity v Bratislave. Hlavným dôvodom mala byť jeho návšteva na jednej z národných demonštrácii, ktoré organizovali národné sily (SNS, Štúrova spoločnosť, Matica slovenská) a ktoré sa niesli v búrlivej atmosfére a ich cieľom bolo osamostatnenie sa Slovenska. Soros sa zúčastnil na demonštrácii inkognito a po vypočutí si skandovania viacerých „nacionalistických” hesiel radšej „zbalil kufre” a univerzitu napokon založil v Budapešti.
To, že sa Soros demonštrácie zúčastnil potvrdzuje aj László Szigeti: „Hovoril mi, že to chce vidieť, že ho tam mám zobrať. Ja hovorím, to ti neprajem. On na tom trval a išli sme. Stáli sme tam asi 20 – 30 minút, chvalabohu ho nikto nespoznal.”
Odkúpenie terajšieho sídla NR SR spomína vo svojom najnovšom rozhovore pre TASR aj Ľubomír Adamišin z odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR. Podľa neho chcel údajne stavenisko za symbolickú jednu korunu odkúpiť americký finančník a filantrop maďarského pôvodu George Soros. „Mal predstavu, že tu bude sídlo tzv. Stredoeurópskej univerzity. Ak by sa tieto jeho plány zrealizovali, rokovacia sála by bola vysokoškolská aula,” ozrejmil. Dnes sídli Stredoeurópska univerzita vo Viedni, kam sa presťahovala z Budapešti.
Americký filantrop nenašiel pochopenie pre chod svojej univerzity ani u našich susedov v Čechách. Svedčí o tom výrok Václava Klausa, ktorý bol zjavným odporcom Sorosa, ale aj myšlienky Stredoeurópskej univerzity. V rozhovore v roku 1997 o ňom povedal: „Je málo ľudí, s ktorými názorovo tak totálne, absolútne a v každej situácii nesúhlasím, a pán Soros to dobre vie.”
Meno Georg Soros je spojené so znehodnotením libry – v noci z 15. na 16. septembra 1992 si požičal a okamžite aj predal miliardy libier. Väčšinou za doláre a nemecké marky. Tým, že začal lacno a v masívnych množstvách predávať libru, vedel, že spôsobí pokles jej ceny. Zaplavil ňou trh a neúmerne tak zvýšil ponuku. Soros si požičal libru, ktorá stratila na hodnote a potom ju vrátil. Rozdiel medzi cenou predtým a potom mu zostal vo vrecku. Za jeden deň zarobil 1 miliardu libier.
Mário Micenko
0.0°C
.JPG)
