V Bratislave sa konalo Stredoeurópske fórum 2019, ktoré organizovala nezisková organizácia Verejnosť proti Strachu. To, že táto nezisková organizácia aktívne spolupracovala s ďalšími vychytenými neziskovými organizáciami, združeniami a ambasádami, ako sú Nadácia otvorenej spoločnosti Georga Sorosa, The Amnesty international, The National Endowement for Democracy, US. Embassy na Slovensku, už hádam v tomto čase málokoho prekvapí. Menej radostne ale pôsobí fakt, že sa na takomto podujatí v spoločnosti „zaujímavých’’ mien zúčastnila aj naša hlava štátu pani prezidentka Čaputová, ktorá by mala zachovať punc názorovej neutrality.
Medzi hlavnými protagonistami symbolicky vyčnievala rakúska novinárka a spisovateľka Barbara Coudenhove – Kalergi. Podľa ceeforum.eu sa narodila a vyrastala v Prahe v šľachtickej rodine, odkiaľ po druhej svetovej vojne spolu s ostatnými pražskými Nemcami bola vysídlená. Usadila sa v Rakúsku, kde pracovala ako novinárka vo viacerých významných médiách. Preslávila sa ako zahraničná korešpondentka verejnoprávnej ORF z krajín východného bloku, predovšetkým Poľska a Československa, kde v reportážach opisovala život za železnou oponou. V Československu zažila rok 1968 aj Nežnú revolúciu. V rokoch 1991 až 1995 bola korešpondentkou ORF v Prahe. V roku 2001 jej Václav Havel udelil Rád Tomáša Garrigua Masaryka IV. triedy za podporu demokracie a ľudských práv.
Je neterou Richarda von Coudenhove Kalergi. Zlé jazyky tohoto grófa a zakladateľa myšlienky európskej únie označujú taktiež za autora neslávneho “Kalergiho plánu” tj. celkovej transformácie rasovej a národnej kompozície európskych národov skrz masovú imigráciu z tretích krajín.
Pozrite si krátku reportáž k problematike. Článok pokračuje pod videom
https://www.youtube.com/watch?v=pd8HD0RpMw0
Pri Barbare Coudenhove – Kalergi nepadlo taktiež jablko ďaleko od stromu a v sobotu 16. novembra sa zúčastnila diskusie na tému Odvaha byť Európou, kde sa zaoberala témami ako čeliť strachu z populistov, ktorí používajú strach ako mocenský nástroj a ktorú šíria európski diktátori.
Na pódiu ju popri tomto doprevádzal Michal Hvorecký (spisovateľ spolupracujúci s denníkom SME). Popri ďalších „zvučných“ menách ako Šimečka, Havran a Fialová sa ocitli na pódiu aj americká veľvyslankyňa pre Slovensko – Bridget A. Brink a v slovenských kruhoch málo známa, ale o to dôležitejšia, Masha Gessen, podľa údajov z wikipédie nonbinárna lesba židovského pôvodu a aktívna obhajkyňa LGBT, ktorá emigrovala v roku 1981 do USA, aby sa mohla v roku 1991 vrátiť späť a robiť žurnalistiku, teraz proti – putinovského charakteru.
Hlavnou otázkou teda ostáva, akú pôdu si týmto prístupom ku nám bežným občanom Slovenskej Republiky naši predstavitelia chystajú. Bude sa meniť v najbližších rokoch drasticky celospoločenská situácia, kedy sa priblížime demograficky takým vyspelým štátom, ako sú Francúzsko, Nemecko či Švédsko? Alebo sa vyvarujeme zbytočných omylov v súlade so životnou múdrosťou, ktorá hovorí že, hlúpy človek sa učí na vlastných chybách, múdry človek sa učí na chybách druhých. To už necháme na Vás milí čitatelia.
Aby sme neboli iba negativistickí, zobrali sme si k srdcu slová Pani prezidentky, ktorá sa na otvorení konferencie Pravda, lož a sloboda slova poďakovala taktiež novinárom za to, čo robili „v záujme toho, aby verejnosť bola informovaná. A to aj o veciach, o ktorých mnohí nechceli a nechcú nič vedieť .“
Pavol Novák