Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala v Dunajskej Lužnej dôchodcu, ktorý sa údajne vyhrážal prezidentke Zuzane Čaputovej a bývalému ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi. Prišli si pre neho domov, odviedli ho v putách. Pri domovej prehliadke u neho mali nájsť zbraň.

Nebol to prvý podobný prípad. Pred niekoľkými mesiacmi sa dôchodca z Poltára vyhrážal redaktorke RTVS, ktorá arogantne nevpustila do diskusnej relácie zástupcu opozičnej strany, ktorý bol oficiálnym náhradníkom za dohodnutého diskutéra. Tiež mal doma zbraň.

Iný dôchodca, tentoraz zo Svidníka, sa prednedávnom vyhrážal prezidentke a ministerke spravodlivosti. Pre podozrenie z písania anonymných výhražných a vydieračských listov mu ráno zabúchali na dvere kukláči, zaistili mu veci, zatkli ho, previezli do Bratislavy a obvinili zo zločinu vydierania a z prečinu nebezpečného vyhrážania.

Prečo to vlastne tí dôchodcovia robia? A do akej miery sú ich vyhrážky spoločensky nebezpečné? Sú to smrteľne vážni psychopatickí vrahovia, ktorí si chladnokrvne naplánujú a bez mihnutia oka zrealizujú krvavý zločin? Alebo sú to zákerní agenti Kremľa a idú rozvrátiť demokratické zriadenie?

Asi každý triezvy človek chápe, že zrejme ani jedno z toho. A že dôchodcov k takémuto konaniu dohnala bezmocná zlosť, stav, keď človek pociťuje príliš veľkú krivdu a nevie ju inak spracovať. Keďže nemôžu inak ventilovať svoju nespokojnosť s tým, čo sa stalo s naším štátom, robia to aspoň slovne a v rámci psychohygieny vyvrhnú chuchvalec jedovatých nadávok a vyhrážok. Čím jedovatejších, tým to viac pomáha uľaviť.

Tak trochu to pripomína konanie pubertiakov, ktorí si maľujú hákové kríže na peračník nie preto, že by boli skutoční fašisti, ale preto, že ich vnútorne najviac vzrušuje, že je to zakázané, a teda nebezpečné. Tak aj bezmocná zlosť dôchodcov (a nielen ich) sa ventiluje pudovo na tom najcitlivejšom mieste, ktorým sú zakázané slová a myšlienky.

No áno, múdri zástancovia ruky zákona by vám tu hneď odpovedali, že hrozby predsa treba potláčať už v zárodku, že takto sa to začína a treba zakročiť, kým nie je neskoro. A áno, majú svoju pravdu. Ja tu nevyzývam na ignorovanie možných varovných signálov a nechcem to zľahčovať. Chcem, aby boli veci posudzované podľa toho, aké naozaj sú.

Primeranosť a vyváženosť, to je to, po čom volám. Keď stavali politikom dnešnej opozície pred domom šibenice, to nebezpečné nebolo, ale keď osamelý dôchodca z druhého konca Slovenska na internete vypisuje zlostné hlúposti, to už nebezpečné je? Treba vedieť rozpoznať reálnu podstatu danej situácie. Koľko dôchodcov kedy zabilo politika z bezmocnej zlosti?

Alebo je to naozajstná hrozba? Nuž, pravdupovediac, ono by to vlastne aj mohlo dávať zmysel. Predstavme si to. Že by tu naozaj vzniklo čosi ako hnutie vraždiacich dôchodcov. Zlostní dôchodcovia by sa zorganizovali a išli strieľať politikov.

„Ja sa im ani nedivím, tým dôchodcom“ povedal k najnovšiemu zadržaniu dôchodcu, ktorý sa vyhrážal prezidentke a exministrovi obrany, dokonca aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Predstavte si v akom stave je tento štát, ak toto povie už aj policajný prezident ktorého poznáme ako distingvovaného človeka s umierneným vystupovaním…

Ak nikto iný nevie v krajine nastoliť skutočnú spravodlivosť a dať do poriadku všetky tie veci postavené na hlavu, tak by celkom dávalo zmysel, keby to vzali do rúk oni. Oni, ktorí vybudovali tento štát a teraz boli okradnutí o všetko. O peniaze, o majetky, aj o všetky ilúzie, keď všetky ideály, za ktoré v roku 1989 štrngali, boli ukradnuté, vytunelované, pošliapané. Potom, ako celý život pracovali, teraz sú tu slabí, chorí, s holým zadkom a čaká sa už len na to, kedy zmiznú ako trpená, opovrhovaná cudzia menšina v štáte, ktorý im ukradli.

Im už o nič nejde, veď im už veľa rokov nezostáva, z tej žobračenky, ktorú dostávajú, aj tak sotva vyžijú a naviac, čoraz viac sa nad nimi zbiehajú tmavé mračná existenčnej hrozby, že nebudú môcť zaplatiť za kúrenie a pod. Čudovali by ste sa im, keby vytiahli z povaly hrdzavé flinty ešte z povstania a išli bojovať svoj posledný boj? Naozaj?

Henry Ford vraj kedysi povedal: „Keby ľudia vedeli, ako funguje peňažný systém, revolúcia by tu bola už zajtra ráno.“ Lenže ľudia, a tobôž dôchodcovia, dnes majú internet a aj vďaka nemu to mnohí ak nie celkom vedia ako dnešný, načisto nemorálny a šialený svet funguje, tak to aspoň tušia. A nie sú sprostí. Zato však sú riadne nasratí.

Viete čo je Meyrinkovo pravidlo inflačného tunela? Je to o spôsobe, ako možno obyvateľov legálne a beztrestne o všetko ozbíjať bez toho, aby si vôbec všimli, že sú okrádaní: pomocou inflácie. Nie je možné ľuďom všetok majetok a úspory zobrať dekrétom, ani znárodniť, to by vypukli nepokoje. Dá sa to však urobiť postupne, na spôsob pomalého varenia žaby. Keď ľudia v priebehu pár rokov prejdú inflačným tunelom, inflácia znehodnotí všetky ich úspory, v lufte zmizne ich celoživotná práca a drina. Napokon domácnosti siahnu na svoje nehnuteľnosti a začnú ich masovo predávať, ale ich cena bude klesať, pretože nebude nikto, kto by si ich mohol dovoliť kúpiť. Skúpia to potom za babku bohaté elity, ktoré infláciu spustili a riadia. Oberú ľudí o majetky bez toho, aby sa obávali nepokojov, a občania im ešte za to budú vďační. A kvôli nepoučiteľnosti ľudí sa história opakuje stále dookola…

Lenže práve dôchodcovia, ktorí už kus tej histórie zažili, tomu najlepšie rozumejú. A najmä, cítia to na svojich vycivených peňaženkách. Akú hodnotu mala koruna, keď ju vymenili za euro v pomere 1:30,126? Oni si to, na rozdiel od dvadsaťročných voličov progresívneho gýča veľmi dobre pamätajú a vidia, akú hodnotu má to euro teraz. Ešte stále si myslíte, že ich bezmocná zlosť je len výsledkom ich vrodenej zloby a štvania dezinformátormi?

Konanie OČTK má pritom jasnú motiváciu. Zapchať týmto nasratým dôchodcom a s nimi aj všetkým ostatným ústa. Nech sa neozývajú, nech nevypisujú, nech nelezú na tie diskusie pod článkami. Jednoducho nech držia ústa a krok.

Papaláši, ktorí počas ich vládnutia vytvorili za posledné tri roky na Slovensku doslova atmosféru studenej občianskej vojny, sa teraz budú márne tváriť ako obete zla a nenávisti. Kto seje vietor, žne búrku, túto múdrosť by si mohli pamätať ešte zo školy (no áno, viem, čo mi hneď pripomeniete: plagiátori…). Ale ak by si to aj nepamätali, tak im to nejakým spôsobom pripomenú občania. Ak to nebudú dôchodcovia, tak to bude niekto iný.