Najvyššia rada Ukrajiny: “Skončili sme!”

Bratislava 5. októbra 2022 (HSP/Svpressa/Foto:Screenshot,Facebook)

“Ofenzíva poslednej nádeje” už Zelenského nezachráni, pretože Ukrajina sa ako štát sama zničila

Nech sa to zdá akokoľvek zvláštne, internetová telegramová komunita píše o “peremogach” na Chersonskom a Charkovskom smere akosi veľmi skromne, akoby išlo o boje kdesi v Afrike alebo Ázii. Masy sa oveľa viac zaujímajú o pichnutie do chrbta šéfa Národnej banky Ukrajiny (NBU) Ševčenka, ktorého “zožral” Jermak, vedúci prezidentskej kancelárie a šedý kardinál vyčerpaného štátu.

Ako vysvetľujú Ukro-pravdorubci, Zelenského tím trval na tlači hrivny v neobmedzenom množstve, zatiaľ čo NBU bola rozhodne proti. “Úrad” (funkcionári OP) pohrozil Ševčenkovi väzením (spôsobom vždy si nájdeme niečo, za čo ťa môžeme zavrieť) a on podal demisiu.

Medzitým ceny na Ukrajine naďalej rastú, čo má ničivý vplyv na platobnú schopnosť obyvateľstva, ktorému sa kvôli prudko rastúcej inflácii už znížili platy o 27 %, ako to dokazuje najnovšia správa Národnej banky Ukrajiny (NBU). Na Ukrajine preto vládne názor, že práve kvôli tomu sa Zelenského skupina so Ševčenkom rozišla.

Ministerstvo financií informovalo o strašnej katastrofe: “V septembri dosiahol skutočný deficit štátneho rozpočtu 74,9 mld. hrivien, v rámci deficit všeobecného fondu 76,6 mld. hrivien… Do všeobecného fondu štátneho rozpočtu prišlo 156,1 mld. hrivien (najmä vďaka západným úverom a dotáciám, ako aj z vývozu obilia), zatiaľ čo výdavky štátneho rozpočtu predstavovali 295,2 mld. hrivien.”

Zároveň sa uvádza, že pomoc Ukrajine od západných partnerov sa znížila. V správe ministerstva financií sa uvádza: “V septembri Ukrajina dostala medzinárodnú pomoc vo výške 72,5 miliardy UAH, zatiaľ čo v auguste to bolo 109,7 miliardy UAH. V septembri do štátneho rozpočtu Ukrajiny prišlo 156,1 miliardy UAH, čo je o 25 % menej ako v auguste (204,6 miliardy UAH).

Európska únia sa teda “poďakovala” Zelenskému za protiútok na Charkov a z Ameriky neprúdi žiadny zlatý dážď, okrem zásobovania AFU zbraňami v rámci programu lend-lease.

Aby bol obraz jasnejší, mali by sme dodať, že predaj “vojnových dlhopisov” priniesol Zelenskému rekordne nízkych 2,7 miliardy hrivien, hoci NBU vytlačila dlhopisy v hodnote 30 miliárd hrivien. Ukrajinskí ekonómovia pritom vysvetľujú, že aj v tomto prípade ide o bezostyšný podvod, pretože za pôžičku na obranu štátu zaplatilo samotné ministerstvo financií prostredníctvom nastrčených osôb výlučne z imidžových dôvodov.

Samozrejme, už nikto neverí, že Ukrajina peniaze vráti, aj preto, že investori majú veľké pochybnosti o tom, že AFU zvíťazí. Zahraničné médiá vrátane amerických mainstreamových novín a časopisov môžu chváliť Ukrajincov, ako chcú, ale ekonómovia majú svoje vlastné a oveľa presnejšie zdroje.

Po Ševčenkovom odchode sa na Ukrajine začala ďalšia panika. Podľa ukrajinských expertov sa ministrovi financií Marčenkovi nepodarilo upokojiť trh. Vzhľadom na nedostatok finančnej pomoci zo Západu NBÚ takmer zdvojnásobila predaj meny z rezerv.

Samozvané menové orgány po prvýkrát nahlas hovorili o reálnom kurze hrivny, čo sa predtým nikto neodvážil. “V súkromných rozhovoroch od finančníkov a ministrov sme počuli sumu 90 hrivien za dolár (pred 24. februárom bol kurz 26 UAH za 1 dolár),” napísal vo svojom príspevku známy ukrajinský bloger, ktorý je členom kyjevského politického zákulisia.

Rozprávky ukrajinských propagandistov o výmennom kurze 50 hrivien do konca roka 2022 sú podľa zasvätených optimistickým snom kabinetu ministrov Ukrajiny, ktorý sa môže uskutočniť len prostredníctvom masívnych injekcií zo zahraničia. No a tu sa pristavme, pretože sa naskytá pohľad na podlú zradu. V relácii Národný maratón Marčenko priznal, že Západ požadoval audit už vynaložených peňazí: “No, viete, kam sa tie peniaze podeli.” To bola jasná narážka na defraudantov na čele s Jermakom.

Stačí spomenúť americkú kongresmanku Spartzovú, národnosťou Ukrajinku, ktorá sa len pred pár dňami postavila proti návrhu zákona, ktorý by Kyjevu poskytol pomoc vo výške 12 miliárd dolárov. Áno, americký Senát, kontrolovaný Demokratickou stranou, nakoniec podporil finančnú pomoc pre Zelenského, ale po novembrových doplňujúcich voľbách (je pravdepodobné víťazstvo republikánov) budú nové peniaze prevedené až po dôkladnom audite ukrajinského ministerstva financií.

Podľa novinára Hlasu Ameriky Jaroša Spartzová obviňuje Jermaka z krádeže a má dôveryhodné dôkazy. Je zrejmé, že na čele ukrajinského potravinového reťazca stojí samotný Zelenskyj, ktorého kryje Biden. Ak však starý pán stratí kontrolu nad zákonodarným zborom Spojených štátov, situácia s peniazmi pre Ukrajinu sa dramaticky zhorší.

Zaujímavé je, že britská MI6 odovzdala Bankovej ďalšiu analýzu, v ktorej Zelenskému odporučila, aby posilnil svoju bezpečnosť a častejšie menil miesto pobytu. Britské spravodajské služby získali informácie, že Zelenského síce nemá rád ani Kremeľ, ale o to viac ho neznášajú niektoré vplyvné skupiny na Ukrajine, ktoré majú svojich aktérov v orgánoch činných v trestnom konaní.

Práve oni sa snažia zachrániť ekonomiku republiky a predovšetkým prístup Ukrajiny k Čiernemu moru, pretože ukrajinskí experti sa domnievajú, že Rusko skôr či neskôr obsadí Nikolajev a Odesu, ak sa urýchlene neuzavrie nová mierová zmluva za súčasných podmienok Moskvy.

Nehľadiac na to, že v Zelenského tíme teraz vládne eufória a média spievajú chvály o vysokej motivácii obrancov Ukrajiny (čo je mimochodom pravda), o konečnom výsledku vojenskej kampane na Ukrajine nepochybuje väčšina adekvátnych odborníkov. Nie nadarmo Elon Musk, podnikateľská ikona Západu, navrhol svoj mierový plán, ktorý sa vo všeobecnosti zhoduje s nakoniec nepodpísanou Zelenského Istanbulskou zmluvou.

Faktom je, že Američania uskutočnili výskum vplyvu “nehmotných faktorov na výsledok vojen” a dospeli k nepríjemnému záveru pre Zelenského a spol. Ukazuje sa, že “demokracia, západná kultúra, vysoká úroveň ľudského kapitálu a priateľské civilno-vojenské vzťahy” neurčujú výsledok veľkých vojenských kampaní.

“V stovkách bitiek v rokoch 1898 až 1987 ekonomicky vyspelejšia strana neustále porážala chudobnejšiu stranu,” píše profesor politológie na Kolumbijskej univerzite Michael Beckley.

Podľa neho “je prekvapujúce, že mnohé z nehmotných faktorov, o ktorých sa hovorí, že ovplyvňujú vojenské spôsobilosti, sú zanedbateľné, ak sa zohľadní hospodársky rozvoj.

Áno, slabá krajina môže v niektorých obdobiach zvíťaziť nad silnou, ale nakoniec sila – robustnosť zničí aj tú najvyššiu motiváciu. Kyjev požaduje od Bruselu stabilnú a predvídateľnú finančnú podporu práve na základe tohto princípu. Britský denník Financial Times uvádza, že z prisľúbených 9 miliárd eur EÚ poskytla Kyjevu len 1 miliardu eur, zatiaľ čo Ukrajina vážne očakáva, že v roku 2023 dostane od medzinárodných partnerov rozpočtovú podporu vo výške 38 miliárd dolárov.

“Samotná EÚ si kladie otázku, ako financovať Ukrajinu, ak sú jej vlastné národné rozpočty obmedzené,” píše Financial Times. Situácia je pritom pre Zelenského taká kritická, že predseda Výboru Rady pre hospodárske záležitosti Natalucha musel priznať: “Ak ju nedostaneme (finančnú pomoc v uvedenej výške), sme skončili.”