Najvyšši ústavní činitelia podpísali memorandum o zahraničnej politike

Bratislava 1. septembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Aktualizované 1. septembra 2024 o 15:27 h.

Prezident SR Peter Pellegrini, podpredseda Národnej rady SR poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas-SD) a predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) podpísali v nedeľu memorandum o jednotnom postupe v otázkach zahraničnej politiky. V memorande deklarujú pevné ukotvenie Slovenska v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO)

Signatári svojím podpisom zdôraznili, že SR bude krajinou, ktorá bude suverénne presadzovať svoje postoje v zahraničnej politike bez spochybňovania pevného členstva v EÚ a NATO. Toto zakotvenie deklarujú podporovať a propagovať vrátane otvárania tém, ktoré môžu skvalitňovať vzťahy v rámci EÚ a NATO.

“Slovensko chce byť naďalej platným členom EÚ a NATO, plne si vedomé svojich práv, chceme však byť hrdým členom týchto spoločenstiev,” zdôraznil po podpise memoranda prezident.

“Nikdy sa nebojme hovoriť v zahraničí suverénnym hlasom, pretože aj malý štát ako Slovensko má právo presadzovať v zahraničí záujmy svojich občanov,” dodal Pellegrini.

Predseda vlády zdôraznil, že obsah hovorí jasne o tom, v ktorých medzinárodných štruktúrach chce krajina pôsobiť.

“Preto odmietam akékoľvek strašenie vystúpením z EÚ a NATO,” vyhlásil Fico.

Prezident pripomenul, že i Ústava SR, ktorej vznik si v nedeľu Slovensko pripomína, vyjadruje želanie vytvárať z krajiny platnú a suverénnu súčasť medzinárodných štruktúr, ktoré členským štátom garantujú bezpečnosť i zdieľanie rovnakých civilizačných hodnôt. Vyzdvihuje preto dôležitosť aktu, ktorým práve na Deň ústavy traja najvyšší činitelia svojím podpisom pod memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní SR uznávajú záväzok udržať Slovensko v spoločenstvách, “v ktorých sme chceli a chceme naďalej byť”.

I predseda vlády Fico prepojil memorandum s ústavou a jej článkom o zvrchovanosti Slovenska.

“Je dôležité, aby traja najvyšší ústavní činitelia zadefinovali čo, to znamená zvrchovanosť v zahraničnej politike. Slovensko je malá krajina, ale je suverénna a zvrchovaná, a to sa musí prejaviť aj v zahraničnej politike,” zdôraznil Fico.

Memorandum podľa neho jasne hovorí o tom, “kde sa nachádzame a v akom životnom priestore žijeme”. Preto i dôrazne odmieta strašenie naznačujúce snahy opustiť medzinárodné spoločenstvá.

“Nikto z nás tento životný priestor nespochybňuje,” upozornil Fico, ktorý vyzdvihol i mierové posolstvo memoranda.

Zastupujúci šéf parlamentu Žiga zdôraznil, že prioritnou povinnosťou štátu a jeho najvyšších predstaviteľov je obhajovať záujmy svojich občanov.

“Formulácia slovenských záujmov by mala byť jasná a známa a musí zohľadňovať spojenecké záväzky. Naša diplomacia by ich mala jasne a zrozumiteľne akcentovať,” upozornil Žiga, ktorý dodal, že to znamená aj slušne, no razantne na medzinárodných fórach odmietnuť kritiku obhajoby národnoštátnych záujmov SR.

“Ako reprezentant Národnej rady SR považujem za kľúčové pre stabilitu a dlhodobé strategické záujmy, aby národnoštátny záujem stál nad vnútropolitickým bojom. Preto by som chcel požiadať, aby sa k podpore našich národnoštátnych záujmov a formulácii memoranda prihlásila aj opozícia,” dodal.

V memorande sa traja najvyšší ústavní činitelia prihlasujú aj k podpore zahraničnej politiky, ktorá bude odmietať snahy o rozdielne postoje k jednotlivým štátom a bude presadzovať zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany. Slovensko bude podľa memoranda dôrazne presadzovať mierové riešenia konfliktov a medzinárodné riešenia a opatrenia, ktoré nebudú poškodzovať záujmy SR.

V memorande sa rovnako zaväzujú podporovať princíp kolektívnej obranyschopnosti ako jedinú garanciu plnohodnotnej bezpečnosti obyvateľov Slovenska. Traja ústavní činitelia sa v dokumente prihlasujú aj k ochrane výhod schengenského priestoru a rovnako obrane voči jeho zneužívaniu v podobe nelegálnej migrácie. Zaväzujú sa takisto vytvárať na domácej politickej scéne podmienky na otvorený dialóg, “aby sa predstavitelia SR vyjadrovali v zahraničnopolitických otázkach spoločným jazykom”.

Text Memoranda k zahraničnopolitickému smerovaniu SR

Slovenská republika ako zvrchovaný štát presadzuje svoje oprávnené národnoštátne záujmy v zahraničnej politike, riadiac sa vôľou svojich občanov vyjadrenou v slobodných a demokratických parlamentných voľbách. Slovenská republika je zodpovedným a spoľahlivým členským štátom Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a ďalších medzinárodných zoskupení a inštitúcií, vedomá si svojich práv i povinností vyplývajúcich z nášho členstva.

Slovenská republika trvá na dodržiavaní a presadzovaní medzinárodného práva ako jediného účinného nástroja na udržanie svetového mieru, vzájomnej spolupráce a zabezpečenia rovnoprávneho postavenia a ochrany menších štátov. Zároveň vždy preferuje politický dialóg s rôznymi partnermi pred násilím, diktátom a inými riešeniami, ktoré eskalujú napätie a zhoršujú vzťahy v medzinárodnej politike.

Slovenská republika rešpektuje rôzny spoločenský, ekonomický a sociálny vývoj v rôznych častiach sveta a nebude zasahovať do vnútroštátnych záležitostí iných krajín. Rovnaký prístup však vyžaduje aj od iných štátov voči Slovensku.

Slovenská republika pri každej medzinárodnej kríze berie ohľad predovšetkým na humanitárne hľadisko. Našou prioritou je preto pomoc obetiam kríz a konfliktov v ktorejkoľvek časti sveta. Zdôrazňujeme však potrebu konať priamo v ohnisku takýchto konfliktov, aby sa znížilo riziko ich eskalácie do globálnych kríz i riziko potenciálnych negatívnych dopadov priamo na občanov Slovenskej republiky. Najdôležitejšiu súčasť hľadania mierových riešení predstavuje diplomacia, pričom jej aktívnym a zodpovedným využívaním je možné znižovať napätie v konfliktných oblastiach po celom svete.

Na základe vyššie uvedeného traja najvyšší ústavní činitelia, prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky, vyhlasujeme, že budeme spoločne:

– podporovať naše nespochybniteľné členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii,

– podporovať suverénne postoje Slovenskej republiky v zahraničnej politike, vrátane tém, dôležitých pre skvalitnenie vzájomných vzťahov medzi členskými štátmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Sme presvedčení, že takáto diskusia je dôležitá aj pre samotné organizácie a ich postavenie v rámci medzinárodného systému,

– obhajovať členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, opierajúc sa o ich základné zmluvy, a to v prvom rade v prospech našej vlasti a jej občanov, ale i samotných organizácií

– vytvárať podmienky na domácej politickej scéne na otvorený dialóg tak, aby sa predstavitelia Slovenskej republiky vyjadrovali v zahraničnopolitických otázkach spoločným jazykom,

– podporovať princíp kolektívnej obranyschopnosti, pretože len tak je možné zabezpečiť plnohodnotnú bezpečnosť obyvateľov Slovenska,

– presadzovať len také medzinárodné opatrenia a riešenia, ktoré nebudú poškodzovať záujmy Slovenskej republiky,

– zdôrazňovať potenciál Slovenskej republiky v zahraničí s cieľom posilňovať hospodársku spoluprácu na všetkých dostupných úrovniach,

– odmietať akékoľvek snahy o vytváranie rozdielnych prístupov k jednotlivým štátom, pretože zahraničnopolitická orientácia Slovenska je otvorená na všetky štyri svetové strany,

– chrániť výhody schengenského priestoru a súčasne odmietať jeho zneužívanie a voľný pohyb tých, ktorí nespĺňajú jeho podmienky,

– zachovávať demokratické princípy vo vzťahu k ostatným štátom, berúc do úvahy ich rozmanité tradície a kultúrnu identitu, a zároveň to isté očakávať od našich partnerov v medzinárodných organizáciách.

V Bratislave dňa 1. septembra 2024

Peter Pellegrini, prezident SR

Robert Fico, predseda vlády SR

Peter Žiga, podpredseda Národnej rady SR poverený vykonávaním právomocí predsedu Národnej rady SR

Príhovor prezidenta SR Petra Pellegriniho pri príležitosti podpisu Memoranda k zahraničnopolitickému smerovaniu SR

Vážený pán poverený predseda Národnej rady Slovenskej republiky,vážený pán predseda vlády, drahé Slovenky, drahí Slováci, vážení spoluobčania!

Ako traja najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky sme sa zišli dnes, v štátny sviatok Dňa ústavy, na naozaj historickom mieste. V tejto budove pred 32 rokmi schválila vtedajšia Slovenská národná rada ústavu Slovenskej republiky. Bol to kľúčový predpoklad k tomu, aby o štyri mesiace neskôr mohla vzniknúť samostatná, zvrchovaná a demokratická Slovenská republika. Jej vznik s jasným a nespochybniteľným demokratickým právnym rámcom bol potom splnením sna mnohých generácií slovenského národa o svojom vlastnom štáte, ktorý zaujíma dôstojné miesto na mape sveta.

Slovenská ústava sa zrodila v rámci obrovských spoločenských zmien, ktoré prišli po roku 1989. Skúsme sa však teraz pozrieť na toto obdobie inak, ako to robia učebnice dejepisu. Skúsme sa naň pozrieť očami ľudí. Lebo tí mali jasné predstavy o tom, čo by im nové časy mali v budúcnosti priniesť.

Želali si, aby mali pevne garantované svoje práva a slobody, a aby im na ne nikto nemohol siahnuť. Svoje nádeje spájali s demokraciou, s vládou ľudu, ktorý je jediným skutočným nositeľom moci, pričom politici sú len jej vykonávateľmi.

Želali si, aby žili v lepších životných, hospodárskych a sociálnych podmienkach ako dovtedy a aby sa ich životná úroveň čo najviac priblížila úrovni najvyspelejších štátov Európy a sveta.

A napokon si veľmi želali, aby sa ich vlasť stala rovnoprávnym a hrdým členom členom európskeho spoločenstva. Aby zdieľala európske hodnoty, čerpala z európskych skúseností a aby ľudia mohli bez prekážok cestovať a pracovať.

To prvé želanie sa tvorcom slovenskej ústavy podarilo v plnej miere naplniť. Základné ľudské a občianske práva sú nespochybniteľne garantované ústavou. Napriek niekoľkým historickým excesom, ktoré sa dotkli kvality a úrovne slovenskej demokracie, Slovensko od svojej samostatnosti bolo a je nespochybniteľným demokratickým štátom, ktorý rešpektuje vôľu svojich občanov, vyjadrenú predovšetkým v demokratických a slobodných voľbách. Za seba a verím, že aj za mojich ústavných partnerov jasne hovorím, že to tak aj ostane!

Druhé želanie hovorí o lepšom živote ľudí v budúcnosti. Aj tu dáva slovenská ústava niekoľko mimoriadne dôležitých istôt. Hovorí o sociálne orientovanej trhovej ekonomike, o práve na prácu, aj o práve na zabezpečenie tých, ktorí pracovať nemôžu. Viem si však pokojne predstaviť, že by v týchto istotách mohla ísť slovenská ústava v budúcnosti ešte ďalej. Či už ide o vek odchodu do dôchodku, práva zamestnancov, rodín s deťmi či sociálne slabších skupín, ale aj rovnosť medzi mužmi a ženami v ich ohodnotení za rovnako vykonanú prácu.

Plne rešpektujem, že akékoľvek zmeny najvyššieho zákona štátu sa musia zrodiť a schváliť v Národnej rade Slovenskej republiky, zatiaľ čo za výkon hospodárskej a sociálnej politiky štátu je zodpovedná slovenská vláda,. Som však presvedčený, že občania Slovenskej republiky si zaslúžia vyššiu ochranu svojich práv pred striedaním politickej moci, pretože hoci tieto výmeny neoddeliteľne patria k demokracii, neraz výrazne zasahujú do kvality bežného života ľudí.

A napokon je tu tretie spomenuté želanie z čias Nežnej revolúcie i vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Je to prianie byť platnou a suverénnou súčasťou medzinárodných štruktúr, ktoré svojim členským štátom garantujú bezpečnosť i zdieľanie rovnakých civilizačných hodnôt.

Na rozdiel od prechádzajúcich, sa toto prianie ľudí nedá vpísať priamo do ústavy. O to dôležitejšie je, aby slovenskí občania mali istotu, že aj toto želanie je plne rešpektované najvyššou reprezentáciou štátu. A že najvyšší ústavní činitelia si uvedomujú svoj záväzok voči Slovensku udržať ho v spoločenstvách, kde sme všetci chceli a naďalej chceme patriť.

Som preto rád, že dnes svojím podpisom potvrdzuje prezident, poverený predseda parlamentu i predseda vlády, že Slovensko chce byť naďalej platným členom Európskej únie i Severoatlantickej aliancie, plne si vedomé svojich práv a povinností. Chceme však byť hrdým a suverénnym členom týchto, ako aj ďalších medzinárodných organizácií. Preto sa zaväzujeme podporovať suverénne postoje Slovenskej republiky v zahraničnej politike, vrátane tém, ktoré môžu skvalitniť vzťahy medzi členskými štátmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Nikdy sa nebojme hovoriť jasným a suverénnym hlasom Slovenska v zahraničí, pretože aj malý štát ako Slovensko má právo presadzovať svoje národnoštátne záujmy v prospech svojich občanov.

Vážené dámy, vážení páni,

Verím, že dnešná deklarácia troch najvyšších ústavných činiteľov je tou najlepšou oslavou štátneho sviatku Dňa ústavy. Teším sa, že môžeme spoločne vzdať úctu základnému zákonu Slovenskej republiky a priamo dopovedať to, čo z prirodzených dôvodov neobsahuje, no jeho občania si to jednoznačne želajú. Želám vám všetkým krásny sviatočný deň a slovenskej ústave náležitú úctu a uznanie.

Peter Pellegrini, prezident SR