Bratislava 9. októbra 2024 (HSP/Brussels Signal/ Foto:TASR – Jakub Kotian)
Európsky súdny dvor (ECJ) vyhlásil dátum začatia súdneho konania v kauze Pfizergate proti Európskej komisii, ktorú vedie denník New York Times, na 15. novembra. Správu prináša Brussels Signal s odvolaním na britský denník Financial Times
Prípad sa týka toho, že Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej neuverejnila sériu textových správ z mobilného telefónu, ktoré si predsedníčka Komisie vymenila s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. V rámci týchto správ sa podľa niektorých tvrdení diskutovalo o kľúčových detailoch programu EÚ na obstarávanie vakcín proti Covid-19.
Veľká komora zložená z 15 sudcov sa bude prípadom zaoberať 15. novembra, uvádza denník Financial Times.
Vo všeobecnosti táto komora rieši mimoriadne zložité alebo mimoriadne dôležité prípady, poznamenal britský denník.
„Očakáva sa, že súd rozhodne o akceptovateľnosti dôkazov a potom požiada právnych zástupcov Komisie, aby vysvetlili, či tieto textové správy vôbec existovali, a ak áno, prečo neboli zverejnené. Očakáva sa tiež, že sa ich opýta, či boli správy zmazané, a ak áno, z akých dôvodov“, píše denník.
Vypočutie von der Leyenovej na najvyššom európskom súde sa uskutoční len niekoľko dní po jej plánovanom vypočutí pred Európskym parlamentom.
V júli tohto roku Všeobecný súd EÚ rozhodol, že Komisia v samostatnom prípade nezákonne zatajila niektoré podrobnosti o svojich zmluvách na obstarávanie vakcín Covid-19. Odchádzajúca ombudsmanka EÚ Emily O’Reillyová označila nezverejnenie textov za príklad “nevhodného úradného postupu“ Európskej komisie.
Po nátlaku poslancov Európskeho parlamentu a verejnosti Komisia nakoniec v roku 2022 nákupné zmluvy zverejnila. Súd následne rozhodol, že Komisia pochybila, keď upravila niektoré časti zmlúv .
Súdny spor začali poslanci EP za stranu Zelených(Green), ktorí boli veľmi kritickí voči postupu predsedníčky EK von der Leyenovej v tomto prípade.
“Pfizergate”
Rozhodnutie Európskej komisie prideliť zákazku na výrobu vakcín americkému farmaceutickému gigantu Pfizer prenasledovalo Komisiu a aj jej predsedníčku, pričom následné škandály sa stali verejne známe ako “Pfizergate”.
Po tom, ako vyšlo najavo, že EÚ zaplatila za vakcíny mimoriadne vysokú sumu, sa ukázalo, že dohoda bola pravdepodobne uzavretá po “tajných“ textových správach, ktoré si medzi sebou vymenili generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer Albert Bourla a predsedníčka Komisie.
Keď denník New York Times požiadal o prístup k správam medzi von der Leyenovou a Bourlom, Komisia uviedla, že o nich “neeviduje žiadny záznam“. Komisia tvrdila, že textové správy sú často “krátkodobé“ a preto nepodliehajú jej požiadavkám na vedenie záznamov.
Na základe toho denník New York Times vzniesol obvinenia proti Urusle von der Leyenovej a tvrdil, že Komisia má zákonnú povinnosť tieto správy zverejniť.
Prečítajte si tiež :