“Prázdna špajza aj v septembri”: Najvyšší kontrolný úrad SR upozornil na nedostatky v krízovom riadení štátu. Štátne inštitúcie neboli pripravené ani na prvú, ani druhú vlnu pandémie

Bratislava 21. decembra 2020 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na základe tohtoročných mimoriadnych aktivít upozornil parlament aj vládu na nedostatky v krízovom riadení štátu. Štátne inštitúcie podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly neboli dostatočne pripravené na krízové riadenie v čase mimoriadnej situácie. Potvrdilo to podľa NKÚ nielen nastavenie činností Správy štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR), ale aj formálne fungovanie pandemickej a národnej protiepidemickej komisie počas situácie spôsobenej ochorením COVID-19

Slovensko taktiež nemalo začiatkom roka k dispozícii žiadne pohotovostné zásoby zdravotníckych pomôcok, koncom septembra pri nástupe druhej vlny pandémie nebola situácia výrazne lepšia. Štátne hmotné rezervy mali k dispozícii nevyhnutný zdravotnícky materiál len na obdobie desiatich dní. Chýbali vrecia na biologický odpad, rukavice či dezinfekcia. Informoval o tom hovorca NKÚ Marek Papajčík.

“V rámci mimoriadnej epidemickej situácie mali kľúčovú rolu zohrávať dve poradné odborné komisie – Pandemická komisia vlády SR a Národná protiepidemická komisia. V oboch prípadoch sme zistili, že ich fungovanie i postavenie v rámci krízového riadenia štátu bolo vysoko formálne a protiepidemická komisia, ktorej šéfom je hlavný hygienik SR, od roku 2019 vôbec nezasadala,” konštatoval podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Na druhej strane do procesov manažovania aktívne vstupoval Permanentný krízový štáb, pri ktorom absentujú jeho zákonné kompetencie a pôsobnosť. Z rokovaní permanentného štábu, k prijatým záverom napríklad v otázke prioritizácie distribúcie pohotovostných zásob, pritom neexistujú žiadne písomne dôkazy.

Potrebná je komplexná analýza systému riadenia kľúčových inštitúcií v čase mimoriadnej situácie

Podpredseda národných kontrolórov poukázal tiež na to, že zodpovedné inštitúcie nevyužili pri komunikácii či informovaní občanov existujúce informačné systémy. “Ani raz nebola využitá štátna platforma slovensko.sk. Do elektronickej schránky fyzickej či právnickej osoby nebol v priebehu pandémie zaslaný žiadny dokument, ktorý by uľahčil ľuďom orientovať sa v novej – mimoriadne nepríjemnej situácii,” uviedol Andrassy. Aktívnym využívaním informačných systémov by sa pritom podľa neho v reálnom čase pomáhalo hygienikom, lekárom pri trasovaní chorých či identifikovaní ohnísk nákazy na COVID-19.

Najvyšší kontrolný úrad odporúča rezortu vnútra, aby vykonal komplexnú analýzu systému riadenia kľúčových inštitúcií v čase mimoriadnej situácie. “Akúkoľvek vážnu situáciu vieme zvládnuť len vtedy, ak existujú jasné pravidlá pre aktívnu účasť každej zainteresovanej štátnej a verejnej inštitúcie v systéme krízového riadenia štátu,” pripomenul podpredseda NKÚ. Dôležitou otázkou je podľa neho tiež existencia jednoznačne a zákonne určenej zodpovednosti za riadenie, rozhodovanie a predchádzanie vzniku významných škôd na majetku, zdraví obyvateľov v dôsledku pandémie či živelnej pohromy.

NKÚ: Štátne inštitúcie neboli pripravené ani na prvú, ani druhú vlnu pandémie

Štátne inštitúcie neboli pripravené nielen na prvú vlnu, ale ani na druhú vlnu pandémie nového koronavírusu. Skonštatoval to vo svojej správe Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ). Ministerstvu vnútra preto odporučil, aby systém riadenia inštitúcií v čase mimoriadnej situácie prešiel komplexnou analýzou.

Analytici NKÚ už v októbri poukázali na predražený nákup zdravotníckych pomôcok, ako aj na nepripravenosť zodpovedných štátnych inštitúcií na pandémiu. Správa štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR) až do konca februára nedostávala jasné požiadavky na zabezpečenie zdravotníckych pomôcok. Štát preto podľa NKÚ nebol schopný v prvej etape poskytnúť nevyhnutné pomôcky do nemocníc, zariadení pre seniorov či pracovníkom v prvej línii.

„V rámci mimoriadnej epidemickej situácie mali kľúčovú rolu zohrávať dve poradné odborné komisie – Pandemická komisia vlády SR a Národná protiepidemická komisia. V oboch prípadoch sme zistili, že ich fungovanie i postavenie v rámci krízového riadenia štátu bolo vysoko formálne a protiepidemická komisia, ktorej šéfom je hlavný hygienik SR, od roku 2019 vôbec nezasadala“, poukázal Ľubomír Andrassy, podpredseda NKÚ. Problémom bolo, že do procesov manažovania aktívne vstupoval Permanentný krízový štáb, pri ktorom nie sú podľa NKÚ jasné jeho zákonné kompetencie a pôsobnosť.

Úrad v správe pripomenul, že hlavným koordinujúcim orgánom štátu v čase mimoriadnej situácie je Ústredný krízový štáb a najvyšším orgánom, ktorý má právo i povinnosť rozhodovať, je vláda.

Napriek kontrole a upozorneniam zo strany NKÚ boli sklady hmotných rezerv v polovici septembra naplnené zdravotníckymi pomôckami len na 16 %. “Správa hmotných rezerv nemala k dispozícii rezervy na 60 dní, ako to je zadefinované v uznesení vlády, ale len na 10 dní. Zo 14 druhov zdravotníckych pomôcok mali v dostatočnom množstve pripravené len dve položky a zásoby chirurgických masiek či testov na ochorenie COVID-19 mali dokonca väčšie, ako bolo požadované,” spresnil NKÚ.

Vrecia na nebezpečný biologický odpad neboli k dispozícii vôbec, požiadavky na jednorazové plášte, rukavice a ochranné štíty boli naplnené ani nie na 10 %. Rovnako chýbal jasný mechanizmus prerozdeľovania pomôcok a určovanie si priorít. Pomôcky tak podľa NKÚ boli rozdeľované individuálne. “V priebehu roka 2020 správa rozdelila zdravotnícky materiál za takmer 40 miliónov eur, z toho takmer tri štvrtiny pre rezort zdravotníctva. Najrýchlejšie SŠHR reagovala na požiadavku úradu vlády SR, ktoré vyskladnili do 2 dní, vybavenie požiadavky ministerstva spravodlivosti trvalo viac ako mesiac,” opísal NKÚ.

Správa hmotných rezerv počas núdzového stavu suplovala podľa Andrassyho zásobovanie, ktoré mali zabezpečiť jednotlivé ústredné orgány štátu v rámci svojich kompetencií.