Bratislava 30. októbra 2024 (HSP/Euronews/ Foto:TASR/AP-Julia Demaree Nikhinson)
Keďže prezidentské voľby v USA sú za rohom, v Bruseli rastú obavy, že v prípade Trumpovho víťazstva by sa Ukrajina mohla ocitnúť v situácii, keď sa bude musieť postarať sama o seba. Tému prináša Euronews
Ak by sme povedali, že Európska únia s “obavami“ očakáva výsledok prezidentských volieb v Spojených štátoch, bolo by to slabé slovo.
Obavy Bruselu
Hlasovanie na druhej strane Atlantiku môže potenciálne zmeniť mnohé, ak nie všetky politiky bloku – od obchodných tokov a priemyselných dotácií až po digitálny dohľad a protimonopolné kontroly. Žiadna iná oblasť však nevyvoláva také silné obavy ako vojna na Ukrajine – kde by akékoľvek vybočenie, aj keď malé, mohlo zmeniť situáciu na bojisku.
Hlboké znepokojenie pramení zo slov republikánskeho kandidáta a exptrezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa netají tým, že sa mu “nepáči“ pomoc, ktorú Spojené štáty Ukrajine poskytujú.
Začiatkom tohto roka, keď americký Kongres rokoval o balíku zahraničnej pomoci, podľa ktorého sa na vojenské dodávky pre Ukrajinu vyčlenilo 60 miliárd dolárov (55,4 miliardy eur), sa Trump pokúsil ovplyvniť postup tým, že presadzoval, aby pomoc bola na rozdiel od grantu štruktúrovaná ako pôžička.
„Nikdy by sme už nemali dávať peniaze bez nádeje na ich vrátenie alebo bez “viazanosti“. Spojené štáty americké by už nemali byť ‘hlúpe’,“ napísal na svojej platforme Truth Social.
Neskôr, na júnovom zhromaždení, miliardár označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za ” azda najlepšieho obchodníka zo všetkých politikov, ktorí kedy žili”.
„Vždy, keď zavíta do našej krajiny, odchádza so 60 miliardami dolárov,“ povedal Trump s odkazom na balík pomoci.
„Vráti sa domov a oznámi, že potrebuje ďalších 60 miliárd dolárov, a ja hovorím: To sa nikdy neskončí. Nikdy sa to neskončí,“ zdôraznil na predvolebnom zhromaždení za potlesku davu.
„Vyriešim to ešte pred tým, ako nastúpim do Bieleho domu ako nový prezident,“ dodal.
Silné slová Donalda Trumpa
V júli sa Trump stretol s jedným zo svojich najbližších spojencov v Európe, maďarským premiérom Viktorom Orbánom (v rámci toľko kritizovanej Orbánovej “mierovej misie“), aby spolu diskutovali o konflikte.
„Do vojny medzi Ukrajinou a Ruskom nedá ani cent,“ povedal Orbán po bilaterálnom stretnutí.
„Vojna sa preto skončí, nakoľko je zrejmé, že Ukrajina sa nedokáže postaviť na vlastné nohy,“ vyjadril sa.
Orbán svoje výroky zopakoval vo vzdorovitom liste, ktorý adresoval svojim kolegom lídrom z krajín EÚ. Varoval v ňom, že Trumpovo “pravdepodobné” znovuzvolenie zmení finančnú dynamiku medzi USA a EÚ, pokiaľ ide o podporu Ukrajiny.
Práve tento posun vyvoláva v Bruseli obavy.
Zavretie kohútika
Od prvých dní invázie( február 2022) bol Brusel v úzkom kontakte s Washingtonom, aby mocnosti koordinovali svoju reakciu a posilnil západný front proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
V americkom prezidentovi Joeovi Bidenovi našla EÚ rozhodného a hlasného zástancu transatlantického spojenectva. Biden pevne súhlasil s tým, že ruská invázia v plnom rozsahu bola hrubým porušením medzinárodného práva a Ukrajina má právo brániť sa a získať späť svoje územie.
Hoci obe strany zostali vo svojich politických rozhodnutiach nezávislé, ich cesty sa uberali rovnakým smerom. Na jednej strane podpora ukrajinskej armády a hospodárstva a na druhej strane tlak sankcií na ochromenie ruskej vojnovej sily.
USA, ktoré sú svetovým výrobcom vojenskej techniky, sa zamerali predovšetkým na to, aby Kyjevu poskytli moderné zbrane potrebné na odrazenie ruských vojsk. Podľa vládnych údajov dodali USA od začiatku vojny vojenskú pomoc v hodnote viac ako 64 miliárd dolárov (59 miliárd eur). Dary zahŕňali rakety dlhého doletu ATACMS a potrebné systémy protivzdušnej obrany Patriot.
EÚ a jej členské štáty tiež poskytli vojenskú pomoc v hodnote 43,5 miliardy EUR, ale narazili na výrazné prekážky – napríklad EÚ nesplnila cieľ dodať milión delostreleckých nábojov do marca 2024 a neposkytla ani balík prostriedkov vo výške 6,6 miliardy EUR, ktorý stále blokuje Maďarsko.
Úspešnejšie boli injekcie finančnej, hospodárskej a humanitárnej pomoci bloku, v rámci ktorých sa už vyplatilo 57,8 miliardy EUR a ďalšie sa pripravujú.
Paralelne s týmto úsilím vystupovali atlantickí partneri ako spolutvorcovia niekoľkých prelomových iniciatív na úrovni skupiny krajín G7, ako je napríklad cenový strop na ruskú ropu a pôžička pre Kyjev vo výške 50 miliárd USD (45 miliárd EUR), pri ktorej sa ako zábezpeka použijú zmrazené aktíva Ruska.
Hrozí, že táto harmonická spolupráca sa zo dňa na deň zrúti – ak Trump zvíťazí, splní svoju vyhrážku a zastaví americkú pomoc.
„To by spôsobilo veľký problém, pretože Európa nie je pripravená prevziať plnú zodpovednosť. A znamená to, že v priebehu troch, štyroch, šiestich mesiacov by sa Ukrajina mohla ocitnúť bez dostatočných zdrojov na pokračovanie vojny,“ povedal v rozhovore Sven Biscop, programový riaditeľ Egmontského inštitútu.
„Som presvedčený, že nech sa v amerických voľbách stane čokoľvek, Európska únia bude stáť pri Ukrajine. Otázka však znie: Aký je koniec našej stratégie?,“ opýtal sa Biscop.
„Momentálne im dávame (pomoc) postupne – kúsok dnes, kúsok zajtra… Len toľko, aby neuvoľnili územie, ale aby sme udržali líniu. A vyzerá to tak, že istým spôsobom dúfame, že Putin sa nakoniec vzdá, ale on sa nevzdá. Takže potrebujeme stratégiu,“ vyjadril sa Biscop.
Po USA ostane prázdne miesto
Málokto v Bruseli verí, že EÚ môže zasiahnuť a nahradiť náhlu absenciu Washingtonu. So stagnujúcou ekonomikou, slabším obranným priemyslom a nárastom krajne pravicových strán nemá blok prostriedky na to, aby sám prevzal celé bremeno.
Toto uvedomenie sa dostalo do popredia minulý rok, keď sa balík 60 miliárd dolárov zasekol v americkom Kongrese a EÚ začala vážne uvažovať o scenári amerického ústupu. „Môže Európa vyplniť medzeru, ktorú po sebe zanechali USA? Nuž, Európa určite nemôže nahradiť USA,“ priznal vtedy vysoký predstaviteľ EÚ Josep Borrell.
Podobné obavy ťažia predstaviteľov a diplomatov EÚ, keďže sa blíži dátum konania volieb a prieskumy verejnej mienky ukazujú nerozhodný súboj medzi Trumpom a jeho protikandidátkou Kamalou Harrisovou, ktorá sľúbila, že bude “pevne stáť” na strane Ukrajiny a bude pokračovať v úsilí skupiny G7 sprísniť tlak na Kremeľ.
Trump sa medzitým vyhýbal akýmkoľvek dlhodobým záväzkom a namiesto toho hovoril o uzavretí dohody o rýchlom ukončení vojny bez toho, aby poskytol akékoľvek podrobnosti o tom, čo by táto dohoda zahŕňala.
“Na tango treba dvoch“
„Myslím si, že ak zvíťazíme( vo voľbách), vyriešime to veľmi rýchlo,“ povedal Trump koncom septembra po stretnutí so Zelenským. „Ale viete, na tango treba dvoch,“ poznamenal.
Tieto slová vyvolávajú obavy, že ak sa Trumpovi nepodarí dosiahnuť dohodu, ktorú opisuje výlučne transakčným spôsobom, prestane sa o vojnu zaujímať a nechá Ukrajinu, aby sa o seba postarala sama – a Európu, aby sa snažila zaplniť vzniknuté prázdne miesto.
„Prípadné druhé Trumpovo prezidentstvo by mohlo narušiť úzke transatlantické partnerstvo, o ktoré sa spolu s EÚ usilovala Bidenova administratíva. Mohlo by spôsobiť zbytočné potiaže v oblasti spolupráce v čase, keď ich najmenej potrebujeme, najmä v rámci NATO,“ uviedol vo vyhlásení pre Euronews David McAllister, poslanec EPP, ktorý predsedá výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci.
„Napriek tomu by sme mali nájsť spôsob, ako udržať čo najužšie väzby bez ohľadu na výsledok volieb, aby sme ” udržali” vzťahy medzi EÚ a USA,“ dodal.
Prečítajte si tiež:
- Bezos hasí požiar. Denník Washington Post vo voľbách nepodporí Harrisovú – ozvali sa redaktori aj čitatelia
- Sorosov prokurátor žaluje Muskovu lotériu America PAC