Najprv chceli povinné očkovanie Slovákov, teraz chcú diaľnicu na Ukrajinu

Bratislava 18. júna 2023 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Nie je to tak dávno, čo mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko (PS) spustila kampaň na povinné očkovanie Slovákov proti covidu. V súčasnosti jednu celú tlačovú besedu venovali progresívci Ukrajine. Strana PS v rámci predvolebnej kampane poukazuje na výhody rýchleho vstupu Ukrajiny do EÚ, ktorý by podľa nich priniesol ekonomické benefity podnikateľskému sektoru na Slovensku

Ešte koncom roka 2021, strana Progresívne Slovensko spustila kampaň za povinné očkovanie proti ochoreniu Covid -19. Na propagačnom videu vystupujú ľudia, ktorí vyjadrujú súhlas s povinným očkovaním. „Som za povinné očkovanie”. Na videu vystupuje aj Biháriová, ktorá ešte ako predsedníčka PS vyslovila na videu tézu, že iba očkovanie je tá cesta, ktorá vie ukončiť pandémiu a zároveň vyzvala na podporu petície zapovinneockovanie.sk.

Tlačová beseda PS – „Ukrajina v EÚ je pre nás šanca”, sa niesla v duchu predstavenia zahraničnej politiky strany. Podľa predsedu PS Šimečku má strana najsilnejší tím na zahraničnú politiku v rámci slovenského prostredia a táto téma bude jednou z kľúčových pre budúce parlamentné voľby.

„A na stole sú dve jasné ponuky – na jednej strane ponuka naša, ponuka Progresívneho Slovenska, demokratickej, bezpečnej slobodnej budúcnosti v Európskej únii a v NATO a na druhej strane je ponuka Roberta Fica a extrémistov. A to je ponuka kolaborácie s vojnovými zločincami, izolácie v rámci štruktúr Európskej únie a NATO, odklon od tých súčasných spojenectiev a možná deštrukcia demokracie,” uviedol Šimečka.

Predseda PS predstavil aj tri kľúčové tézy slovenskej zahraničnej politiky – podpora vstupu Ukrajiny do EÚ, podieľanie sa slovenských firiem na obnove povojnovej Ukrajiny a udržanie Slovenska v euroatlantickom civilizačnom okruhu.

„Ak by Slovensko po voľbách začalo byť spochybňované ako štát, kde sa dodržiava demokracia a zásady právneho štátu, môže to znamenať aj veľký problém pre slovenské verejné financie, pre slovenskú ekonomiku. Vidíme to na príklade Maďarska, kde politika Viktora Orbána, centralizácia moci, postavenie opozície, súdov, médií viedla k tomu, že Maďarsku boli zastavené eurofondy,” doplnil Šimečka.

Podpredseda strany PS Valášek poukázal nielen na potrebu vstupu Ukrajiny do EÚ a jeho prínos pre Slovensko, ale aj na potrebu „fyzických prepojení” Slovenska s Ukrajinou.

„Predošlé vlády mali tendenciu správať sa k tej východnej hranici, akoby za ňou žili vlci a nič iného”, podotkol podpredseda PS a zároveň poukázal na neprepojenosť Slovenska s Ukrajinou pomocou diaľnice, keďže podľa neho D1 končí ďaleko od ukrajinských hraníc a susedia Ukrajiny ako napríklad Poľsko si už diaľnicu dávno postavili. Valášek poukázal na miliardy, ktoré EÚ presmerovala do rôznych európskych fondov na podporu lepšieho fyzického prepojenia medzi EÚ a jej susediacimi krajinami. Podľa Valáška si Slovensko podalo prihlášku na prepojenie D1 smerom na Ukrajinu len prednedávnom, čo je podľa neho príliš neskoro.

Je potrebné pripomenúť, že výstavba diaľnice D1 začala v roku 1972, pričom medzi Bratislavou a Trenčínom sa do roku 1999 formálne jednalo o diaľnicu D61. Diaľnica D1 (D1) je najvýznamnejšia a súčasne aj najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu so Záhorom v blízkosti štátnych hraníc s Ukrajinou. Súčasťou diaľnice má byť aj nový diaľničný hraničný priechod, v blízkosti súčasného cestného hraničného priechodu Vyšné Nemecké – Užhorod na štátnej hranici s Ukrajinou.