Naďovi nominanti z ministerstva obrany priamo do zbrojárskych firiem

Bratislava 5. februára 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Dňa 28. januára 2024 v relácii RTVS minister obrany Robert Kaliňák komentoval nelichotivý stav obranyschopnosti Slovenskej republiky. Protivzdušnú obranu prirovnal k nahému batoľaťu a kúpu amerických vrtuľníkov VIPER k čerešničke na torte, ktorú však nemáme. Kaliňák ďalej deklaroval zámer nákupu amerického systému protivzdušnej obrany PATRIOT uplatnením zľavy 700 miliónov USD, ktorú máme americkou vládou predschválenú práve na nákup už vyrobených vrtuľníkov VIPER. Okrem uvedených tém minister obrany naznačil dva priam zlodejské prípady týkajúce sa nevýhodnosti a predraženosti akvizícií

V prvom prípade išlo o nevýhodne uzatvorenú zmluvu, v ktorej nebol indexovaný cenový strop, čo podľa slov ministra znamená, že v praxi môže dôjsť až k dvojnásobnému predraženiu zákazky. Bližšie informácie minister neuviedol.

Hlavným správam sa podarilo zistiť, že sa má jednať o zmluvu na nákup 152 kusov švédskych pásových obrnených vozidiel CV90 MkIV s 35 mm kanónom. Celkové predpokladané náklady na obstaranie techniky a infraštruktúry boli stanovené na približne 1,688 miliardy eur. Kontrakt vo Švédsku podpísal vtedajší štátny tajomník rezortu obrany Marian Majer, a to 4 dni pred pádom Hegerovej vlády.

V druhom prípade minister obrany hovoril o predraženom trenažéri, ktorého obstaranie vyšlo rezort obrany na neuveriteľných 58 miliónov eur, pričom vozidlo, ktoré trenažér simuluje, má hodnotu cca 8 miliónov eur.

Podľa našich informácií sa jedná práve o trenažér na švédske pásové vozidlo CV90. Tento trenažér mala vyvinúť a dodať trenčianska spoločnosť Virtual reality media a.s., pričom štandardne v praxi, cena trenažéra nebýva vyššia ako cena objektu, ktorý simuluje. Podľa odborníka na výzbroj cena takéhoto trenažéra by mala dosiahnuť maximálne hodnotu do 10 miliónov eur, ale to už by naozaj musela byť svetová kvalita. Slovenská spoločnosť trenažér vyvinula a dodala ho v zmysle zmluvy švédskemu výrobcovi obrnených vozidiel spoločnosti BAE systems, ktorá ho následne predala slovenskému rezortu obrany pravdepodobne za 58 miliónov eur.

Okrem iného práve spoločnosť BAE Systems je dlhoročný partner a sponzor mimovládnej organizácie GLOBSEC, ale aj ľahkodohľadateľný sponzor „neziskoviek“ vtedajšieho ministra obrany Naďa.

Áno, aj takto si predstavovala bývalá vládna garnitúra zapojenie slovenského obranného priemyslu do veľkých zbrojárskych projektov. V konečnom dôsledku aj v tomto prípade, minimálne dvojnásobne predraženú cenu trenažéra zaplatí daňový poplatník Slovenskej republiky. Odpoveď na otázku kam a medzi koho sa rozplynul „vývar“ rádovo v desiatkach miliónov eur z tohto mega podozrivého obchodu si môžeme len domyslieť.

Poďme sa však pozrieť, kde sa pán štátny tajomník Majer, ktorý zmluvu so Švédmi podpisoval, ocitol po ukončení svojho pôsobenia na rezorte obrany. Áno, hádate dobre, takmer okamžite, dva mesiace po odchode z rezortu, sa stal obchodným riaditeľom výrobcu predraženého trenažéra, Virtual reality media a.s. Žeby náhoda? Tak na toto už dnes verí iba málokto.

Tento odchod vysokopostaveného funkcionára Naďovho ministerstva obrany do „biznis sféry“, s ktorou mal rezort obchodné styky však nebol jediný.

Takisto plukovník Jozef Zekucia, bývalý Národný riaditeľ pre vyzbrojovanie a generálny riaditeľ Sekcie modernizácie Ministerstva obrany SR počas Matovičových a Hegerových vlád, od apríla 2023 pracuje v zbrojárskom podniku MSM Group patriaceho pod zbrojársky gigant Czechoslovak Group veľkopodnikateľa Michala Strnada. Práve MSM Group mala byť dodávateľom munície, ktorú rezort obrany v roku 2022 podozrivo nakúpil aj napriek tomu, že na ňu nemal zbraňový systém a následne ju daroval Ukrajine, čím štát zaplatil firme cez štátnu spoločnosť Konštrukta Defence a.s. za starú muníciu, ktorú nepotreboval, milióny eur. O tejto skutočnosti sme Vás už podrobne informovali 16. januára 2024.

Na predmetné záležitosti nedávno reagoval aj generál Jozef Viktorín, ktorého komentár ste si mohli prečítať aj tu na Hlavných správach. Okrem iného poukázal aj na určitú laxnosť postupu rezortu obrany pri identifikovaní a razantnej náprave a vyvodení konzekvencií voči konkrétnym funkcionárom, ktorí svojim konaním umožnili stratu, respektíve významné zníženie obranyschopnosti Slovenskej republiky, prípadne umožnili nehospodárne nakladanie s majetkom štátu.

Tu sa dá na záver uviesť už len jedna skutočnosť. Ak by takýmito informáciami voči svojim predchodcom disponoval vtedajší mocenský aparát ministra Naďa a bývalej vlády by konkrétne osoby boli za takéto konanie s hanbou a v putách odvádzané do policajných ciel.

Nie, nikto tu nevyzýva na bezhlavý revanš, ale iba na dôsledné a objektívne vyšetrenie podozrení, na ktoré aj Hlavné správy ale aj mnohé iné médiá a odborníci opakovane v rezorte obrany poukazujú. Pokiaľ sa s týmito nekalými praktikami bývalej garnitúry nevysporiadame na všetkých úrovniach štátu, nedávna minulosť sa zopakuje, a to asi nikto nechce.

Sto dní od nástupu novej vlády by malo stačiť, aby sa začali riešiť problémové tendre a rôzne podozrivé machinácie bývalej garnitúry nielen na ministerstve obrany.