Nadácia Pro Patria na Bratislavskom hrade udeľovala ceny

Bratislava 21. septembra 2024 (HSP/Foto:Daniela Suchá)

Nadácia Pro Patria 19.9.2024 pri príležitosti 176. výročia vzniku Slovenskej národnej rady a 32. výročia vzniku Slovenskej republiky udeľovala už štvrtýkrát osobnostiam, ktoré svojou dlhodobou činnosťou priniesli významný vklad do života našej spoločnosti v oblasti vedy, politiky či kultúry, Cenu nadácie Pro Patria. V jednotlivých kategóriách bolo nominovaných dvanásť osobností, ktoré si v reprezentačných priestoroch západného krídla Bratislavského hradu prevzali z rúk zakladateľa nadácie Antona Hrnku striebornú medailu Pro Patria 2024

Slávnostný akt odovzdávania výročných ocenení úvodným i záverečným príhovorom sprevádzal teoretik a historik umenia Ľuboslav Moza a sviatočnú atmosféru hrou na fujare dotváral Štefan Suchý z občianskeho združenia CYRILOMETODIADA.

Zakladateľ nadácie Igor Laciak privítal prítomných a vo svojom príhovore sa krátko zamyslel nad skutočnosťou, že napriek trom desaťročiam existencie vlastnej republiky a politickej slobody stále nie sú sformulované naše národno-štátne záujmy, absentuje vízia celonárodného konsenzu a časť národa necíti zodpovednosť, ba ani úctu voči vlastnému štátu. Či je príčina v rodinnej výchove, nekvalitnom školskom vzdelávaní, vnútropolitickej atmosfére a akú úlohu zohrávajú médiá sú otázky legitímne, ale  pre iné fórum. Preto sa nadácia rozhodla vyhľadávať a predstavovať ľudí, ktorí svojou činnosťou prispievali a prispievajú k formovaniu a rozvoju slovenskej národnej identity v rozličných oblastiach života našej spoločnosti a zaslúžia si náš rešpekt a úctu.

Zakladateľ nadácie Anton Hrnko hovoril o potrebe kultúry v živote človeka, o tom, aké je dôležité vážiť si sám seba, aby si nás vážili aj iní. Rovnako to platí i pre národ. Len ten národ, ktorý si váži sám seba, bude požívať úctu iných národov. Jedna z myšlienok, ktoré ovplyvnili vznik nadácie, bola spomienka na výrok Jána Kollára, ktorý si pri úteku z Pešti povzdychol: „Práca pre slovenský národ je čistá obeta. Nikto to neocení a nepriatelia ťa budú preklínať až do troch generácií.“ Podobná situácia je i v súčasnosti. Ak si všimneme správanie našich kvázi národných elít k vlastným ľuďom, ktorí sa z nejakého dôvodu ocitli mimo, vidíme, že hydra progresivizmu, hoci je malá, vyhráva, pretože si nevieme zastať svojich ľudí, zomknúť sa, vytvoriť hrádzu a jasne dať najavo, že tadiaľto cesta nevedie. Preto sa nadácia rozhodla oceniť niektorých ľudí aspoň morálne. Medaila je teda symbolom morálneho ocenenia človeka, ktorý svojou činnosťou prispel k rozvoju  a upevňovaniu národného povedomia, k poznaniu, pestovaniu, ochrane a šíreniu slovenskej  vedy, kultúry, umenia či jazyka. Je dôležité si uvedomiť, že nielen veľké osobnosti prispeli a prispievajú k rozvoju národa, ale sú to často aj neznámi ľudia, ktorí pracujú „na roli národa dedičnej“, a zaslúžia si aspoň morálne ocenenie a vedomie toho, že sa vie o nich i o ich práci pre národ. Preto sa nadácia rozhodla oceniť širšie spektrum osobností, aby každý vedel, že práca pre národ sa oplatí.

Dr. Hrnko potom odovzdal pamätnú medailu dvanástim oceneným osobnostiam:

Ivan Mrva, slovenský historik, vysokoškolský pedagóg a publicista

Vo svojom výskume sa zaoberá slovenskými a stredoeurópskymi novovekými a modernými dejinami. Je autorom viac ako troch desiatok monografií a množstva štúdií, článkov či recenzií. Je tiež členom viacerých vedeckých a redakčných rád. Venuje sa aj popularizovaniu histórie, v rámci ktorého vytvoril množstvo televíznych scenárov

Marián Servátka, filológ, pedagóg, publicista a diplomat

Odborne sa venoval výskumu slovenského jazyka na Spiši v Poľsku a aktívne spolupracoval s predstaviteľmi tamojšej slovenskej menšiny. Založil lektorát slovenského jazyka na Varšavskej univerzite. Veľvyslanec v Poľsku, Bielorusku a vo Svätej stolici. Je nositeľom viacerých zahraničných vyznamenaní a rádov.

Jana Blublová, pedagogička, dlhoročná aktívna členka Matice slovenskej

Celý profesijný život sa zapájala do spoločenskej činnosti, pripravovala žiakov na

rôzne literárne súťaže a viedla ich k vnímaniu krásy nášho jazyka,  láske

k vlasti a k hrdosti na našu kultúru a tradície. Organizovala prednášky a

besedy s významnými osobnosťami nášho národa.

Ján Doruľa, jazykovedec, slavista, organizátor zjazdov slavistov

Vo funkcii predsedu Slovenského komitétu slavistov vypracoval koncepciu dlhodobých slavistických výskumov. Venuje sa otázkam vývinu slovenského jazyka a

vzťahom slovenčiny a iných slovanských aj neslovanských jazykov na pozadí

historického vývinu slovenského etnika. Osobitnú pozornosť venuje jazyku

ľudovej slovesnosti a staršieho slovenského písomníctva. Zaoberal sa otázkami vývinu spisovného jazyka.

Štefan Zelník, lekár, dlhoročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Už roku 1990 sa zapojil do emancipačného procesu slovenského národa a prispel k vzniku jeho štátnosti. Angažoval sa v komunálnej politike, bol roky poslancom

Žilinského samosprávneho kraja. Ako člen Stálej delegácie Parlamentného

zhromaždenia Rady Európy roku 2006 – 2010 a vedúci Stálej delegácie NR SR

v Stredoeurópskej iniciatíve sa významne pričinil o nadväzovanie politických, obchodných a priateľských vzťahov s  európskymi krajinami.

Lenka Mayerová, novinárka a vydavateľka

Venuje sa žurnalistike, vo svojej publicistike prispieva k popularizácii slovenských národných a historických tém. V januári 2020 jej Únia slovenských novinárov udelila Cenu Gabriela Zelenaya za 20-ročnú tvorivú novinársku prácu v prospech zvyšovania úrovne slovenskej žurnalistiky, šírenia objektívnych informácií a posilňovania

postavenia Slovenska doma i v zahraničí.

Pavol Stano, vydavateľ, redaktor, bibliograf

Založil vydavateľstvo Post Scriptum, ktoré sa venuje vydávaniu kníh so zameraním na národnú, historickú, náboženskú a všeobecne kultúrnu problematiku. Je predsedom Spoločnosti Andreja Hlinku, ktorá prispieva k pestovaniu pamäti o tomto velikánovi slovenských dejín najmä organizovaním spomienkových podujatí a sprítomňovaním  jeho odkazu v širšej verejnosti.

Margaréta Vyšná, kulturologička, redaktorka, dlhoročná pracovníčka Matice slovenskej

V Matici slovenskej pracovala ako výskumno-vývojová pracovníčka v Stredisku

národnostných vzťahov. Viac ako dvadsať rokov sa venuje slovensko-maďarským vzťahom a skúmaniu národnej identity Slovákov na južnom Slovensku. V tejto oblasti vytvorila niekoľko definícií a koncepcií.

Anton Gábrik, akademický sochár, medailér, ilustrátor, laureát Ceny Martina Benku

Absolvent figurálneho a reliéfneho sochárstva, študoval pod vedením profesora Snopeka a profesora Kulicha. Je autorom mincí, sôch a súsoší, portrétov, medailí, plakiet. Venoval sa aj ilustrácii kníh. Je tvorcom trojsúsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda, ktoré bolo slávnostne nainštalované v lete tohto roku na bratislavskom hradnom návrší.

Marián Polonský, sochár, medailér, keramikár

Dlhé roky sa venoval umeniu realizovanému v keramike, neskôr drobnej plastike a medailérstvu. Začiatkom osemdesiatych rokov sa začal intenzívnejšie venovať medailérskej tvorbe, v ktorej našiel nové impulzy pre svoju umeleckú činnosť. Jeho medaily patria k umeleckým skvostom a bývajú oceňované v mnohých odvetviach kultúry, vedy, ale aj spoločenského diania medzinárodného významu.

Michal Zoldy, novinár, prekladateľ, tlmočník

Prekladal vedeckú literatúru i vedecké práce do angličtiny. Publikoval v renomovaných časopisoch. Po roku 1991 i po vzniku Slovenskej republiky pravidelne monitoroval zahraničnú tlač a snažil sa reagovať na neobjektívne a skreslené informácie a články v zahraničných médiách. Pravidelne adresoval otvorené listy o stave našej spoločnosti v anglickom jazyku americkým a európskym médiám, tlačovým agentúram a inštitúciám pôsobiacim v Bruseli, ako aj zastupiteľským úradom pôsobiacim v Slovenskej republike.

Gustáv Valach, herec, dlhoročný člen SND v Bratislave

Patril do éry zlatej generácie hercov na Slovensku. Počas kariéry stvárnil desiatky nezabudnuteľných divadelných a filmových postáv. Vynikol v rázovitých, psychologicky zložitých a životom poznačených rolách. Majster Gustáv Valach, veľký klenot slovenskej kultúry, sa ani počas obdobia socializmu netajil svojím hlbokým mravným a kresťanským  presvedčením.

Oceneným srdečne blahoželáme.

Slávnostnú atmosféru odovzdávania cien dotvárali umelecké diela slovenského výtvarníka a sochára Petra Žanónyho a českého výtvarníka Yara Pružinca.

Jana Blublová, o. z. CYRILOMETODIADA