Bratislava 8. septembra 2023 (HSP/Foto: TASR-Lukáš Grinaj)
“Víťaz je ten, kto zostaví vládu a nie ten, kto má viac percent,” povedal pre Denník N Jaroslav Naď. Áno, je to možné, ale poďme sa bližšie prizrieť tomu, z ktorých strán by on vládu zostavil a aké by to malo dôsledky
“Môže získať Progresívne Slovensko 25 %,” pokračuje Naď, “a vyhrať, ale nebude mať s kým zostaviť vládu, alebo môže získať 15 %, ale má tam ďalších štyroch partnerov a Michal Šimečka môže byť premiér. A to je reálny víťaz, aj keby hneď skončil tretí v poradí. Čiže o tomto to je a to si musia ľudia uvedomiť, a budem veľmi rád, keď si to uvedomia aj politickí komentátori, že toto nie je čierno biele, lebo tá alternatíva je oveľa širšia.”
O tom v akej zostave vidí budúcu vládu povedal: “Tá zostava je úplne jasná. Teda, ľudia rozhodnú samozrejme v hlasovaní. Ale vychádzam z reality, že to môže byť asi päť strán. To znamená my, PS-ko, OĽANO, Saska a KDH.” Sme rodina v jeho výpočte nie je: “Boris, ten už podľa mňa preskočil na druhú stranu. Všetko tomu nasvedčuje. Chcel by som sa mýliť, ale obávam sa, že tam je oveľa viacej koordinácie medzi Borisom a Ficom a Pellegrínim, ako medzi Borisom a pravicovými demokratickými stranami.”
Naď hovorí o “koordinácii”, má na mysli nejaké dohody medzi spomínanými lídrami a stranami. Asi si nevie predstaviť, že opozičné strany robia politiku inak, než tie “demokratické.” Dohody vznikajú zväčša transparentne, inak ide skôr o zhody, než dohody. Ale to nie je to najdôležitejšie, čo sa dá vyčítať z Naďových slov. Je z nich cítiť paniku “demokratických” strán, ktoré sa pohybujú v šedej zóne okolo alebo pod piatimi percentami, nielen z toho, že sa asi do parlamentu nedostanú, ale aj z toho, kam utekajú ich percentá. A je v tom cítiť aj nevôľu proti takmer absolútnej oddanosti médií Progresívnemu Slovensku. Po tom, čo vyviedli Slovensku ľudia, ktorí dnes tvoria personálny substrát týchto strán, ich voliči utekajú k tomu, kto nemal namočené paprče vo vládach úpadku v poslednom volebnom období. A okrem opozície je to len PS.
A teraz sa pozrime, čo by sa prihodilo, ak by sa zostavila vláda podľa návodu Naďa. Šimečka by bol premiér. Bez ohľadu na absurdné ponuky budúcnosti pre Slovensko v kampani, programe a hlavne výrokoch Progresívneho Slovenska, aký by bol Šimečka premiér?
Je to mladý muž, ktorý sa bojí zodpovednosti za svoj život, nikdy o zdroj svojho príjmu nesúťažil na trhu, po celý život žil z peňazí nejakého rozpočtu. Nie však najmenej významne, treba povedať, že vo vláde by bol úplný nováčik, naozaj asi nevie, kde sú na úrade vláde klozety. S jeho funkciou v európskych štruktúrach sa riadenie štátu porovnávať proste nedá. A Slovensko už má skúsenosť, veľmi čerstvú, keď sa jeho vláda dostala do rúk človeka v tejto oblasti absolútne neskúseného.
A čo s jeho koaličnými partnermi podľa návrhov Naďa? Okrem vajatavého a nejednoznačného KDH sú to strany, v ktorých zaparkovali ľudia z prvých línií vlád úpadku posledného volebného obdobia. Ukázali nám, ako uprednostňujú Slovensko pred osobnými súbojmi, táto zbierka obsahuje tie najviac citlivé obrovské egá, ktoré sa okrem poklonkovania EÚ a NATO nevedeli zhodnúť asi na tom, koľko je hodín. Koniec koncov, aj samotný Naď, ktorý sa odmieta vzdať nádeje na vládne kreslo to práve svojimi slovami dokazuje. Namiesto ukončenia krízy štátnej moci by nás čakalo len jej prehĺbenie a po niekoľkých mesiacoch nové predčasné voľby. Ale to nikomu z nich nevadí, hlavne, aby nevyhral Fico.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
