Bratislava 14. júna 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP-Kenzo Tribouillard, Pool via AP)
Hlavnými prioritami Slovenska na dnešnom summite Severoatlantickej aliancie (NATO) v Bruseli bol predovšetkým rozvoj vzťahov medzi NATO a Európskou úniou (EÚ), posilňovanie kolektívnej obrany a odstrašenia voči tradičným, ale aj novým bezpečnostným hrozbám. Skonštatoval to minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO)
Na summite lídrov členských krajín NATO zastupovala Slovensko prezidentka a hlavná veliteľka Ozbrojených síl SR Zuzana Čaputová. Súčasťou slovenskej delegácie bol tiež minister obrany SR Naď a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nom. SaS). V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
Ústredné témy stretnutia boli silné transatlantické spojenectvo, agenda NATO 2030 či jednota a súdržnosť Aliancie. Išlo tiež o prvý samit Aliancie s účasťou prezidenta Spojených štátov amerických Joea Bidena. Ako vysvetlil minister obrany Naď, agenda dnešného samitu je výsledkom niekoľkomesačných diskusií. Tie stanovili hlavné priority vo viacerých dôležitých oblastiach vrátane kolektívnej obrany či celkového rozšírenia aliančného prístupu k bezpečnosti. „Ide o významný krok, ktorým spoločne s partnermi potvrdzujeme, že sme ochotní zhostiť sa týchto úloh v prospech všetkých členov Aliancie, pretože jej adaptácia na meniace sa bezpečnostné prostredie a náš konsenzuálny postoj v tejto otázke zohráva naozaj kľúčovú úlohu,“ povedal minister obrany SR Jaroslav Naď.
Šéf rezortu obrany zdôraznil, že je dôležité, aby jednotlivé členské krajiny vnímali Alianciu ako hlavný organizačný rámec kolektívnej obrany spojencov a euroatlantického priestoru. „Jednou z našich hlavných priorít je, aby samit vyslal signál, že transatlantické spojenectvo je silné, že Aliancia je pripravená aj na nové výzvy a má schopnosť rýchlo a efektívne reagovať,“ doplnil minister Naď.
Lídri členských krajín NATO prijali na samite súbor deviatich hlavných rozhodnutí „NATO 2030“, ktoré usmerňujú, ako bude vyzerať adaptácia Aliancie v nasledujúcich rokoch. Ide napríklad o posilnenie politických konzultácii spojencov, zachovanie technologickej prevahy, posilnenie spoločného financovania, podpora medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, posilnenie výcviku a budovania kapacít partnerov, či reakcia NATO na klimatické zmeny. Zároveň odsúhlasili začatie procesu prípravy novej Strategickej koncepcie NATO, ktorá by mala byť schválená na ďalšom samite NATO v Madride v roku 2022.
Korčok: Rozhodnutia lídrov NATO posilnia obranu proti bezpečnostných hrozbám
Slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok po pondelňajšom summite NATO v Bruseli povedal, že Spojenci prijali dôležité politické rozhodnutia, ktoré majú zaručiť pripravenosť Aliancie odolávať budúcim bezpečnostným výzvam a hrozbám. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ).
Významným krokom je podľa Korčoka dohoda o vývoji novej Strategickej koncepcie NATO. Tá by okrem potvrdenia kľúčových úloh NATO mala zároveň “priniesť inovatívne prístupy k čoraz sofistikovanejším hrozbám,” akými sú podľa ministra obrana voči kybernetickým útokom či zvyšovanie odolnosti voči hybridným a dezinformačným aktivitám cudzích štátov.
“Pre Slovensko je dôležité, že budeme spoločne aj naďalej posilňovať kolektívnu obranu, a tým aj bezpečnosť našich občanov,” dodal Korčok.
Lídri NATO tiež potvrdili kľúčovú úlohu Aliancie v oblasti odstrašenia a kolektívnej obrany, ako aj pri posilňovaní spolupráce s EÚ a partnerskými krajinami.
Osobitnú pozornosť venovali následkom klimatických zmien na bezpečnostné prostredie, ako aj na plnenie aliančných úloh s dôrazom na energetickú efektívnosť a pôsobenie ozbrojených síl s čo najnižším ekologickým zaťažením.
Premiéri a prezidenti členských štátov sa na summite detailnejšie zamerali aj na hrozby zo strany Ruska a Číny. Vyjadrili napríklad znepokojenie nad destabilizujúcimi aktivitami Ruska na Ukrajine a jeho rastúcej vojenskej prítomnosťou v okolí hraníc štátov NATO.
0.0°C
.jpg)
