Naď chce zavrieť človeka, ktorý zverejnil záznam vyšetrenia Lučanského? A čo informátor Denníka N, ktorý roky vynáša informácie z Kuciakiády a Kočneriády?

Slovensko 3. januára 2021 AKTUALIZOVANÉ (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Arogantné vyjadrenie ministra obrany Jaroslava Naďa k uniknutej dokumentácii vyšetrenia generála Lučanského doslova šokovalo slovenskú verejnosť. Prezrádza mnohé o adeptovi na budúceho slovenského premiéra

Tak si to zrekapitulujme. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková celkom zjavne, cynickým spôsobom na kamery klamala, keď tvrdila že to, čo sa bývalému prezidentovi Policajného zboru SR generálovi Milanovi Lučanskému tri týždne pred jeho oficiálnou smrťou stalo, bol iba úraz. Bývalý policajný prezident potom bol zavraždený údajne spáchal samovraždu. Následne niekto zverejnil výsledok jeho vyšetrenia v nemocnici v Ružomberku, ktorý vyvracia Kolíkovej tvrdenia , viacerí lekári sa už vyjadrili, že také zranenia určite neboli spôsobené len nejakým nešťastným zakopnutím.

Trafená hus zagágala?

A potom sa šokujúcim spôsobom ozval minister obrany Jaroslav Naď (OľaNO). Namiesto toho, aby priznal, že tam čosi nesedí a bolo by namieste vec prešetriť, uviedol: „Dal som za úlohu zodpovedným zložkám, aby veľmi dôkladne prešetrili únik fotografií zo zdravotného záznamu z operácie generála Lučanského. Urobíme všetko preto, aby sme identifikovali človeka alebo ľudí, ktorí takýto únik zdravotných informácií umožnili, a aby tento človek alebo ľudia boli za takúto činnosť aj adekvátne potrestaní, vrátane trestnoprávnych následkov.“ A ešte uviedol, že osobe, ktorá poskytne informáciu o tom, ako sa zdravotný záznam dostal na verejnosť, garantuje anonymitu, odmenu a beztrestnosť.

Toto bezcitné a neadekvátne vyjadrenie Jaroslava Naďa komentovali mnohí, písali sme o tom aj na našich stránkach, ale je výpoveďou natoľko odhaľujúcou vnútorný svet a spôsob uvažovania ministra obrany a nádejného budúceho predsedu vlády, že sa naň treba pozrieť zbližša.

Namiesto toho, aby sa minister Naď občanom pokúsil vysvetliť ako je možné, že po Lučanského uväznení neprebiehali ďalšie výsluchy a vyšetrenia, ktoré by potvrdili pochybné obvinenie kajúcnikom o údajných úplatkoch, na základe ktorého Lučanského uväznili, ako je možné, že taký dôležitý svedok a významný väzeň nebol dostatočne strážený, prečo generál nemal na cele spoluväzňa, ktorý by určite v prípade samovraždy mohol zasiahnuť, ako je možné, že psychológ ešte v deň vraždy údajnej samovraždy konštatoval, že generál Lučanský nemá sklony k samovražde, ako sa dá obesiť na väzenskej posteli na mäkkej a pružnej teplákovej bunde, prečo ministerka klamala o banálnom zranení… a plno ďalších nejasností a podozrivých vecí, namiesto toho všetkého sa minister Naď zmohol iba na neuveriteľnú, bezočivú surovú vyhrážku, že ak dolapí tých ľudí, ktorí v snahe odhaliť pravdu vyniesli na verejnosť snímku monitora s anonymnými lekárskymi záznamami, tak ponesú trestnoprávne následky. Povedzte, čím podstatným sa líši takéto správanie od správania usvedčeného obvineného, ktorý sa na súde namiesto pokory chrapúnsky vyhráža sudcovi pomstou?

Minister obrany alebo šéf trestného komanda?

Na uniknutých fotografiách nebolo uvedené meno pacienta, a tak, hoci je nanajvýš pravdepodobné, že ide o záznam týkajúci sa generála Lučanského, z právneho hľadiska ide o anonymný obrázok, a teda nepostihnuteľný. Paradoxne práve minister Naď svojím vystúpením potvrdil, že skutočne ide o záznam vyšetrenia generála Lučanského. Lučanského rodina údajne doposiaľ nedostala zdravotnú dokumentáciu zosnulého, hoci na to má zo zákona nárok, ale potvrdila, že by súhlasila so zverejnením výsledkov jeho vyšetrenia. Tak teda aký problém s tým môže mať minister Naď?

Politický analytik Ján Baránek okrem toho na margo Naďovho vyhrážania sa trestnoprávnymi následkami pripomína, že Naď ako minister obrany „má veľmi obmedzené možnosti vyvodzovať trestnoprávne následky, hoci nie prvý raz sa pasuje do tejto úlohy“. Opakovane sa ukázalo, že príslušníkom tejto junty, ktorí sa roky vyhrážali a teraz sa im zatočila hlava z toho, že sa konečne dostali k moci, naozaj môže prísť zaťažko si uvedomiť, že politici v demokratickom štáte nie sú vyšetrovatelia, prokurátori ani sudcovia a oficiálne nemôžu ľudí zatvárať podľa svojej ľubovôle.

A teraz si predstavte, že by sa to stalo za predošlej vlády

Všetci máme ešte v živej pamäti, ako Denník N ako na bežiacom páse zverejňoval údaje zo živého vyšetrovania Kuciakiády a neskôr Kočneriády. Len si skúste predstaviť, že by vtedy, v tej najviac vybičovanej atmosfére vystúpil niektorý smerácky minister a povedal by, že dal za úlohu svojim podriadeným, aby veľmi dôkladne preverili únik informácií zo spisu a identifikovali človeka alebo ľudí, ktorí takýto únik informácií umožnili, a aby tento človek alebo ľudia boli za takúto činnosť aj adekvátne potrestaní, vrátane trestnoprávnych následkov.

A zaklincoval by to vyjadrením, že udavač ostane v anonymite a bude odmenený beztrestnosťou a peknou odmenou. Ako by asi reagovali prestitúti z korporátnych médií? Veď by sa človek bál otvoriť aj konzervu so sardinkami, že aj tam nájde náreky o tom, aký je to hyenizmus, aká arogancia moci, aká bezočivosť a aký je to dôvod na okamžité, ale naozaj okamžité odstúpenie z politiky, verejného a možno aj osobného života.

A teraz? Počujete to ticho?

Aktuálne na internete koluje časť zápisnice, v ktorej Lučanský poprel obvinenia. Nazval ich sprostosťami a nezmyslami. Zároveň žiadal v tejto súvislosti konfrontáciu s Paksim a Böhmom. Aká bude reakcia ministra vnútra Romana Mikulca?

Ivan Lehotský