Moskva 7. júna 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Vladimir Astapkovich, Sputnik, Kremlin)
Jedine koniec a rozpad Ruskej ríše zabezpečí trvalý mier na Ukrajine. Vo svojom článku pre Kyiv Post na to poukázal newyorský právnik a prezident Nadácie Ukrajinskej slobodnej univerzity Askold S. Lozynskyj. Podľa Lozynského je rozpad Ruska v súčasnej podobe nevyhnutným krokom k nastoleniu trvalého mieru
„Na nastolenie trvalého mieru existuje jediné riešenie: koniec ruského impéria. V opačnom prípade zastavenie bojov iba umožní prehĺbenie problému,” uviedol Lozynskyj. „Kým Rusko zostáva impériom, zostáva globálna bezpečnosť a ukrajinská suverenita v hre,” dodal.
Oznámil tiež, že v júli 2023 sa vo Washingtone uskutoční pochod, ktorý upozorní na všetky národy porobené Ruskom, na národy, ktoré nie celkom dobrovoľne žijú v ruskej federácii, prípadne v jej susedstve a sú Ruskou federáciou významne ovplyvňované.
„„Koniec ríš zla” je mantrou tohto spoločného úsilia. Pri pohľade späť do obdobia studenej vojny, keď Spojené štáty – vo svojej múdrosti a so značným povzbudzovaním východoeurópskych národov – prijali legislatívu, ktorá určila tretí júlový týždeň ako čas, kedy si treba pripomenúť tie národy, ktoré boli súčasťou sovietskeho zväzu. Únia alebo jej satelity známe ako „národy v zajatí”. Nakoniec, ale nie úplne, táto akcia zvíťazila,” píše Lozynskyj.
„Prečo by USA mali tomuto hnutiu venovať pozornosť? Prvý dôvod je zrejmý, morálny. V tomto ohľade má Amerika vzhľadom na svoju vlastnú históriu čo povedať. … Sloboda a globálna bezpečnosť potrebujú zástancov, ale USA to samy nezvládnu. Boh vie, že máme svoje vlastné problémy. USA však musia aj naďalej stáť na čele svetového spoločenstva. Je ľahké znevažovať medzinárodné štruktúry, pretože sa zatiaľ v histórii ukázali ako bezradné. Medzinárodné organizácie a združenia sú však budúcnosťou. Internet, globálna ekonomika, globálne problémy životného prostredia a chudoby to dokázali,” uviedol Lozynskyj.
Spomínanie tzv. „porobeným národov”, žijúce v Ruskej federácii „nie celkom dobrovoľne” je „hracou kartou” nielen samotného Lozynského, ale aj EÚ, svetových inštitúcií a tajných služieb. Neustále fúkanie do národnostnej pahreby je stará no osvedčená taktika veľmocí na rozkladanie veľkých štátov zvnútra. Juhoslávia a jej rozpad je toho príkladom. Spoliehať sa na nespokojnosť Tatárov, Baškirov či Čuvašov by bolo v prípade Ruska nielen scestné i v podstate aj naivné.
Väčšie nebezpečenstvo pre celistvosť a jednotu Ruskej federácie však predstavujú rôzne vojenské a polovojenské skupiny, ktoré prenikajú na územie Ruska. Ich najdôležitejšou úlohou je šíriť strach a paniku medzi ruským obyvateľstvom v prihraničných oblastiach. V podstate ide nielen o propagandistický boj, ktorý má poukázať na slabosť režimu Vladimira Putina, ale v prvom rade o psychologickú vojnu, ktorá má oslabiť dôveru obyvateľstva v štátne orgány a vyvolaním nespokojnosti medzi bežnými Rusmi s bezpečnostnou situáciou v ich krajine. Prieniky polovojenských a sabotážnych skupín (ukrajinské , ale i ruské dobrovoľnícke skupiny) na územie Ruska majú za cieľ vyvolať destabilizačné tendencie pomocou tlaku zvnútra, kde sa majú medzi obyvateľov zasiať pocity nespokojnosti i nedôvery v bezpečnostné zložky Ruského štátu a poukázať na „slabosť” režimu Vladimira Putina.
0.0°C
.jpg)
