Na Západe rastie neistota. Nikto nevie, ako Moskva zareaguje na prípadné povolenie rakiet dlhého doletu

Washington 22. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Gavriil Grigorov, Kremlin)

Denník Washington Post poukazuje na to, že na stole je aj „jadrová možnosť“. „Je nepravdepodobná a Moskva ju považuje za poslednú možnosť. Kremeľ preto hľadá nové spôsoby, ako presadiť červené čiary“

Analytici a úradníci blízki vysokým ruským diplomatom tvrdia, že Putin hľadá „jemnejšiu odpoveď“, ak Západ umožní Ukrajine použiť rakety dlhšieho doletu na úder hlboko na území Ruska.

„Keďže Západ má globálnu vojenskú infraštruktúru, dá sa nájsť veľa zraniteľných bodov,“ povedal pre WP nemenovaný ruský zdroj.

Tentoraz bude pravdepodobne nasledovať ruská reakcia, pretože „pre Putina je to kvalitatívny posun, ktorý posúva situáciu na novú úroveň a po ktorom by mohla nasledovať ďalšia expanzia“, tvrdí Tatiana Stanovaja z francúzskej politickej poradenskej spoločnosti R-Politik.

Jadrové opatrenia alebo priamy úder na územie NATO budú podľa Stanovajovej zároveň prichádzať do úvahy len vtedy, ak „sa Putin bude cítiť ohrozený existenciou Ruska v jeho súčasnej podobe, keď sa bude domnievať, že neexistuje iné východisko“.

Namiesto „jadrového útoku“ by Moskva mohla reagovať sabotážnymi operáciami proti vojenskej a inej infraštruktúre na Západe, pri ktorých by sa ruská účasť ťažko dokazovala.

Kremeľ by sa mohol obrátiť aj na zástupné skupiny, ktoré už bojujú proti západným záujmom, ako napríklad Hútiovia v Jemene, upozorňuje Lawrence Friedman, profesor vojenských štúdií na King’s College v Londýne.

Medzitým prokremeľský politický analytik Sergej Markov navrhol, že medzi možné odvetné opatrenia by mohlo patriť uzavretie britského veľvyslanectva v Moskve a údery na letecké základne v Poľsku a Rumunsku, kde sú umiestnené lietadlá F-16, ktoré sú presunuté na Ukrajinu. „Keďže Rusko si je isté, že v určitom okamihu sa určite začnú údery proti Moskve, mali by sme udrieť ako prví,“ povedal.

Nevylúčil ani takýto druh eskalácie v predvečer amerických volieb, čo by dodalo body Trumpovej rétorike, ktorá obviňuje Biely dom z vyprovokovania jadrovej vojny.

Publikácia sa zároveň domnieva, že ruskí predstavitelia sa už do istej miery upokojili vidiac „zjavnú nerozhodnosť Spojených štátov“ v otázke povolenia zbraní „dlhého doletu“ pre Kyjev. Podľa analytikov a úradníkov sa v Ruskej federácii očakáva, že ak bude povolenie udelené, bude „veľmi obmedzené“.

Putin je však stále pod tlakom, aby nejako reagoval a zastavil neustále prekračovanie svojich „červených čiar“, sumarizuje denník Washington Post.

Prečítajte si tiež:

• Aká drahá je súčasná vojna?
• Mier so stratou územia alebo „večná vojna“