Bratislava 30. októbra 2015 (HSP/Foto:PrintScreen, Facebook)
Každá doba má svoje vlastné pravidlá a zákony. Málokedy ju dokážu pochopiť tí, ktorí ju žijú. Skôr chápeme to, čo sa stalo, než to, čo sa deje. Na slovenskom knižnom trhu sa objavila veľmi zaujímavá knižná novinka populárneho blogera Milana Ignáca Krajniaka. Táto kniha je len pre čitateľa, ktorý rád premýšľa. Autor sa chce s čitateľom rozprávať o dobe, v ktorej žije, ak je ochotný počúvať a schopný pochopiť
Od prvých strán knihy Banda zlodejov Milana Ignáca Krajniaka sa ocitáme v tej našej ponovembrovej dobe posledných 25 rokov. V čase veľkých spoločenských, politických a ekonomických zmien. Kedy vzniká na Slovensku nová najmä majetková elita. Tí, ktorí dnes tvoria na Slovensku jej “systém“, nespadli z neba. Vladimír a Ivan Lexovci, Jaroslav Haščák, Jozef Oravkin, Jozef a Patrik Tkáčovci, Jozef Brheľ, Milan Fiľo, Juraj Široký, Ivan Kmotrík,… Títo všetci sa podieľali na “prerozdeľovaní“ štátneho majetku do “súkromných rúk“. Teda rozkrádaní do ich vlastných rúk, slovami autora.
„Myslel som na “obchodníkov“, ktorí sa postupne stali silnejšími, ako je štát. Uvažoval som nad tým, ako to tu na Slovensku funguje. A či by tomu normálni ľudia vôbec uverili, keby o tom vedeli.“
Autor šokujúco podrobne mapuje vývoj oligarchie na Slovensku. Priamo opisuje konkrétne osoby a kauzy, bez servítky. Tých, ktorých vídame na stránkach novín a obrazovkách televízorov dennodenne. Akým spôsobom sa dostali k “svojim“ miliardám a ako veľmi nás chcú presvedčiť, že to bolo inak. Detailne vysvetľuje spôsob, akým vznikol oligarchický systém u nás. Chronologicky mapuje vývoj oligarchie od jej primitívnych, amatérskych začiatkov divokej privatizácie, až po súčasnosť, kedy vhodne dosadená osoba, politik, prelieva obrovské sumy zo štátneho rozpočtu cez tendre do správnych rúk. Kniha sa číta ľahko, nie je v nej cítiť horkosť – čitateľ má možnosť vidieť veci také, aké naozaj boli. Bez väčšieho citového podfarbenia, len s trochou irónie a sarkazmu ako neuveriteľne cynickí dokážu byť ľudia bez štipky morálky v honbe za miliardami. Tie najdrsnejšie spôsoby Krajniak opísal tak neuveriteľne vecne, až ma z toho miestami mrazilo.
To, čo popisuje, prekračuje predstavivosť bežného človeka.
Čitateľ má možnosť nahliadnuť na veci tak, ako sa stali, aké naozaj boli.
Nie je to však len strohý vecný popis. Naopak, analyzuje ako sa oligarchický systém vyvíja, ako prospieva tam, kde zlyháva štát, jeho orgány, súdy aj politici, ktorých sme si do jeho čela zvolili. Popisuje divokú privatizáciu, konkurznú mafiu, i privatizáciu strategických podnikov, ich politické krytia nielen pred rokom 1998, ale najmä po ňom. Padajú tam veľké mená skoro všetkých ponovembrových politikov – Mečiara, Dzurindu, Mikloša i Fica. Konkrétne fakty, mená, prepojenia a sumy, nie dohady. Mená súčasné i minulé. Nech by som z obsahu prezradil akokoľvek veľa detailov, čitateľ by sa aj tak nedozvedel, ani z 1% o obludnosti a bezcharakternosti systému oligarchie na Slovensku a jej najväčších hráčov so “žetónmi”.
Činy a skutky ľudí, ktorí sa na nás každý deň roky usmievajú spoza kamier a stránok a presviedčajú nás o svojich najlepších úmysloch a cieľoch sú šokujúce…
„Namiesto toho, aby Dzurindova vláda potlačila systém mečiarovských oligarchov a finančných skupín, ona tento systém postupne prevzala.“
„Toto sú v podstate princípy, na ktorých funguje podnikanie Penty dodnes“ citát z webu Penty.
Tento systém sa však vyvíja. Jeho dôsledky vidíme pri lepšom pohľade každý deň. Autor to vystihuje, ako kedysi v 90-tych rokoch politici rozhodovali o oligarchoch, neskôr médiá vytvárali tlak na politikov, dnes však “oligarchizácia“ politiky pokračuje cestou vplyvu oligarchov v médiách. Mečiar sa dal vymeniť, ale oligarchovia nie. Kupujú si vplyv v politike, chcú viac moci a peňazí. Odkrýva sa nám tu aspoň časť pozadia vplyvu jednotlivých skupín v politických stranách. Nezostane tu ušetrený skoro nik. Strany súčasné: SMER, SDKÚ, Sieť, MOST, KDH, aj minulé ANO, SOP, SMK, pozadie o čo komu ide a o aký biznis. PENTA, J&T, Istrokapitál…
„Kameň úrazu spočíva v tom, že politici sa dajú vymeniť voľbami ale oligarchovia nie.“
Kniha však nezostáva len pri popisovaní reality dnešných dní. Akékoľvek výstižné zhodnotenie doby bez povestného svetla na konci tunela, by bolo len mrhaním času a energie. Mať však dosť pravdivých informácií, dáva človeku možnosť rozhodovať sa nezávisle na prianí systému, ktorý tu dnes vládne. Stále máme možnosť voľby. Kedy rozhodujeme o tom, kto a ako tu bude vládnuť. Cieľom knihy je nás informovať, stať sa informovanými a slobodnými ľuďmi. Závisí to len od nás, zaznieva niekoľkokrát. Presvedčenie autora o možnosti zmeniť systém bežným človekom, ak v ňom zlyháva veľká časť elít už 25 rokov, je zaujímavé a stojí za zamyslenie. Máme však inú možnosť?
Kniha je nielen popisom udalostí, ktoré sa stali a dejú, je varovaním a výzvou Slovensko zmeniť.
Určite čitateľ pozná ten pocit po prečítaní zaujímavej knihy – toto som mal prečítať už dávno. Po dlhom čase vo mne Banda zlodejov od Milana Ignáca Krajniaka zanechala podobný pocit – táto kniha, mala byť vydaná už dávno. Viete však, ako hovorí ľudová múdrosť: Lepšie neskoro, ako nikdy.
Roman Smida
0.0°C
.jpg)
