Na Spišskom hrade doteraz v rámci rekonštrukcie preinvestovali 266-tisíc eur

Levoča 19. septembra 2021 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Približne 266-tisíc eur sa zatiaľ podarilo preinvestovať v rámci rekonštrukcie Spišského hradu, s ktorou sa začalo v júni. Predstavuje to 5,58 percenta z celkového zmluvného objemu stavebných prác vo výške takmer 4,8 milióna eur

Vyplýva to z podkladov k rekonštrukcii hradu, ktoré médiám poskytla zástupkyňa riaditeľky Slovenského národného múzea – Spišského múzea v Levoči Dáša Uharčeková Pavúková. Ide o druhú etapu obnovy hradu, ktorá je prioritne zameraná na záchranu Románskeho paláca, no týka sa aj západných palácov a hradnej kaplnky sv. Alžbety. Financie na projekt schválila ešte predchádzajúca vláda na výjazdovom rokovaní v Kežmarku v roku 2019.

Prvú etapu obnovy hradu za jeden milión eur Slovenské národné múzeum ukončilo v roku 2020. Týkala sa rozvodov inžinierskych sietí, reštaurovania kapitánskeho domu, takzvanej Thurzovskej renesančnej brány a sanácie hradného brala pod západnými palácmi. V rámci druhej etapy múzeum odovzdalo stavenisko v júni. Náročná bola podľa neho najmä montáž dvoch vysokých žeriavov za pomoci vrtuľníka. Uľahčiť majú počas rekonštrukcie prísun materiálov priamo na horný hrad. V druhej polovici septembra už pracovníci vysťahovali priestor hradnej kaplnky, pričom v súčasnosti pokračujú práce na jej novej streche, tie by mali byť hotové do konca roka. Ako ďalej informovalo múzeum, reštaurátorské práce priniesli niekoľko zaujímavých poznatkov, napríklad v pôvodnej stredovekej omietke našli vyryté dobové grafiti. V interiéri sa tiež podarilo odkryť prah portálu, ktorým sa do kaplnky vstupovalo z už nezachovanej sakristie. Na to, ako pokračujú ďalšie práce, sa dnes na Spiš prišla pozrieť aj ministerka kultúry Natália Milanová.

V rámci prác na románskom paláci už očistili od náletovej zelene bralo, realizovala sa aj sanácia narušených miest. Ukázalo sa však, že deštrukcia časti brala, takzvaných ihiel, je silná, možnej kolízii padajúcich kameňov majú preto zabrániť prijaté opatrenia.

„Na severnej strane románskeho paláca bolo postavené lešenie, okenné a dverové otvory paláca boli vystužené dočasnou drevenou konštrukciou, podobne aj suterénne priestory paláca. Z korún obvodových múrov boli odobraté uvoľnené časti muriva tak, aby sa vytvoril bezpečný pracovný priestor pre archeologický výskum v nadzemnom podlaží interiéru paláca,“ uvádza sa v materiáloch k rekonštrukcii.

V týchto dňoch sa tam začali práce na postupnom odstraňovaní nánosov nad klenbou suterénu paláca, pokračuje aj rozsiahlejší archeologický výskum.

Múzeum okrem týchto investičných aktivít realizovalo z vlastných zdrojov aj menšie úpravy, sanačné práce či archeologický výskum za dokopy takmer 244-tisíc eur. Okrem toho zabezpečilo pravidelné monitorovanie statiky hradnej architektúry.

Slovenské národné múzeum už v súčasnosti pripravuje kroky na prípravu tretej etapy rekonštrukcie hradu. Jej výsledkom bude komplexne rekonštruovaný priestor horného nádvoria vrátane všetkých palácových priestorov, ktoré sa tu nachádzajú.

Spišský hrad je jedným z najrozsiahlejších stredovekých hradov Európy, vznikol na prelome 12. a 13. storočia. Od roku 1993 je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Slovenská republika má v tomto zozname zapísaných sedem lokalít, z nich päť kultúrnych a dve prírodné. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou, zároveň je Spišský hradný vrch národnou prírodnou pamiatkou a je aj súčasťou územia európskeho významu Travertíny pri Spišskom Podhradí. Počas uplynulej letnej sezóny si hrad prišlo pozrieť 121 652 návštevníkov. Pre rozsiahlu rekonštrukciu návštevníci počas najbližších dvoch rokov nebudú môcť navštíviť horné nádvorie.