Londýn 5. apríla 2021 (HSP/Foto:Andrea Harris a Samuel Fek)
Slovenskí politici oslavy Veľkej noci veriacemu národu žiaľ nedopriali. V Anglicku Svätú a veľkú nedeľu Paschy slovenskí gréckokatolíci oslávili spoločne hneď na dvoch sv. liturgiách
Kvôli lokálnym protinákazovým obmedzeniam sa na nich nemohlo zúčastniť toľko ľudí, koľko by si prialo. Otec Siarhiej, správca bieloruského a slovenského gréckokatolíckeho spoločenstva v Londýne však v kázni na prvej sv. liturgii veriacich povzbudil, že nielen dnes, ale v každú nedeľu, hoci bez veľkonočných košíkov a iných tradícií, oslavujeme Ježišovo vzkriesenie. Každonedeľnú účasť na Eucharistii teda nesmieme zanedbávať, a to nie len preto, že nám to prikazuje Cirkev, ale predovšetkým preto, lebo sme vlastne neoddeliteľnou časťou tela Krista. Prostredníctvom účasti na sv. liturgiách žijeme a rozvíjame sa duchovne, získavame milosti a ochranu od zlého, čo je potrebné predovšetkým v dnešných časoch skúšky našej viery i Cirkvi.
O. Siarhiej tiež nabádal veriacich, aby sa tešili, vážili si a plne využívali to, čo im Boh ponúka v podobe slovenského gréckokatolíckeho spoločenstva, odhliadnuc od toho, že ich správcom nie je slovenský kňaz a nemajú ani slovenského biskupa. Kristus je napriek tomu, a akýmkoľvek iným svetským bariéram vo svojej nekonečnej láske prítomný a živý na oltári a pozýva nás k nemu.
Na druhej sv. liturgii vladyka Kenneth Nowakowski, eparchiálny biskup, pod ktorého správu Gréckokatolíci v Anglicku patria, veriacich povzbudil, aby sme v dnešných časoch utrpenia a strachu nestrácali nádej, ale upäli svoje oči na Krista. On za nás trpel na kríži, bol pochovaný, zavalený ťažkým kameňom a strážený. Židovskí veľkňazi totiž ešte aj po Ježišovej smrti žili v strachu a obavách z jeho učenia o jeho zmŕtvychvstaní. Avšak ani všetkými svojimi svetskými silami nedokázali zabrániť slávnemu vzkrieseniu. Jeho tajomstvo a radosť z neho, je a malo by byť oslavované nadovšetko a bez prestania v našom živote. Malo by pre nás byť každodenným smerníkom, lebo ono nám pripomína, čo bude s nami a s naším večným životom, ak sa nevzdialime, ale budeme nasledovať svojho Vykupiteľa.
Aj vladyka vyzdvihol to, že hoci sme v cudzine, nie sme si navzájom cudzí, lebo krstom sme sa všetci stali božími deťmi, a teda bratmi a sestrami vzkrieseného Krista, bez rozdielu na to, odkiaľ pochádzame a akým jazykom či nárečím rozprávame. S vierou, nádejou a láskou máme preto využívať všetko, čo nám Boh vo svojej dobrote ponúka, ako v každodennom živote, tak i prostredníctvom tohto spoločenstva.
Nakoniec eparchiálny biskup Kenneth odovzdal pozdrav od vladyku Milana Lacha z ruthenskej eparcie Parma, Ohio (USA) a na záver sa podelil s úsmevnou a nezabudnuteľnou príhodou s vladykom Cyrilom Vasiľom z dávnych čias zo seminára z Ríma.
Marek Vojčík
Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v sekcii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
