Bratislava 9. augusta 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Patria otázky „rodovej identity“ a sexuálnej orientácie do školského prostredia? Pretože niektorí ich tam otvárajú…
„Dúha“ sa čoraz viac rozťahuje aj v bývalých socialistických krajinách, vrátane Slovenskej republiky. Také Bulharsko preto aktuálne podniklo legislatívne kroky na zastavenie šírenia LGBTi propagandy na školách. Doslova zakázalo „propagáciu, popularizáciu a podporu myšlienok a názorov spojených s netradičnou sexuálnou orientáciou alebo s pohlavnou identifikáciou odlišnou od biologickej.”
Maďarsko prijalo podobné opatrenie už pred niekoľkými rokmi.
Teda to, čo má byť prirodzené – ochrana mentálneho vývinu dieťaťa, muselo byť zabezpečené zákonnou cestou. Až sem sme sa dopracovali…
Čo vám budem hovoriť – progres.
Na školy „sexuálna revolúcia“ jednoznačne nepatrí. Z akéhokoľvek hľadiska – psychologického, morálneho, či náboženského. Avšak americké trendy nepustia, a tak sa s podobným problémom stretávame aj u nás, na Slovensku. Bolo len otázkou času, kedy sa niektorá z príčetných politických strán ozve s volaním po normalizácii (v tom najlepšom slova zmysle!).
Líder SNS Andrej Danko avizoval, že na jeseň si želá predložiť do parlamentu návrh na obmedzenie prítomnosti sexuálnych ideológií v našom vzdelávacom systéme. Možno s tým nesúhlasiť? Nemá byť azda akademická pôda neutrálna voči akejkoľvek ideológii? Zvlášť, keď ide o radikálnu podporu homosexuality či „rodovej dysfórie“?
Ako som písal už dávnejšie a opakovane: Budúcnosť našej mládeže a teda aj vlasti je v rukách ministerstva školstva a ministerstva kultúry (čiastočne i športu). Šimkovičovej rezort už podniká rázne kroky, tie hovoria samy za seba.
Ale čo minister Drucker?
Ten ohlásil, že koncom augusta tiež chystá radu zmien. Tie sa však podľa všetkého majú týkať toho, aby „deti mali lepšiu šancu na kvalitné vzdelanie a aby mali učitelia dôstojné podmienky.“
Oba ciele sú, nepochybne, dôležité a ušľachtilé. Pred enormným tlakom LGBTi lobby však nemožno zatvárať oči a tváriť sa, že na školách neprebiehajú ultraliberálne vplyvové operácie. Samozrejme, čím ste bližšie k Bratislave, tým viac to cítiť…
Aj moja známa od hlavného mesta má trinásťročnú dcéru, ktorá „chodí“ so spolužiačkou.
Môžeme pokojne debatovať napríklad ohľadom otázky, či majú byť na školách zakázané mobily, alebo aspoň obmedzené ich používanie. Opäť ide o dôležitú otázku. Ale uznajte, že existencia, prítomnosť a aktívne používanie série názorovo vyhranených „pracovných učebníc“ s názvom Vzťahová a sexuálna výchova (3 časti, pre deti od 6 až do 18 rokov) je z hľadiska zdravého mentálneho vývoja mládeže mimoriadne zásadný problém.
A treba ho riešiť:
Tieto „učebnice“ totiž prinášajú aj kontroverzné témy, nevhodné pre mladistvých. Darmo ich napísali odborníčky – tu ide o výchovnú a etickú otázku, a teda rodič nemusí súhlasiť s obsahom, štýlom, ani prítomným svetonázorom. Napríklad tu nájdete kresbu celej série pánskych i dámskych genitálií (asi aby si ich mohli deti porovnávať s vlastnými…), vyjadrenie podpory rodovej a sexuálnej rozmanitosti, či návod ako masturbovať: „Choď na to pomaly a sústreď sa na pocity a na to, aké to celé je, než na dosiahnutie orgazmu…“
Je toto, s prepáčením, normálne?
Téme „diverzity“ venovali autorky samostatnú kapitolu. Vraj „Poznáme veľa pojmov, ktorými dokážeme vyjadriť sexualitu. Je dobré poznať ich, aby sme mohli skúmať svoju identitu a aby sme mohli rešpektovať sexualitu iných ľudí…“
Viete, jedna vec je ovládať odborné pojmy. Avšak vysloviť myšlienku, že niečo „je dobré“, je už hodnotová záležitosť. Takto je vkladané deťom do hláv absolútne nekriticky, že máme skúmať svoju identitu a poznať rôznorodé pojmy vo vzťahu k nej. Aké skúmanie identity? Prečo chcete deckám pliesť hlavy?
To je čistá LGBTi propaganda. Namiesto vecne podaných informácií sa na podnose servíruje hotový názor. To nie je výchova, ale indoktrinácia. Šialené.
A ešte nie sme na konci!
Autorky publikácií organizujú pre školy aj „workshopy“. Štyri hodiny za 250 eur, no nekúp to. Jednou z pertraktovaných tém sú aj „nerovnosť a práva“. Žiaci sa vraj naučia „identifikovať možnú škodlivosť nerovnosti a rodových stereotypov, popísať rôzne spôsoby, ako rodové roly ovplyvňujú každodenné činnosti doma, v škole, v komunite… analyzovať, ako môže nerovnosť a rozdiel v moci negatívne ovplyvniť vzťahy, identifikovať, ako rodové normy tvarujú identitu, túžby, zvyklosti a správanie, uvedomiť si, že rodové role a očakávania sa môžu meniť…“
Toto naozaj chceme tlačiť do hláv budúcim pokoleniam?
Niekedy mám pocit, že kým som žil svoj dospelý život, na pozadí sa odohrali procesy, ktoré majú šancu nezvratne poškodiť zdravý vývoj našej mládeže. A hoci spomínané „učebnice“ nie sú – pokiaľ viem – v povinnej výbave školákov, je na uvážení konkrétneho učiteľa, či z nich bude čerpať…
Keďže – ako som už neraz spomínal – sa nehrám na „nezávislého novinára“, ktorý je vždy „nad vecou“ a zohľadňuje „obe strany“, poviem vám to priamo a zostra: Podobné publikácie nielen, že nepatria do rúk deťom. Ony nepatria ani do škôl. A malo by to byť zohľadnené legislatívnou cestou. Chápem, že pán Drucker je skôr z tých, čo sa vyhýbajú kontroverziám. Ale tu nejde o to, či bude v médiách dobrý a pekný.
Tu ide o naše deti.
Prečítajte si tiež
- Ľudí s poruchou pohlavnej identity na Slovensku pribúda
- Ochráňte naše deti pred transsexuálnou revolúciou!
- LGBTI na Slovensku: Tak si to konečne vyjasnime
.jpg)
